Boli zaľúbení. Bolí láskou pohltení. Mali svoj vlastní svet. No jedného dňa sa všetko obrátilo hore nohami. Zjavila sa jeho bývalá tehotná priateľka, čo ju neskutočne bolelo...bez slova odišla a nikto o nej nepočul a prečo? Pretože nezniesla, že ju...
-Určite máš všetko?- nedôverčivo hľadím na Ryana pri nemocničnom lôžku. Na tvári sa mu odohráva urazený face, ktorým ma ubezpečuje že nie je idiot, aj keď....o tom by sa dalo filozofovať... Zasmejem sa nad tou poznámkou.
-Nie, nie som idiot- vytrhne ma zo zamyslenia jeho chrapľák a pomalými krokmi sa ku mne priblíži.
-Keď myslíš...-zamrmlem si popod nos.
-Ideme?- spýtam sa a zodvihnem k nemu pohľad, pričom sa zatváril dostatočne nevinne. Som si až príliš istá, že moje mrmlanie počul.
-Láska, myslíš si že som idiot?- spýtal sa ma so zdvihnutým obočím.
-To som nepovedala- okamžite som povedala a široko sa usmiala. Presne toto mi tak hrozne chýbalo.
-Ani si to nespochybnila- pristúpil ku mne o krok bližšie a svoje ruky si položil na moje boky, prostredníctvom ktorých ma k sebe pritiahol bližšie. Šibalsky sa usmejem a myknem plecami. Svoje ruky položím opatrne na jeho plecia a zhlboka sa nadýchnem a vydýchnem jeho vône, ktorá mi práve pohlcuje všetky zmysly..
-Spomaľ zlatko dnes nič nebude- šibalsky sa usmial a som si istá, že ma chcel len a len naštvať, no to sa mu tak ľahko nepodarí. Opäť sa mi na tvári zjavil úsmev.
-To či dnes niečo bude nezáleží na tebe, láska- cmukla som na neho a vytrhla sa mu zo zovretia.
-Ideš teda..?- spýtala som sa ho už pri dverách jeho nemocničnej izby. Popravde chcem už odtiaľto vypadnúť a zabudnúť na toto miesto. Nechcem myslieť na to, že sme mali nehodu, ktorá možno ani nebila nehoda. nechcem myslieť na to, že je v meste Selena a už vôbec na to že Ryan je stále ženatý. Posledný týždeň bol neskutočne ťažký a ja som po ňom viac než nevyspatá. Keď si to tak vezmeme spala som nejakých 16 hodín za celý týždeň ak aj to nie je veľa. No inak sa nedalo. Nemohla som.
Ani neviem ako som sa ocitla v aute. Pripútaná na mieste spolujazdca avšak myšlienkami niekde úplne inde. V ušiach mám slúchadlá a aj keď sa Ryanove ústa otvárajú mojich smerom nepočujem ho.
Look at what you've done Stand still, falling away from me When it takes so long For I desire, what do you want to be? I'm holding on Yourself was never enough for me Gotta be so strong There's a power in what you do Now every other day I've been watching you I'll show you what it feels like Now I'm on the outside We did everything right Now I'm on the outside I'll show you what it feels like Now I'm on the outside We did everything right Now I'm on the outsite...
Otočím hlavu smerom k oknu a ďalej sa utápam vo vlastných myšlienkach. Nie preto, že by som sa s ním nechcela rozprávať ale je toho na mňa veľa. Nevládzem a to ani neviem či sú ľudia v mojej blízkosti v bezpečí. Čo ak to čo sa stalo Ryanovi sa naozaj malo stať mne? Čo ak trpia ľudia v mojej blízkosti len kvôli mne?
-Láska, už sme tu- zašepkal mi Ryan jemne do ucha, pričom som pocítila ako mi odopol bezpečnostný pás a vzal si ma do rúk ako nevestu. Aghh, vtipná predstava, no povedzte viete si to predstaviť ??? Ja sama nie.
-Ľúbim ťa- zamrmlem ospalo a znova ma premôže spánok.
***
Pomaly sa prebúdzam a otváram viečka privyknuté na tmu. Cítim ako sa podo mnou práve prehla posteľ čo znamená len jedno. Odrazu som pocítila ruku na svojom odhalenom páse, kedže mi svetrík skĺzol plecom dole. Okamžite mnou prebehla príjemná triaška, na ktorú som sa len usmiala. Dotyčná osoba si ma pritiahla k sebe viac dozadu, tak že sa naše telá zároveň dotýkali. Pocítila som ako si zaboril hlavu do mojich vlasov, ktoré ovoňal. Ruky som si položila pod hlavu, kedže som ležala na ľavom boku, a opäť zavrela oči.
-Toto mi chýbalo- šepol. Jemne som sa na tom zasmiala.
-Koľko je hodín?-spýtam sa ospalo, pričom si chrbtom ruky pretriem oči a pár krát zaklipkám.
-Niečo po dvanástej- široko sa na mňa usmeje pričom si oprie hlavu o lakeť smerom ku mne. Neunikne mi pohľad na jeho odhalený už odviazaný sexy hrudník. Aww. Chápete? Toto je moje!
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Nevedomky som si zahryzla do pery, pričom ma Ryan bez dychu pozoroval akoby zvažoval či sa na mňa vrhne hneď alebo až po chvíli. Zatriasla som hlavou aby som zahnala túto bláznivú myšlienku a posadila sa, pričom som k sebe pritiahla viacej prikrývku, keďže som bola celkom nahá. Zmätene som sa pozrela na Ryana, ktorý sa len prihlúplo usmial.
-Vážne?- spýtala som sa mierne naštvane. Zasmial sa.
-Si idiot- zamrmlala som si a vstala som z postele zabalená v bielej prikrývke.
-Ale notáák, veď som ti včera len pomohol- povedal pomedzi smiech, no neriešila som ho. Na boso som prešla do kúpeľne kde som sa zamkla a pustila na zem bielu plachtu.
-Láska notáák, veď som ťa už nahú videl- ozval sa jeho hlas spoza dverí. Zastala som na mieste a otočila sa k nim, aby som sa uistila, že som za sebou zamkla, čo sa mi len potvrdilo. Kľučka sa pohla, no dvere sa neotvorili. Spokojne som sa usmiala a vošla do sprchového kúta. Pustila som horúci prúd vody, ktorý mi po chvíli zmočil celé telo. Odrazu sa okolo mňa obmotali mohutné potetované ruky, a som si sitá že štyri ruky nemám.
-Si normálny? Vystrašil si ma- zhíkla som a pomaly sa k nemu otočila.
-Ako si sa ...?-nechápavo som sa ho opýtala, keď mi to došlo.
-Láska, nezamkla si aj tie druhé dvere- zašepkal mi do ucha, ktoré jemne pohrýzol, pričom mnou prebehla príjemná triaška a hneď na to sa prisal na môj krk.
-Za to, že ťa len včera pustili z nemocnice si nejaký nadržaný nie?- zasmejem sa.
-Keď ty mi to moc neuľahčuješ- prisal sa mi na krk, pričom mi ušiel z úst hlasný ston. Zasmial sa do bozku a svoje ruky premiestnil na moje boky pričom ma oprel o studené kachličky.
-A čo Faith?- spýtala som sa pomedzi stony.
-Je s Davinou, čiže máme byt len pre seba- povedal pomedzi bozky, do ktorých sa usmial.
