Remember?

Is that him?

-Aria, si v poriadku?- spýtal som sa jej okamžite, pričom sa mi okamžite srdce rozbúšilo o niečo rýchlejšie. Len pri pomyslení, že sa jej niečo stalo a ja nie som pri nej ma zabíja.

-Som v úplnom poriadku jasné? My obe sme, narozdiel od teba pretože na nás kašleš.Kašleš na to že ťa niekto miluje a že máš dcéru, ale takto ti to vyhovuje nie? Jasné, že áno.-zasmiala sa, pričom som v jej hlase počul strach a nervozitu, no najmä bolesť.

-Neverím že to poviem, ale fakt by si sa hodil k Selene! Si rovnaký. Myslíš len na seba, a ostatný sú ti ukradnutý. Ľudí len využívaš a podvádzaš. Je mi z teba zle. Ako to že som si to nevšimla skôr?-hlasno si povzdychla, na čo sa mne celkom zastavil dych. Nie, toto nie je pravda. Toto nepovedala. Nič z toho sa nestalo!! Toto musí byť nejaký skrat v mojej hlave. Nemôže to byť pravda!!! Nemôže!!

-Ale vieš čo? Nebudem ti to zbytočne komplikovať. Je mi jasné, že ti len zavadziame, takže....-povedala pomedzi vzlyky, no hneď na to sa mobilom ozval už len šum.

-No vidíš, ani to nebolelo...- začul som niečí hlas, až príliš povedomí, no nemohol som sa naň ani poriadne sústrediť, keď hovor položila, alebo položil? Zhlboka som sa nadchol a pomaly siahol ruku k telu, no nezvládol som to a z celej sily som ho hodil o stenu. Toto sa nestalo!!!! Nemohlo sa....

A komu patril ten hlas? Kto to je a čo s ním do riti robí? A čo to malo znamenať? Čo sa medzi nami stalo? Áno, nemal som na nich poslednú dobu veľmi čas, ale nebolo to tak zlé, aby sa chcela rozísť, tak potom prečo to povedala? Čo sa stalo? Kde je?

-Ku*va!- vstal som z gauča z celej sily do neho kopol. Potrebujem ju nájsť a vysvetliť si to...to všetko! Musím. Potom všetkom...vždy sa rozídeme, no vrátime sa k sebe, aj teraz to tak bude. Bude! 

Zohol som sa po svoj mobil, ktorého displej je totálne rozstrieskaný, no popravde nečudujem sa.

Strčil som ruku do vrecka svojich voľných nohavíc a vytiahol z nich kľúče. Rozbehol som sa chodbou k hlavným dverám, ktoré som v rýchlosti otvoril a vybehol nimi až k svojmu autu, ktoré som na diaľku otvoril.

Aj napriek rozbitému sklu na displeji som zavolal na posledné volané číslo, dúfajúc že mi to zodvihne, no nestalo sa tak. Okamžite ma to hodilo do odkazovej služby. Nasrane som tresol päsťami o volant a následne sa zhlboka nadchol a vydýchol aby som ako tak potlačil nervy.

-Davina? Ahoj, nevieš kde by mohla byť Aria?- okamžite som spustil, hneď čo môj hovor prijala.

-Šli do parku. Ona a Faith, prečo? Stalo sa niečo?- hovorila pokojne. Zatiaľ...

-Ryan Heminton!! Čo si zase posral?- skríkla.

-Ja??! Nič!!! Naozaj neviem čo som zase posral!! Volala mi, že mi nechce komplikovať život a nechce mi s Faith zavadzať či čo... neviem nerozumiem tomu. Sakra!! Mám pocit, akoby sa niečo zlé dialo a ja ju musím nájsť, chápeš? Musím! Ten divný rozhovor, to čo povedala a potom ten povedomí hlas...-

-Aký hlas?- nechápavo sa opýtala.

-Neviem, keď to povedala pomedzi vzlyky mobilom ozval už len šum a potom: ,,No vidíš, ani to nebolelo..." začul som niečí hlas, až príliš povedomí, no nemohol som sa naň ani poriadne sústrediť, keď hovor položila, alebo položil? Nedokázal som sa sústrediť, pretože to čo povedala sa mi zarylo do srdca. Najhoršie na tom bolo, že mala pravdu, že som mal byť s ňou a s Faith. Nemal som byť celý ten čas v štúdiu!! Sakra!! Čo si slepý?- poslednú vetu som adresoval magorovi v čiernom forde. Okamžite som mu zatrúbil,prudko zastavil a vyklonil sa z okna ukazujúc mu môj krásny prostredník.