Remember?

Časť bez názvu 64

Tak som späť na svojej nemocničnej izbe,ktorá je neskutočne depresívna. Sedím v tureckom sede napoly prikrytá a hľadím si na svoje dlane, aj keď v mojej mysli je stále Ryan. Linda mi povedala, že nech za ním dnes radšej nechodím, no popravde neviem či dokážem nepodľahnúť pokušenie a ísť za ním.

-Dobrý deň slečna Sumersová. Ako sa dnes cítite?- do izby mi vtrhol môj vyšetrujúci lekár.

-Celkom fajn- povedala som a jemne sa na neho usmiala. Samozrejme, že to nie je pravda,ale čo...Budem sa mu tu sťažovať? Veď je logické, že keď máte zlomené rebrá tak to bolí, nie?

Lekár spokojne a zamyslene prikývol, pozrel sa do papierov, ktoré držal v ruke a pozrel sa späť na mňa.

-Spravíme vám dnes rengén a podľa výsledkov sa uvidí, či vás už môžeme pustiť domov- povedal.

-Dobre teda-prikývla som. Fakt, že si ma tu nechajú alebo ma prepustia mi je ukradnutý, pretože budem s Ryanom tak či tak, z čoho vyplýva že budem v nemocnici aj keby som tu ostala ako pacient alebo rodina pacienta.

-Dobrý deň- ozvalo sa od dverí.

-Ahooj- s úsmevom som sa na ňu pozrela.

-Nebudem vás viacej zdržiavať. Ou a dnes vám previažeme ruku novými obväzmi- povedal a letmo sa zasmial. Ten človiečik je celkom sympatický aj keď je to starší pán.

-Ďakujem- povedala som s úsmevom na perách, na čo len chápavo prikývol a odišiel z miestnosti.

-Ahooj- vtiahla ma do objatia moja láska.

-Auu-sykla som keď pritlačila na zranenú ruku.

-Prepáááč- kyslo sa zatvárila a ihneď sa odo mňa odtiahla. Posadila sa na posteľ oproti mne.

-A kde máš ú malú potvorku? - spýtala som sa so šibalským úsmevom. Aghh, tak hrozne mi chýba.

-Ostala v bufete s Dylanom. Áno, ten sa odtiaľ nepohol ani na krok. Neviem či sa považuje za tvoju ochranku či čo, ale bodigardov tu nemáš takže...-zasmiala sa a ja som sa k nej pridala. Vážne tu bol celý čas? Je to môj manažér a chápem to, ale povedal mi že ma miluje preto si nemyslím že je správne aby tu bol stále. Má predsa Hailey. Nechcem im ničiť vzťah! Nechcem, aby sa kvôli mne vzdal Hailey. Ona si to nezaslúži. Ľúbi ho!

-Halooo! počúvaš ma vôbec?- luskla mi tesne pred tvárou čím ma vrátila do reality.

-Prepáč zamyslela som sa. Čo si to vravela?- nechápavo som sa na ňu pozerala zatiaľ čo sa na mňa pri-blbo usmievala.

-Yop to som si všimla- podotkla.

-Vyzeráš lepšie- milo sa usmiala.

-Aj sa tak cítim- úsmev som jej opätovala.

-A čo Selena? Je stále tu?- zvedavo sa opýtala pričom ma pohladila po chrbte pravej ruky. Záporne som zakrútila hlavou a mykla plecami.

-Od včera...od toho incidentu som ju nevidela a popravde ani ju nechcem vidieť.- vyhla som sa očnému kontaktu.

-O ako incidente je reč? Aria, čo sa stalo? Povedala ti niečo?- naliehala na mňa a úsmev jej z pier okamžite zmizol.

-Hééj pokoj- zasmiala som sa.

-Aj tak je to už jedno, dobre? Netráp sa tým. Som v poriadku- milo som sa usmiala dúfajúc, že sa prestane pýtať no mýlila som sa.

-To nemôžeš myslieť vážne! Čo ti tá krava povedala?- zvýšila na mňa hlas až mnou prebehne triaška.