Remember?

Ryan pusti ma!

-Zdravím, môžem Vás vyrušiť?- prikradla som sa k tomu sexy doktorovi a milo možno aj zvodne som sa usmiala. Hneď sa obzrel mojím smerom a zahryzol si do pery. Ou, chlope toto mi nerob! Vážne sa tu z teba roztopím. Prečo mám pocit, že to robí naschvál? Pretože si rada domýšľaš. Aha, jasné .

-Jaaa lenn som sa chcceela opýtať, či môžem vziať Faith do-domov- zakoktala som sa. Párada. Mega trapas je na svete. Usmial sa na mňa a pozrel sa do papierov, ktoré držal v rukách.

-Myslím že áno. Pacientka od včera nemala horúčky a bruško sa po liekoch upokojilo. Treba avšak podpísať papiere o prepúšťaní- zdvihol pohľad a premiestnil ho do mojich očí. 

-Dobre- Prikývla som mu na to a kráčala za ním, pretože mi to dal najavo. Prišli sme až k jeho kancelárií, kde som rýchlo načmárala podpis a bez slova som sa ponáhľala opäť na izbu, no zastavil ma jeho hlas.Ak si myslíte že patril tomu sexy doktorovi tak ste na omyle. Nebol to on ale ON.

-Zase utekáš?-zasmial sa. Zhlboka som sa nadýchla a zavrela oči. 

-A ty ma zase necháš- zamrmlala som si popod nos, čo určite nepočul. Zostala som stáť na mieste ako taká socha. Stála som k nemu chrbtom aj keď som počula blížiace sa kroky. Nenabrala som odvahu otočiť sa k nemu a nenabrala som ani odvahu pohnúť sa, proste stadiaľ zmiznúť. Odrazu ma silno chytil za ruku a donútil ma otočiť sa k nemu.

-Auu- sykla som, pretože sa mi zdalo že si na mne vylieva zlosť. Vážne to bolí, no on to ignoruje.

-Ryan pusti ma!- zvýšila som na neho hlas a snažila sa mu vytrhnúť z rúk, no tým som tú bolesť len zhoršila. 

-Nepustím- šepol a začal sa približovať k mojím perám, čomu som vôbec nerozumela. Ani som sa nestihla spamätať a spojil naše pery. Chvíľu nič nerobil akoby čakal či ho náhodou neodstrčím, no neurobila som to. Začal nimi pomaly pohybovať a na moje prekvapenie som urobila to isté. Usmial sa mi do bozku, no pokračoval v tom čo začal. Celým telom mi prebehla triaška.Rovnako ako pri našom prvom bozku. Neviem ako sa mu to podarilo, no bozk som mu opätovala. Povolil zovretie mojich rúk a premiestnil ich na moje boky čím si ma pritiahol bližšie k telu. Boli sme na sebe doslova nalepení a ani jednému z nás v tej chvíli nevadilo, že sme v na chodbe v nemocnici. Odrazu som ho od seba oboma rukami odstrčila a okamžite odišla na izbu za mojou malou princeznou. Spokojne sedela v postieľke a v puse mala cumlík. Okamžite si ma všimla a ja som sa na ňu usmiala. Podišla som k nej a vzala si ju do rúk. Davina ju za tu chvíľu čo som bola preč stihla prezliecť. Prehodila som si tašku cez plece a spolu s malou som vykročila k dverám.

-Daj pomôžem ti- pribehla ku mne Davina a vzala mi tašku. Nechápavo som na ňu pozrela.

-Zvládla by som to- mykla som plecami, no viac som to neriešila.

-Ja viem že áno, ale chcem ti pomôcť. Navyše čo s tou oslavou?- spýtala sa, keď sme už kráčali vedľa seba chodbou.

-Prepáč Davina, ale teraz nemám vážne chuť to riešiť. Myslím tu oslavu....ak chceš večer sa zastav -otočila som sa k nej a všimla si blížiacu sa postavu za nami. Ryan. No jasné. Kto iný by nás asi prenasledoval ak nie on?

-Tam kde sme sa pôvodne dohodli- ospravedlňujúco som sa na ňu usmiala a ona len prikývla. Som rada, že to viac nerozoberala a ani si nevšimla že som nervózna z jej brata.Ako to bude teraz? Bude sa to opakovať alebo to bol len skrat? Len blbá chyba, niečo čo sa vôbec nemalo stať? Som mimo a to doslova. Faith si položila hlávku na moje plece a rúčky si prehodila okolo môjho krku. Musela som sa nad ňou zasmiať.

-Tak ja pôjdem- venovala som Davine jeden úsmev a vytiahla si z vrecka mobil, ktorý mi ukazoval 8% baterky. Skvelé -_-

-Kam by si šla prosím ťa? Tuto pán nemožný nás odvezie- povedala a ukázala na Ryana. Davine som venovala vražedný pohľad čo si Ryan asi všimol pretože sa začal smiať, akoby sa práve v tej chvíli zbláznil.

-Nie Davina, zvládnem to- naklonila som sa k nej a objala ju.

-Čo to robíš?- zhrozene som jej špela do ucha, no ona sa odtiahla a pokrútila hlavou.

-Nenechám vás ísť samé domov. Je to ďaleko- povedala pokojne a pozrela sa mi do očí.

-Vieš že tu mám auto, že?- zamávala som jej kľúčmi pred tvárou a zasmiala sa na jej nechápavom pohľade.

-A navyše tuto s pánom nemožným by som ani nikam nešla- zakričala som im už pri hlavných dverách, no neotočila som sa k nim. Môj zámer bol vytočiť Ryana aspoň z časti, pretože naozaj neviem ako to teraz medzi nami bude. Predsa len stále k nemu cítim niečo silné, lenže od je ženatý! Má syna a ja som len minulosť. Avšak nechcem to tak...

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Hádam som Vás potešila, keďže pridávam hneď ďalšiu časť :) v ktorej sa to začalo :D Teraz ma musíte milovať :D :D :D Páčila sa? Chcete naspäť Ryanu ? (Ryana a Ariu) :O Chcete aby to medi nimi pokračovalo? :)

Ako som Vám spomínala píšem si časti dopredu čiže sa snažím pridať denne aspoň jednu časť. Dnes som ich pridala 2 čiže tretia určite nebude. Pravdepodobne bude až zajtra večer :)

Ďakujem všetkým za čítanie môjho story :3

*Adell