Remember?

Aspoň o neho sa nemusím báť...

Viete aké je ťažké myslieť pozitívne, keď nemáte najmenšie potuchy s akým šialeným človekom, je jediný dôvod vášho žitia?

-Ryan! Čo sa stalo?- pribehol ku mne Dylan, pričom som sa opieral o kapotu svojho bieleho ferrari a vyfukoval z úst dym, ktorý ma momentálne upokojoval.

-Kevin- zaťal som päste a odhodil ohorok od cigarety na zem. Zapučil som ho nohou a zdvihol pohľad k nemu.

-Čo od nej chce? A prečo sa saka vrátil?- v očiach mu bolo vidieť strach a zlosť, no ani zďaleka nie tak veľkú ako som pociťoval ja sám.

-Neviem Dylan, neviem!!- skríkol som po ňom, pretože som svoje nervy už nevedel udržať.

-Už je to hodina a pol od kedy sme spolu volali. Môžu byť už ďaleko, chápeš? Mohol ju odvliecť hocikam!- nervózne som pochodoval sem a tam, pričom som si rukami prehraboval vlasy a prudko dýchal.

-Ani nemusí byť v tomto štáte! Ani jedna z nich...- šepol som sadajúc si na studený chodník, tlačiac si hlavu do dlaní. Je to tak. 

-A čo polícia?-  ozvala sa zrazu Davina, ktorá netuším kedy sa tu vzala.

-A čo myslíš že budú robiť? Nie sú nezvestné ani 5 hodín a nie to ešte ich 48 hodín, kedy môžu začať pátrať!- vyštekol som a kopol som do najbližšieho kameňa.

-Spamätaj sa Ryan!! Vieš kto si? Si Ryan Hemington tak to zariaď!! Tvoja priateľka a dcéra sú ktovie kde a ty si len tak sedíš? Rob niečo!!- vykričal sa na mne Dylan. Teraz neviem či to brať ako postoj jej šéfa alebo z jeho osobnej stránky. V každom prípade má pravdu!!

-Máš pravdu!- zamrmlal som si odhodlane, keď v tom mi zapípal mobil oznamujúc mi, príchod správy.

Áaaa, Ryan. Nechýba ti niečo? Myslím, že áno, teda v horšom prípade si ani nezistil, že ti niekto chýba.....Zabudni na ňu, na obe. Mal si si na ne dávať lepší pozor, pretože ich naspäť znova nezískaš! Ale neboj sa...ja sa o ne dobre postarám <3 S láskou Verný ,,fanúšik".

Prebehla mnou neskutočná zlosť, úzkosť a obavy. Kde sú? Ako ich nájdem? Sú v poriadku? Tieto otázky sa mi premietali v hlave stále sa dívajúc na správu, ktorá mi práve vytrhla dych.

-Kto ti píše?- spýtala sa Davina s nádejou v hlase.

-Dylan, vieš určiť polohu mobilu podľa GPS alebo baterky??- okamžite som sa zamyslene opýtal. Je viac než pravdepodobné, že sa Kevin mobilu zbaví ale ak by sme zistili kde sa nachádza ešte pred tým akoby ho zahodil mali by sme šancu ich nájsť a ja sa tej šance nepustím, pretože viem že bez nich to nemá zmysel. A čo Jaxon ty idiot?

-Čisto teoreticky...- poškrabal sa na zátylku a nahodil zamyslený face -...áno- dodal.

-Presne to som chcel počuť. Tu máš to číslo a je viac než možné že do hodiny už existovať nebude tak si pohni!- povedal som vážne, pretože ak to nedokáže nezistíme kde Aria a Faith sú a bude to koniec. Bude to jeho vina! Viem, že sa práve teraz chovám ako debil, ale ja ním som.

-Davina, prosím ťa zavolaj, že ruším turné a celkovo koncertovanie. Ty vieš komu...- zagúľal som očami a odhodlane vykročil k dverám svojho miláčika.

-Idem niečo vybaviť. Budem sa ponáhľať. A ty!- ukázal som prstom na Dylana, pričom som si práve sadol do auta, no nechal som otvorené dvere aby ma obaja počuli.

-Pošli mi tú adresu do správ. Kámo, verím ti, tak to nepokašli!!- vymenil som si s ním prikývnutie a zabuchol som za sebou dvere. V okamihu som strčiť kľúč do zapaľovača a naštartoval auto. Potrebujem vedieť, že Jaxon je v poriadku.Potrebujem ho vidieť a keďže som v nejakom článku videl, že Selena je v meste viem presne kde budú.