Remember?

Už nemáme veľa času...

-Láska my už pôjdeme- šepla som Davine a silno ju objala. Obe sme mali čo to vypité ale aj napriek tomu sme sa statočne držali na našich štekličkách. Už som kráčala za Sonyou svojou ladnou chôdzou a už som sa chystala spadnúť, keď ma niečie ruky chytili a podopreli o svoje telo. Kráčal so mnou k hlkavným dverám a nemohla som si nechať ujsť zvedavé pohľady niektorých ľudí

-Pomôžem ti- šepol starostlivo.Nemusela som sa obzerať stačila mi jeho vôňa a jeho dotyk. Ryan. Do riti! Ten hlapec mi lezie na nervy! Nemôže mi dať jednoducho pokoj? Čo tým sleduje?

 -Nepo-treebujeem po-moc....pokojne saaa vráť za Arianou a pokračujte v tommmm...no... veď vieš...- snažila som sa nezatvárať oči. Pri predstave čo som len pred chvíľou videla, ich ihneď otvorím  a zatvárim sa kyslo. Oni sa bozkávali ale v tom zmysle, že mal jazyk až niekde v jej hrdle. Blee...iba pri tej predstave mám chuť vracať, alebo je to tým alkoholom? Pff... takto by som to nikdy nepovedala...vidno že som opitá. Len mu nič nehovor dobre?! Neopováž sa spomenúť Faith. Okey? Pre neho aj tak nie je podstatná.

-Nie, nič mu nepoviem!- zamrmlala som si naštvane popod nos, no zdalo sa mi že to počul, no neriešil to čiže ma nepočul.Len sa zasmial. Logické nie? Pff mala by som sa nad sebou v takomto stave zamýšľať, pretože prídem sama sebe vtipná.

-Si si istá, že to s ňou zvládneš?- spýtal sa a ja som na neho pozrela zatiaľ čo on hľadel niekam ponad plece, no jasné on sa rozpráva so Sonyou. 

-Poradím si- žiarivo sa na neho usmiala. Héééy, reč je o mne? To si myslia, že som tak mimo? Diky moc sestrička. Prebodla som ju pohľadom.

-Asi vám neprekáža že som stále tu, čo?- prekrížila som si ruky na prsiach a pozorovala tých dvoch.

-Vôbec- poznamenal Ryan a mykol plecami.Teraz som prebodla pohľadom jeho, ale asi vás neprekvapím tým, že jeho to vôbec netrápi. Jeho asi trápi, že som ho videla vymieňať si sliny s Arianou hneď po tom čo sa stalo medzi nami. Pýtate sa či ma to trápi? Neviem, nerozmýšľam jasne.

 Fajn takže zase je odmeraný? Upokoj sa, dobre? Nechceme mu povedať nič čo mi vedieť nemal. Vlastne mu nechceme povedať vôbec nič.Presne!

-Pokojne sa vráť za Arianou my to zvládneme- povedala som sebavedomo.

Zhlboka som sa nadýchla a nevenovala mu už ani jediný pohľad, aj keď som na svojom tele cítila jeho horúci priam prepaľjúci pohľad. Proste som kráčala do auta a nezabudla som svojím plecom buchnúť o to jeho. Nezastavila som, proste som nastúpila a zapla si bezpečnostný pás. Počula som ako sa tí dvaja rozprávajú a smejú. Prečo mám pocit, že sa zabávajú práve na mne? Veď som v pohode! Jasné, si v pohode a preto sa správaš akoby si mala 5. Siahla som si po mobil, ktorý som mala na ľavej nohe, na stehne pripnutý na podväzku. Aspoň si pripustí, že ti vadí čo urobil. Pripusti si, že by si radšej bola na Arianinom mieste a bola tá ktorej strčil jazyk do úst. Čo?! Nie!! Bleee. Pripusti, si že žiarliš! Moje svedomie vie byť niekedy tak hrozne neodbytné.

-Sonya? Akože nechcem rušiť toto tu...- zamávala som rukami- ale niečo pre teba mám a keďže je presne o 15 minút pol noc mali by sme ísť- znela som presvedčivo triezvo. Vlastne na mne sa opilosť neprejavila, teda až na tú chôdzu. Som predsa herečka, nie? Pff pozerajú na mňa ako na blázna.

-No tááák. Vieš, že už nemáme veľa času...- zosmutnela som a ona o ihneď pochopila a pristúpila ku mne.

-Máme ešte zajtrajšok- povzbudivo sa usmiala a oprela sa o otvorené dvere.

-O čom je reč?- ozval sa Ryan a Sonya na mňa spýtavo pozrela či mu to smie povedať. Pokývala som záporne hlavou.

-Nerieš to- povedala som a mykla plecami. Za 1. nie je to jeho vec, tým pádom sa nemá čo do mňa starať a za 2. čudujem sa že o tom nevie. Mám predsa turné,o ktorom sa hovorí viac než je potrebné.