Boli zaľúbení. Bolí láskou pohltení. Mali svoj vlastní svet. No jedného dňa sa všetko obrátilo hore nohami. Zjavila sa jeho bývalá tehotná priateľka, čo ju neskutočne bolelo...bez slova odišla a nikto o nej nepočul a prečo? Pretože nezniesla, že ju...
Chcete Sad end? Momentálne mám katastrofálnu náladu a predsa idem písať....snáď to nedopadne až tak zlé...... ale dlhujem Vám to... chce to ďalšiu časť....jednu z posledných...
Ryanov pohľad:
-Božeee, ty si si vážne myslel že ti na to skočím???- zasmiala sa z plných pľúc
-Je hlúposť uveriť ti po tom všetkom. Odkopol si ma, ponížil , opustil a vzal si mi moje dieťa. Zdá sa ti to fér??? Ona má všetko a čo ja??? Čo ja sakra???- začala hystericky kričať.
-Nezabijem JU ale teba áno! Ak nebudeš patriť mne, tak jej rozhodne!- povedala zamysleným hlasom.
-Áno Ryan, zabijem ťa.- jej veta sa mi v hlave odohrala hneď niekoľko krát.
-Si šialená- prekvapene som na ňu pozrel. Poznáte ten pocit, keď ste si istý, že vás už nič nedokáže prekvapiť? Že už nič nemôže byť horšie ako to, ako je to teraz? A zrazu zistite, že sa to dá....Je to dosť na hovno pocit, pretože sa snažíte byť silný, ale ako sa to dá keď ste v miestnosti s láskou svojho života a šialencom, od ktorého neviete čo vlastne čakať? Božeee, kde trčia tí policajti??? Už dávno tu mali byť!!
-A....a čo Jaxon?- na sucho som prehltol pričom sa mi triasol hlas. Pochopiteľne.
Davidov pohľad:
Aghh. Mal som všetko tak skvelo naplánované a ona to práve teraz musí takto posrať? Na čo sakra myslela? Selena, se*eš ma! Kopol som z celej sily do koženého kresla na nemocničnej prázdnej chodbe. Teraz som mohol byť s Ariou niekde na Hawai, ale nie! Ja musím trčať v zas*anej nemocnici, keď nás tu môže ktokoľvek spoznať. Tmavá kožená bunda, tmavé nohavice a čiapka? Nieee, vôbec nie som nápadný.
Hrošie to snáď už ani nemôže byť. Sakra!!! Najlepšie by bolo vypariť sa. Skrátka vziať všetko a odletieť prvým lietadlom niekam preč. Avšak bez nej, a to sa mi až tak nepáči. Nepáči sa mi, že by som ju nechal JEMU!! Oni si ju nezaslúžia. Ani Ryan ani Kevin! Ryan je síce môj ,syn' ale na veci to nič nemení. Ona jeho nebude a bodka!!!!
Pristúpil som bližšie k oknu,ktoré pokrývali mohutné tmavé závesy. Opatrne som ich odtiahol a nakukol do tmy. No do r*ti!!!! Sú tu. Všade. Sakra!
Zvrtol som sa na päte a rozbehol sa k výťahom. Stlačil som pár krát to debilné tlačidlo, ktoré sa po chvíli zasvietilo a kovové dvere sa otvorili. Rýchlo som nastúpil a stlačil nulu. Už teraz mám malé šance vyviaznuť z toho tu dostatočne malé, ale so Selenou by to bolo zložitejšie. Zavadzala by a zbytočne by zdržiavala. A to nedovolím! Mňa nechytia! Veď som nič zlé nespravil! Presne, ja sa zachránim.
Ryanov pohľad:
Dych sa mi zrýchlil, hneď čo sa začala priblbo usmievať na nôž držiaci v rukách. Vážne sa zbláznila. A viete čo je na tom najhoršie? Môžem za to! Keby som tak veľa veci nedos*al, keby som sa k nej stále nevracial, nemuseli by sme tu byť! Je to moja vina, a nik mi to nevyvráti! Môžem za to, ale jedno viem. Jej neublíži! To v žiadnom prípade nedovolím! A mne? Neverím, že by bola schopná zabiť ma, a verte mi že ja sa len tak ľahko nedám. Ja za svoje šťastie budem bojovať!!! Nedovolím jej vziať mi ho. Už viac nie.
Pristúpil p krok vpred. A hneď na to ďalší. Asi by som sa jej mal báť, nie? Pche je to skôr naopak. Usmial som sa na ňu.
-Musím uznať, že máš štýl- pochválil som ju. Zarazene ostala stáť a premerala si ma pohľadom, akoby som bol zrazu na rovnakej vlne bláznov, čo jej vôbec nesedelo.
-Veď vieš toto divadielko. Zlepšuješ sa- zasmial som sa a hneď na to sa celou nemocnicou ozvali policajné bzučiaky.
-Len tak medzi nami- šepol som a a pozrel sa na obe strany či nás niekto nesleduje, aj keď v miestnosti nik nebol a cez okná to nebolo možné, ale chápete ma? Keď sa rozprávate so šialencom, musíte sa stať šialencom,aby vám rozumel. DO izby vtrhli 5 policajti, ktorí ju behom piatich sekúnd zneškodnili a zatkli.
-Orandžová ti nikdy nesvedčila- zasmial som sa a hneď na to nasadil nenávistný pohľad.
-Máš len to, čo si zaslúžiš- dodal som pričom som potočil hlavu k spiacej Arii,ktorá už mala pravidelný pulz.
-O Jaxona sa báť nemusíš. S nami bude v bezpečí. Hlavne pred tebou...-vyhľadal som ju pohľadom, pričom sa v jej očiach zaleskli slzy, no jej pohľad vyžaroval čistú nenávisť. Vážne si myslí, že za všetko zlé v jej živote môžem len ja. Mrzí ma to. Aj keď viem, že o tak nie je mám na tom svoj podiel viny. A to ma mrzí.
-Vieš...popravde myslela som, že keď sa dozvieš že Jaxon nie je tvoj budeš viac vyvádzať, ale ty sa oň chceš starať?- začala sa smiať ako pomätená. Čo to sakra hovorí?? Ako to, že nie je môj?
-O čom...-zamrzol som na nej pohľadom. Bolo mi jedno, že je v miestnosti dostatok ľudí aby nás počuli. Bolo by to jedno, pretože Jaxon je môj! Pravdaže je!
-Ale, ale. Ty si to nevedel? Zlato, je Davidov- cmukla na mňa a široko sa na mňa usmiala aj napriek tej bolesti v jej očiach. Vždy to bola skvelá herečka a ja som ju nadmieru podceňoval. Dokonca som ju miloval. Tedaa aspoň som si to kedysi myslel. Ale Davidov? Nie to nie je možné!!! To nemôže byť pravda.
-Klameš- záporne som zakýval hlavou a premiestnil pohľad na vlastné topánky. Neviem prečo prve na ne, ale prišli by neskutočne zaujímave. A možno to bolo aj preto, že ma niečo uprostred hrudi bolelo. Tak hrozne ma sklamala a ja som bol tak hlúpy, že som jej celý čas veril, že som si kvôli nej odohnal preč Ariu.
-Pravda sa ťažko počúva, že?- znovu sa uškrnula a chcela urobiť krok vpred, no policajti, ktorí ju držali tesne pri sebe jej to nedovolili.
-Keď budeš zavretá v cele a budeš sa cítiť, sama prázdna a opustená. Keď to tam nebudeš zvládať. Spomeň si na to, ako sa za teba bude tvoj syn hanbiť. Ako bude radšej tvrdiť, že matku nemá pretože zomrela. Vieš si predstaviť aký to bude pocit?...-vydýchol som z pľúc nahromadený vzduch.
-Maj sa Selena,snáď si uvedomíš že takto to dopadnúť nemuselo....- povedal som napokon a kývol hlavou smerom na jedného z policajtov. Vyviedli ju von izby. Hlasno som si vydýchol a nervózne si prehrabol vlasy. Otočil som sa na päte a chytil Ariinu ruku do tej svojej. Pobozkal som ju na jej chrbát.
-Sľubujem ti, sľubujem ti, že teraz už budeme šťastní- privrel som viečka a znova jej daroval teplý bozk na chrbát ruky.
Predsa len to bude happy end :) :) :) Neurobila by som vám to :* Zlatíčka, snáď sa vám to páčilo :) Milujem Vás :3 :3 :3 A Ďakujem :3 Veľmi,veľmi, veľmi Vám ďakujem :3
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
