Boli zaľúbení. Bolí láskou pohltení. Mali svoj vlastní svet. No jedného dňa sa všetko obrátilo hore nohami. Zjavila sa jeho bývalá tehotná priateľka, čo ju neskutočne bolelo...bez slova odišla a nikto o nej nepočul a prečo? Pretože nezniesla, že ju...
-No táák. Obleč sa. Čo ak sem príde Faith?- hádžem jeho smerom jeho veci.
-Ale za to niečo chcem- povedal a oprel sa o rám postele. Ležal len v boxerkách od Calvina Kleina a skenoval ma pohľadom. Asi preto, že som bola len v nohavičkách a podprsenke.
-Vážne? Za to že sa oblečieš odo mňa niečo chceš?- neveriacky som zdvihla obočie. Prikývol.
-Ak sa neoblečieš večer nič nebude- mykla som plecami,akoby o nič vážne nešlo a už som si preťahovala cez hlavu biele voľné tričko a na nohy som si obliekla kraťasy.
-To by si mi neurobila- objal ma od chrbta a vyzdvihol ma do vzduchu.
-Ale áno- povedala som rozhodne.
-Vylúčené- šepol mi do ucha a pobozkal ma na kľúčnu kosť.
-Už som sa obliekol- dodal a ja som si musela zahryznúť do pery. Viem, že jeho to hnevá, ale ja som skrátka musela.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
-Asi mám na teba dobrý vplyv- uškrnula som sa a on ma konečne položil na zem.
-Ten najlepší- silno ma objal.
-Okey, to by tsačilo. Som hladná-vyslobodila som sa z jeho zovretia a rýchlo zbehla dole schodmi až do obývačky, ktorá bola prázdna. Nechápavo som sa otočila Ryanovym smerom.
-Vzal som ju do izby- rozkošne sa na mňa usmial.
-Na toto by som si vedela zvyknúť- otočila som sa na päte s úsmevom na tvári a otvorila chladničku z ktorej som vytiahla mlieko a z hornej skrinky nejaké cereálie.
-Hneď čo sa rozvediem to takto bude- znova ma objal od chrbta a ja som okamžite zbystrila pozornosť. Vážne to povedal? Vážne sa rozvedie? Kvôli mne? Kvôli nám?
-Myslíš to vážne?- spýtala som sa šeptom, až som sa bála či ma vôbec počul.
-Samozrejme princezná. Hneď potom sa vezmeme a odsťahujeme niekam ďaleko. Niekam kde budeme sami.Urobíme si ďalších nezbedníkov, aby si robili spoločnosť ak sa mi dvaja budeme venovať zaujímavejším veciam...- odtiahol mi s pleca tričko a presne na to miesto ma pobozkal. Povedal to? Povedal, že si ma chce vziať? Prosím uštipnite ma niekto. Chcem uveriť, že je to realita.
-Takže pán Hemington chce viac detí hej? Dve ti nestačia?- spýtala som sa šibalsky, hneď potom čo som sa k nemu otočila tvárou v tvár a tým som sa oprela o linku, na ktorú ma vysadil. Rozkročil mi nohy a priblížil sa ku mne bližšie.
-A čo tak päť?- spýtal sa zvodným hlasom a spojil naše pery, aby som nemohla protestovať. Je vôbec normálny? Päť detí? Nepreskočilo mu?
-Hmm- zaprotestovala som.
-Tak štyri- šepol a znova ma pobozkal. Jeho ruky ma pevne objali.
-No táák láska. Ja chcem byť poriadny tatino- povedal detským hláskom, čím napodobnil Faith.
