Remember?

Something Bad

-Vieš mala by som ti niečo povedať- ozvala sa z ničoho nič Davina a nervózne sa na mňa usmiala.

-Ale vieš čo? To počká....- mávla rukou, akoby o nič nešlo, no na toto ju až veľmi dobré poznám. Je to niečo čo by som mala vedieť, takže Davina počúvam ťa.

-Davina!- zdvihla som obočie a pozrela sa na ňu.

-Ja ehm.... nebude sa ti to páčiť- povedala a vyla sa očnému kontaktu.

-Tak to už vyklop- zagúľala som očami, pričom som bola celá napätá z toho čo z nej vyjde. (žiadne dvojzmysly prosím :D )

-Je tu- povedala napokon. Nechápavo som sa na ňu pozrela.

-Selena-objasnila a ja som na okamih zamrzla. Selena? Ona je tu?

//

-Ako to myslíš?- spýtala som sa nesmelo, pričom som uprene hľadela na poloprázdny tanier položený na mojich kolenách. Nie, nie,nie!! Už len ona tu chýbala! 

-Na čo sa sem do riti trepe?- povedala som cez zaťaté zuby. Nepopieram, že ju tu nechcem. Predsa len kvôli nej sme sa s Ryanom dva roky nevideli a doslova ignorovali. Len kvôli nej!!

-Prišla som za svojím manželom- za-imitovala ju Davina znechuteným pohľadom.

-Krava jedna- zamrmlala si popod nos, aby ju náhodou mala nepočula. Nebola by som rada, ak by začala tie slová používať a už nie v jej veku.

-Boli za mnou policajti- snažila som sa zmenil tému a keďže Davina okamžite spozornela rozhodla som sa pokračovať.

-Nemyslia si, že to bola nehoda- povedala som jednoducho pričom som sa jej uprene pozerala do očí.

-Čože? Ako to...-zostala zaskočená.

-Asi preto mu pridelili ochranku- mykla som plecami.

-Nemala by si ju mať aj ty?- spýtala sa okamžite.

-Ak to aj nehoda nebola. Nemôžu vedieť pre koho bola určená, no nie?- dodala. Zamyslela som sa nad tým. Jop, má pravdu ale ochranku do nemocnice? Veď tu nič nehrozí nie? Ale prosím ťa! nikdy nevieš....Shut up svedomie! Aspoň teraz mlč.

-To áno, ale...-chcela som namietať, no hneď som si to rozmyslela. Predsa len bude lepšie ak tu budem mať svojho človeka, ak by sem náhodou prišla Selena a nik  iný by tu nebol...

-Ehmm súhlasím- povedala som napokon.

-Bola si za ním?- spýtala sa zrazu. Jemne som prikývla. Skvelé čo jej poviem? Počuj Davina, tvoj brat vyzerá akoby ho prešiel kamión? Dýcha za neho prístroj a je na tom vážne zle? Neprejavuje žiadne znaky pohybu čo v jeho prípade neznamená nič dobré, takže ostáva najbližších 28 hodín, ktoré budú pre neho viac než kritické,ale neboj sa on to dá. Inak nedáš si hranolku? Ironia -_-

Záporne pokývam hlavou a sklonil hlavu k zemi, pričom ihneď vyhľadám Faith, ktorá poslušne sedí na koženom kresle a v rukách má plyšového macíka, s ktorým si niečo šepká a popritom sa smeje. Je taká rozkošná. Zdvihnú sa mi kútiky úst.

-Zvládne to- šepnem a preplietiem si prsty.

-Poď sem- šepne a vtiahne si ma k sebe do objatia. Nos jej zaryjem do pleteného svetríka mezdi krkom a kľúčnou kosťou.

-Davina on to musí zvládnuť. Musí! Jaaa ...ja to bez neho nezvládnem- snažím sa zadržiavať slzy a udržiavať pravidelné dýchanie, ale keď to je tak ťažké. Pomyslenie, že o už nikdy neuvidím usmiať sa na mňa, objať či pobozkať. Pomyslenie, že nikdy neochutnám jeho pery, nepocítim jeho vôňu, nepocítim na sebe jeho teplý dych.Stačí len pomyslenie na to zlé a celá sa klepem. Nemôžem a nechcem o neho prísť!

-Ššš, neboj sa. Je silný a neopustí nás. Neverím tomu...- šepne pričom znie úplne pokojne, no jej plytké dýchanie ju prezrádza. Pohladila ma po chrbte. Ani ja tomu neverím. Ale čo keď...

***

prebúdzam sa na to ako niekto vtrhol do izby a vôbec nie najtichšie. Prudko otvorím zaspaté oči a premiestnim pohľad na ženu v bielom plášti.

-Ránko sa praje- milo sa pozdravila mladá sestrička. Hééj to je tá čo mi pomohla. 

-Ahoj- posadím sa a rukou si pretriem ospalé oči.

-Prišla som vám zmerať teplotu a tieto lieky sú proti bolesti- povedala a podala mi do ruky teplomer.

-Prosím ťa tikaj mi, pripadám si hrozne stará- pokúsim sa o úsmev, ktorá sa zvrne a vznikne z toho divná grimasa. Akože neviem ako by ste reagovali na mojom mieste o pol šiestej ráno, len kvôli tomu že vám majú zmerať teplotu, no neporazí vás? Aghh. Strčím si teplomer pod pazuchua znudene si povzdychnem. Mohla som ešte spať...

-Dobre teda- zasmeje sa. Na čom sa presne zasmiala? Na tom čo som povedala alebo na tom, že zívam o 106? (Inak baby je to nákazlivé. Stačí spomenúť zívanie a ste v tom :D )

-Linda,teší ma- dodá s úsmevom na perách.

-Aria- poviem, aj keď je to viac než jasné, že ma pozná. Popravde som hrozne rada, že nekričí nešalie ani nič podobné. Odrazu teplomer zapípa čo znamená, že má povolené ho vytiahnuť, odovzdať a pokračovať v spaní,ale aj tak sa mi to nepodarí. Zbláznila si sa? Toto je jediná príležitosť ísť za NÍM.Viem, že si sa poriadne dlho nevyspala,ale nedovolím ti premárniť šancu ísť za ním, takže zdvihni svoj lenivý zadok a naklusaj za chalanom ktorého miluješ, aby si opäť získala potrebný vzduch. Musíš mu pripomenúť, aký je dôležitý a že musí bojovať. Musí vedieť, že ho miluješ a stojíš pri ňom. Ďakujem svedomie, po tomto ťa milujem...

 Okamžite spustím nohy z postele a pomocou rúk sa odrazím až stojím na vlastných.

-Linda pomôžeš mi za ním aj dnes?-spýtam sa pričom hodím psie očká. Nepochybujem o tom, že mi pomôže. Rozhodne nie! Skôr sa bojím, že pri jeho posteli stretnem Selenu a verte či nie, to by som neprežila. Už som sa neskutočne ľutovala za to, že ju Ryan v podstate kvôli mne podvádza a ak by som tam našla stále jeho ,,manželku" totálne by ma to zničilo, no aj tak by som mu bola oporou, bez ohľadu na to či si to ONA praje alebo nie! Takže nádych a výdych. Linda už stojí pri dverách cez ktoré opatrne nakukuje, následne mi rukou naznačí že chodba je čistá a môžeme ísť. Predsa len má výhody zakrádať sa po chodbách so sestričkou. Prečo ma to nenapadlo skôr?

-Potrebujem sa k nemu dostať- šepla som si sama pre seba, no Linda ma počula. Na mieste sa otočila a položila si jemne ruku na moje plece.

-Neboj sa toľko. Ja to zariadim, dobre?- spýtavo na mňa pozrela pričom sa jej na perách kolísla milý, no najmä úprimný smev.

-Ďakujem,jaaa ani nevieš ako veľa to pre mňa znamená- pozrela som jej do očí a záporne pokrútila hlavou. Samozrejme, že to nemôže pochopiť,ale to jej vyčítať nemôžem.

-Chvíľočku tu počkaj, ak by tam náhodou bola Selena postarám sa o ňu a ty pokojne vojdeš. Avšak neviem či je to takto správne, predsa len je to jeho...- chcela nieoč povedať, no okamžite som ju prerušila.

-Linda ja to viem, ale nie je to tak ako sa zdá! Selena nie je tým, kým si myslíme že je- povedala som pohotovo pričom som mala zlý pocit. Akoby sa blížilo niečo zlé a ja sa vážne bojím pomyslieť na to, že čo....

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Fúúha :/ už sa TEN moment, na ktorý všetci čakáme blíži :/ neviem či vás poteším alebo nahnevám, ale hádam to spolu nejako dáme :/ :) 
V každom prípade ďakujem za podporu <3 I love you Guys :* Vaša *Adell