Boli zaľúbení. Bolí láskou pohltení. Mali svoj vlastní svet. No jedného dňa sa všetko obrátilo hore nohami. Zjavila sa jeho bývalá tehotná priateľka, čo ju neskutočne bolelo...bez slova odišla a nikto o nej nepočul a prečo? Pretože nezniesla, že ju...
-No táák. Obleč sa. Čo ak sem príde Faith?- hádžem jeho smerom jeho veci.
-Ale za to niečo chcem- povedal a oprel sa o rám postele. Ležal len v boxerkách od Calvina Kleina a skenoval ma pohľadom. Asi preto, že som bola len v nohavičkách a podprsenke.
-Vážne? Za to že sa oblečieš odo mňa niečo chceš?- neveriacky som zdvihla obočie. Prikývol.
-Ak sa neoblečieš večer nič nebude- mykla som plecami,akoby o nič vážne nešlo a už som si preťahovala cez hlavu biele voľné tričko a na nohy som si obliekla kraťasy.
-To by si mi neurobila- objal ma od chrbta a vyzdvihol ma do vzduchu.
-Ale áno- povedala som rozhodne.
-Vylúčené- šepol mi do ucha a pobozkal ma na kľúčnu kosť.
-Už som sa obliekol- dodal a ja som si musela zahryznúť do pery. Viem, že jeho to hnevá, ale ja som skrátka musela.
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
-Asi mám na teba dobrý vplyv- uškrnula som sa a on ma konečne položil na zem.
-Ten najlepší- silno ma objal.
-Okey, to by tsačilo. Som hladná-vyslobodila som sa z jeho zovretia a rýchlo zbehla dole schodmi až do obývačky, ktorá bola prázdna. Nechápavo som sa otočila Ryanovym smerom.
-Vzal som ju do izby- rozkošne sa na mňa usmial.
-Na toto by som si vedela zvyknúť- otočila som sa na päte s úsmevom na tvári a otvorila chladničku z ktorej som vytiahla mlieko a z hornej skrinky nejaké cereálie.
-Hneď čo sa rozvediem to takto bude- znova ma objal od chrbta a ja som okamžite zbystrila pozornosť. Vážne to povedal? Vážne sa rozvedie? Kvôli mne? Kvôli nám?
-Myslíš to vážne?- spýtala som sa šeptom, až som sa bála či ma vôbec počul.
-Samozrejme princezná. Hneď potom sa vezmeme a odsťahujeme niekam ďaleko. Niekam kde budeme sami.Urobíme si ďalších nezbedníkov, aby si robili spoločnosť ak sa mi dvaja budeme venovať zaujímavejším veciam...- odtiahol mi s pleca tričko a presne na to miesto ma pobozkal. Povedal to? Povedal, že si ma chce vziať? Prosím uštipnite ma niekto. Chcem uveriť, že je to realita.
-Takže pán Hemington chce viac detí hej? Dve ti nestačia?- spýtala som sa šibalsky, hneď potom čo som sa k nemu otočila tvárou v tvár a tým som sa oprela o linku, na ktorú ma vysadil. Rozkročil mi nohy a priblížil sa ku mne bližšie.
-A čo tak päť?- spýtal sa zvodným hlasom a spojil naše pery, aby som nemohla protestovať. Je vôbec normálny? Päť detí? Nepreskočilo mu?
-Hmm- zaprotestovala som.
-Tak štyri- šepol a znova ma pobozkal. Jeho ruky ma pevne objali.
-No táák láska. Ja chcem byť poriadny tatino- povedal detským hláskom, čím napodobnil Faith.
