Remember?

No apologize...

-Nerob drahoty zlatko. Naposledy sa ti to tak páčilo, no nie?- priblížil sa k mojím perám a to zrýchlilo môj tep aj moje údery srdca. Bojím sa ho. Nepochybne.

-Počul som, že už ťa z mojim synom nič nespája, čiže mu to určite nebude vadiť- šepol mi do ucha a potom mi ho pobozkal. Z celej sily som mu stúpila na nohu. Viem, možno hlúpy ťah ale nič lepšie ma v tej chvíli nenapadlo. Nepomohlo to. Akurát sa viac naštval a surovo mi potiahol vlasy a sotil ma o auto. Au. Točí sa mi hlava a zatvárajú sa mi oči. Som si zcela istá, že mi práve rozbil obočie.

-Prosím nerobte to- šepla som a ruku som si priložila k obočiu. Len sa uchechtol a snažil sa mi zastrčil neposlušný prameň vlasov za ucho, no uhla som mu.

-Pozri chcem som sa ti pred dvoma rokmi os-ospravedlniť, no nedala si mi šancu..-zatiaľ čo rozprával a pridržiaval ma tesne pri aute, o ktoré som sa doslova opierala som sa snažila nenápadne z vrecka vytiahnuť slzný sprej. Mám ho!

-Ale už sa ospravedlniť ne-nechcem- povedal a nesúhlasne pokrútil hlavou. Je to na mojom vidno. Je na mol a chápem, že nie je pri zmysloch ale toto jeho správanie v žiadnom prípade neospravedlňuje. V zlomku sekundy som vytiahla sprej z vrecka nohavíc a striekla mu to do očí, kopla ho z celej sily medzi nohy  na čo zakričal od bolesti a začal si rukami pretierať oči. Na moje šťastie ustúpil o krok dozadu a ja som okamžite otvorila dvere na aute a nasadla. Pre istotu som si dvere zaistila a rýchlo naštartovala. Motor auta vydal divný zvuk. Toto nie je dobré!! Skúsila som pohnúť kľúčom znova, no zase motor zlyhal. Pozrela som sa oknom, kde som ho zbadala ako sa zdvíha zo zeme a nebezpečne rýchlo sa ku mne približuje. Divné na opilca je vážne rýchly! Skúsila som naštartovať auto po tretí krát a podarilo sa. Motor ma konečne poslúchol a ja som ako divá vycúvala, prehodila rýchlosť a zaradila sa na hlavnú cestu. Vo spätnom zrkadle sa mi párkrát mihla jeho tvár, až za rohom úplne zmizla, no ten adrenalín. Ten pocit nebezpečia je tu stále. To ako sa mi dotkol tváre, to ako ma slizko pobozkal na krku. Trasiem sa už len pri tej predstave. Pozriem sa do zrkadla na pravej strane a zhrozene na seba pozriem. On mi vážne rozbil obočie? Hajzel! Na zápästiach mám stále červené odtlačky jeho prstov.

Auto zastavím tesne pred hotelom, kde mám momentálne kúpený bytík na 12 poschodí. Zamkla som auto a roztrasenými krokmi vstúpila dnu. Hneď čo som vstúpila dnu, moje kroky boli sebavedomejšie. Neobzerala som sa jednoducho som si to napochodovala do otvoreného podotýkam prázdneho výťahu. otočila som sa na mieste a stlačila číslo poschodia. Oprela som sa o stenu, no pomaličky som sa skotúľala na zem. Sedela som opretá o stenu. Zavrela som oči a snažila sa pokojne dýchať. Keby mi niekto čo všetko sa dnes stane, neuverila by som mu! A pozrite! Predsa je to moja realita!

Zrazu sa dvere na výťahu otvorili  a to mi pripomenulo krutý fakt, že musím vystupovať. Pomocou rúk som sa vytrepala na nohy a tesne pred tým než sa dvere zavreli som vystúpila.

Opatrne som stlačila kľučku na dverách a cez malú medzeru sa prepchala dovnútra. Následne som dvere za sebou zavrela a oprela si čelo o dvere.

-Aria?- ozval sa šeptom Ryan. Hneď som spozornela a pomaly sa otočila k nemu. Aj v tme som si všimla jeho krásne modro-hnedé oči, ktoré som vždy tak vešmi milovala. Ani neviem ako no z očí sa mi spustili slzy. neváhala som ani chvíľku a rozbehla sa k nemu do objatia. K nemu do bezpečia.

-Ani netušíš, aký to bol hrozný deň- zamrmlala som mu do záhybu medzi kľúčnou kosťou a ramenom. Dané miesto mal celé mokré od mojich slz.Vedel, že sa cítim zle a tak sa zbytočne nepýtal. Len ma držal pri sebe a hladil ma po chrbte.

-Chýbal si mi- šepla som a odtiahla sa, aby som mu videla do očí.

-Ty mne tiež princezná ani netuší ako veľmi- šepol a spojil naše pery do sladkého a upokojujúceho bozku, ktorý som od neho tak veľmi potrebovala.

-Kde je Faith?- spýtala som sa.

-Spí- milo sa usmial a ukázal mi svoje krásne ,tesáky'-

Po tme sme prešli do spálne, no Ryan chcel zasvietiť a tak som spanikárila

-Prosím nesvieť- šepla som prosebne a pritiahla si ho späť k sebe. Viem, že ak zasvieti uvidí moje rozbité obočie a modriny na rukách. To nemôže! nemôže to vidieť! Pýtal by sa čo sa stalo...a ja..a ja stále neviem čo mu poviem.

-Zmätene na mňa pozrel a pohladil ma prstom po líci. Odpútal moju pozornosť a zasvietil. okamžite som sa mykla a otočila k nemu chrbtom, no bolo neskoro. Videl presne to čo nemal.

-Aria, čo sa ti stalo?! zakričal a hodil po mne ľútostivý pohľad.

-Nič to nie je- pokrútila som hlavou a milo sa usmiala, akoby som ho úsmevom chcela zmiasť, no nepodarilo sa.

-Do riti! Prestaň a povedz kto ti to urobil!- začal kričať a zovrel mi zápästia rovnako ako to pred ním spravil Dylan aj jeho otec.

-Auu, Ryan to bolí- sykla som pozerajúc sa na svoje dlane.

-Kto. Ti.To.Urobil?!!?- dal dôraz na každé jedno slovo. pozrela som sa mu do očí, v ktorých prevládal hnev a zlosť. Stále držal moje ruky tak silno akoby ste si ich zakliesnili do zveráku. Stále kričal.

-Prestaň kričať Faith spí- šepla som, no nepozrela som sa mu do očí, aj keď som cítila ako ma prepaľuje pohľadom. Keď som to povedala zadržal dych a pustil moje ruky. Poškrabal sa na zátylku a odstúpil odo mňa.

-Mami prečo tato kričí?- šepla ospalým hláskom Faith stáca vo dverách aj so plyšovým medvedíkom, ktorého som jej darovala. Áno, je to ten veľký biely macko, ktorého mi vyhral Ryan na kolotočoch, ale to už bolo dávno.

-Všetko je v poriadku srdiečko, poď ešte spinkať- ozval sa starostlivým hláskom Ryan a zohol sa k nej. Obmotala mu malé rúčky okolo krku a on ju zodvihol do rúk. Ani sa za mnou neobzrel, len odpochodoval preč. Mrzelo ma to. Mrzelo ma jeho správanie. A predovšetkým ma mrzelo čo sa dnes stalo. Otočila som sa na päte a vošla do kúpelne, kde som sa zo zvyku zamkla. Zhodila som zo seba všetko oblečenie a vstúpila do sprchového kúta. Zatvorila som za sebou sklenené dvere a zapla teplý prúd vody. Rukami som sa oprela o studené dlaždice a zhlboka sa nadýchla.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte všetci :) V prvom rade sa vám chcem ospravedlniť, že som časť nepridala skôr, no nemala som správne myšlienky ako som chcela aby sa príbeh vyvíjal. Dúfam, že som nič nepokazila a že sa vám to páčilo :) Budem rada ak hodíte vote či nejaký komentík :) Ďakujem krásne za podporu :* I love yaa :3 *Adell