Remember?

41.

Je normálne, že sa práve cítim tak zle? Viem, že je asi hlúposť počúvať vlastnú smutnú pesničku, no nejako to na mňa doľahlo. Sedím na studenom betónovom schodíku so slúchadlami v ušiach a uprene hľadím do zeme tesne predo mnou. 

Now's all we got,
And time can't be bought,
I know it inside my heart
Forever will forever be ours,
Even if we try to forget,
Love will remember

You said you loved me,
I said I loved you back,
What happened to that?
What happened to that?

All your promises,
And all the plans we had,
What happened to that?
What happened to that?

Boom gone,
Yeah, we move on
Even if we try to forget  

-Prepáč, boli hrozné zápchy- pocítila som dotyk na mojom pleci a okamžite som sa otočila tvárou k danej osobe. Vytiahla som si slúchadlá z uší a falošne sa na ňu usmiala. Som si z cela istá, že sa teraz snažím presvedčiť samú seba, že som v úplnom poriadku. Jemne sa na mňa usmiala a posadila sa vedľa mňa.

-Ide o Dylana- šepla som, no som si istá že ma počula.

-On...on má.....no ma viac rád ako by mal- mykla som plecami a naďalej hľadela pred seba.

-Povedal ti, že ťa miluje?- povedala prekvapene a cítila som na sebe jej pohľad.

-Priamo to nepovedal...-pokrútila som záporne hlavou.

-Chcel ma pobozkať...- znova som začala. Davina na mňa vytreštila oči.

-Nedovolila som mu to- dodala som po chvíľke a na dve sekundy jej venovala vážny pohľad, potom som sa začala hrať s prsteňom na prstenníku. 

-Tak v čom je teda problém?- spýtala sa ma Davina a pocítila som ako ma jednou rukou objala okolo pliec.

-Teda...chápem. Tvoj najlepší priateľ a náhodou aj manažér, chce byť niečo viac ale vedel, že si s Ryanom nie? Vie, že ho miluješ. Tak nerozumiem prečo ti to povedal práve teraz.- skonštatovala a hľadala ma pohľadom čo sa jej po chvíli naozaj podarilo.

-Práve o to ide. Neviem prečo práve teraz a neviem čo si od toho sľuboval,- postavila som sa z betónu, pretože mi už mrzol zadok a podala som Davine ruku, ktorú okamžite prijala a pomocou nej sa vytiahla na nohy.

-Čo to máš?- zhíkla a vystrašene sa mi pozrela na ruku, ktorú následne chytila do svojej dlane a lepšie sa na ňu pozrela. Zo začiatku som nechápal o čo jej ide, no po chvíli mi to doplo. Pozrela som sa na svoju ruku a vytrhla ju z Davininho zovretia.

-Nič- snažila som sa ju odbiť,pretože som sa bála jej reakcie. Je pravda, že som jej chcela povedať úplne všetko, no práve som zmenila názor. Čo ak začne vyvádzať a povie to Ryanovi? Sama neviem či mu to povedať. Čo to tu trepem? Mal by to vedieť! Jasné prídem domov a namiesto ahoj poviem: ,,O ahoj láska. Tak ako si sa mi dnes mal?Vieš Dylan mi vyznal lásku síce nie priamo ale predsa, a potom mi urobil nepeknú modrinu, pretože som mu povedala, že moje srdce patrí inému... ó a  hmm čo bude na večeru? Zabudni. Necháš si to pre seba aj keď je viac než jasné že si to všimne. Možno nie. Ale áno! 

Pozrela som sa na Davinu, ktorá ma skúmala pohľadom, no nič nevravela, Rozhodne si predstavovala milión možných scén čo sa stalo, a ja som jej nič z toho nevyvrátila. Jednoducho som na to nemala náladu.

-Už by som mala ísť- šepla som a snažila sa vyhnúť očnému kontaktu.

-Rada som ťa opäť videla- milo sa usmiala a vtiahla ma do objatia, ktoré som jej ihneď opätovala.

-Voláme si- šepla som ponad plece a zamierila k svojmu autu. Diaľkovým ovládačom som si odomkla auto a pomaly sa k nemu približovala. Tesne pred ním som zastala a potiahla dvere smerom ku mne keď som v spätnom zrkadle uvidela jeho tvár. Moje zreničky sa okamžite roztiahli a moje telo sa automaticky otočili tvárou k nemu. Dych sa mi okamžite zrýchlil a on sa len slizko usmial. Ako ma tu našiel? A prečo je vôbec tu? Zase z neho razí ako pred pred troma rokmi.

-Chýbal som ti?- povedal opileckým hlasom. DO riti! kam zmizla Davina? Nie z časti nechcem, aby videla čo robí jej otec ale aspoň..aspoň by mi pomohla dostať sa z tejto situácie.

-Čo chcete?- spýtala som sa priškrteným hlasom. Áno, nepochybne sa ho bojím. Čo ak sa história zopakuje? Čo ak urobí presne to čo pred troma rokmi? Nie, nie,nie! To sa nesmie stať! nemôže sa to stať! Nemôže mi to zase urobiť! Má to byť predsa šťastný koniec. Ryan sa so Selenou rozvedie a my sa vezmeme. Budeme spolu bývať, zväčšíme počet členov v rodine a budeme šťastný, nie? Tak prečo je tu aj on, Kevin a Selena? Prečo je v našom vzťahu toľko prekážok?

Flashback

Stojím neďaleko celého toho cirkusu opretá o studenú bielu stenu. Pozorujem všetkých naokolo.

-Dnes ti to vážne pristane- ozve sa niekto spoza môjho chrbta. Ten hlas mi niečo hovorí, no nespoznávam ho. Otočím sa k nemu ponad plece.

-Som rád, že so môj syn našiel takú...krásnu priateľku- povie a zahryzne si do pery. O čo mu došľaka ide? Prečo mám pocit, že ma vyzlieka pohľadom? Veď je to jeho otec! Nie, nie,nie. To sa mi len zdá. Len si namýšľam! Ale čo ak nie? Podpichuje svedomie.

-Páči sa ti tu?- opýta sa obzrie sa naokolo.

-Áno, samozrejme. Je to svadba ako z rozprávky- šepnem a prezriem si tú nádheru. Isteže. Sú neskutočne bohatí. Ani sa nečudujem.

-Otec, ak ti to nevadí... Aria zatancuješ si so mnou?- zjaví sa pri nás Ryan. Našťastie. Okamžite mu podám ruku a vykročím za ním na tanečný parket.

-Ďakujem...on..vždy je takýto?- spýtam sa.

Koniec Flashbacku

Prosím nie..to nie.

Flasback

Kráčam tmavou uličkou celkom sama. Som vytočená, že som sa na to vôbec dala. Vôbec som na tú hlúpu párty nemala chodiť. Kevin sa na mňa vykašľal a v momente si našiel nejakú tú svoju obeť. Viem,že je to sukničkár, ale prečo ma sem potom ťahal? Odišiel s ňou na poschodie aj s pohármi alkoholu v ruke a na mňa zabudol.

-Kamže kam cicuška?- ozval sa hlas spoza mňa. Zľakla som sa, no nezastala som, len som sa obzrela ponad plece čo som nemala. Bála som sa. Vždy som sa bála chodiť sama po tme a toto je presne ten dôvod. presne tá chvíľa, ktorej som sa vyhýbala. Zrýchlila som krkok s nádejou, že mu utečiem a že sa nič zlé nestane, no nestalo sa tak. Drsne ma chytil za ruku a pritiahol k sebe tvárou v tvár. Razilo z neho ako zo suda.

-Počuj dnes som mal vážne zlý deň. Mohla by si mi ho spríjemniť- povedal perverzným tónom hlasu a zahryzol si do pery. Moje srdce vynechalo pár úderov od toľkého strachu čo so mnou urobí.

-Pusti ma! nemám záujem- povedala som pevným hlasom a snažila sa mu vytrhnúť, no nešlo to.

-Nerob drahoty, zlatko. Viem, že to chceš- znova sa tak usmial a vrhol sa mi na krk, kde zanechával slizké bozky. Nedokázala som ho od seba odsotiť, pretože bol silnejší. Snažila som sa brániť. Kričala som, plakala, no nepomohlo to. Stalo sa to. Ublížil mi. Tak veľmi mi ublížil....

Koniec Flasbacku

-Nerob drahoty zlatko. Naposledy sa ti to tak páčilo, no nie?- priblížil sa k mojím perám a to zrchlilo môj tep aj moje údery srdca. Bojím sa ho. Nepochybne.

-Počul som, že už ťa z mojim synom nič nespája, čiže mu to určite nebude vadiť- šepol mi do ucha a potom mi ho pobozkal. Z celej sily som mu stúpila na nohu. Viem, možno hlúpy ťah ale nič lepšie ma v tej chvíli nenapadlo. Nepomohlo to. Akurát sa viac naštval a surovo mi potiahol vlasy a sotil ma o auto. Au. Točí sa mi hlava a zatvárajú sa mi oči. Som si zcela istá, že mi práve rozbil obočie.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Trošku napínavé, nie? :) :O Páčilo sa? Dúfam, že chápete, že toto muselo prísť....stále v príbehu spomínam koniec a ten sa nám pomaly blíži, no najprv musíme veci urovnať...všetko zlé...musí proste zmiznúť... :) Budem rada ak mi sem hodíte Vote či koment :)
Ďakujem Vám :)

I love yaaa

*Adell