Boli zaľúbení. Bolí láskou pohltení. Mali svoj vlastní svet. No jedného dňa sa všetko obrátilo hore nohami. Zjavila sa jeho bývalá tehotná priateľka, čo ju neskutočne bolelo...bez slova odišla a nikto o nej nepočul a prečo? Pretože nezniesla, že ju...
-Chvíľočku tu počkaj, ak by tam náhodou bola Selena postarám sa o ňu a ty pokojne vojdeš. Avšak neviem či je to takto správne, predsa len je to jeho...- chcela niečo povedať, no okamžite som ju prerušila.
-Linda ja to viem, ale nie je to tak ako sa zdá! Selena nie je tým, kým si myslíme že je- povedala som pohotovo pričom som mala zlý pocit. Akoby sa blížilo niečo zlé a ja sa vážne bojím pomyslieť na to, že čo...
//
Kráčali sme poloprázdnou chodbou ale to som vám už spomínala. Zastala som na rovnakom mieste ako včera a Linda sa na mňa povzbudivo usmiala. Vykročila vpred nechajúc ma stáť na tom istom mieste a vošla do jeho izby, no hneď vyšla. Zmätene som na ňu pozrela pričom sa jej na perách objavil velikánsky úsmev, ktorým mi naznačila, že vzduch je čistý. Smelo som jej vykročila naproti.
-Buď s ním tak dlho ako potrebuješ ale daj pozor, ak by niekto prišiel. Nemôžem tu s tebou ostať to vieš...-smutne sa na mňa usmiala.
-To je v poriadku- opätovala som jej úsmev.
-Ďakujem. Znova- dodala som.
-Nechám vás- povedala a zatvorila za sebou dvere. Spokojne som si vydýchla a posadila sa na kreslo tesne vedľa Ryana. Nebudem klamať ak poviem, že pohľad na neho v takomto stave ma ničí. Keby som tak mola byť na jeho mieste.
-Láska, chýbaš mi- smrkla som a aj napriek tomu, že mi bolo nanič som sa usmiala. Potrebujem byť silná. Potrebujem byť silná pre neho!! Chytila som jeho ruku, ktorá bola neskutočne studená a preplietla som si s ním prsty.
-Sľúbil si mi, že ma nikdy viac neopustíš. Spomínaš si? A presne to mi teraz robíš. Odchádzaš a ja to nemôžem ovplyvniť. Vieš ako sa cítim? Vieš čo so mnou robí len pohľad vidieť ťa takého a vedieť, že môžeš každú chvíľu odísť a nechať ma tu? - ironicky som sa zasmiala. Hnevám sa. Hnevám sa na seba, hnevám sa na neho a hnevám sa aj na Maxa. Prečo sme sa do toho kina vôbec trepali? Nemohli sme ostať doma?
-Nemôžeš to vedieť. Čo si to nahováram...Ty ma nepočuješ- naštvane som sa postavila z kresla, ktoré sa okamžite odsunulo a nepríjemne zaškrípalo po podlahe. Nervózne som sa prechádzala z miesta na miesto, hore a dole, no nič nepomáhalo zahnať tú úzkosť, ten strach že sa blíži niečo zlé. Niekde vnútri cítim, že ma opúšťa a že ak o nepresvedčím teraz aby tu ostal, tak už nikdy. Zhlboka som sa nadýchla a zastala na mieste tvárou k nemu. Podišla som opäť k nemu a pevne chytila jeho ruku do mojich teplých dlaní.
-Milujem ťa. Počuješ? Ryan ja ťa milujem a nechcem o teba prísť. Prosím zostaň tu so mnou, zostaň tu pre mňa, pre Faith a pre Jaxona. Potrebujeme ťa. No táák. Prosím otvor oči a povedz mi, že nikam nejdeš. Len sa zobuď, prosím.Nemôžeš ma opustiť...- tak a teraz už plačem.
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
Vážne už neviem ako ho presvedčiť. Oprela som si čelo o naše spojené dlane a zavrela som oči.
-Ale, ale koho to tu moje oči nevidia- ozval sa jej arogantný hlas. Obzrela som sa a uvidela ju stáť vo dverách. Samozrejme, že je to ona. Selena.
