Remember?

78.

-Bude to fér. Nezabijem ju, ale..... teba áno! Ak nebudeš patriť mne, tak jej rozhodne!-nahlas sa zamyslela pričom urobil pár krokov vzad.

-Áno Ryan, zabijem ťa.- otočila sa na päte a venovala mi ten jej desivý úsmev.

-Aghhh, prečo musíš byť tak rozkošný?-rozplývala sa a šialene sa smiala. Nepochybne sa neskutočne zabávala na mojom vydesenom výraze. Pochopiteľne, že som sa jej bál. Veď sa zbláznila, ale radšej by som to bol ja ako Aria. Nedovolím, aby jej ešte niekto niečo urobil. A už vôbec nie ona!!"

Ariin pohľad:

Vnímala som tlmené zvuky okolo mňa. Snažila som sa sústrediť, no prišlo mi to akoby som s niekym telefonovala a stále mi vypadával signál. Moje viečka boli príliš ťažké, na to aby som ich premohla a zazrela svetlo. Nešlo to. Nemohla som sa ani len pohnúť, nevládala som.

 -Nevie,že si tu ...-začula som povedomí hlas, ktorý rozhodne patril žene. Komu asi tak patrí? 

 -Vypadni, kým sa ešte ovládam- znova ten príjemný hlas, ktorý ma drží za ruku. 

 -Nejako si nám zmäkol, no nie?- zasmiala sa a následne som počula blížiace sa kroky, akoby sa k nám približovala.

 -Nechápeš, že sme mohli byť spolu šťastný?-zrazu som vo svojej dlani pocítila chlad.

  -Stále môžeme- povedal a vzápätí som počula len mľaskanie pier, ktoré mi prišlo v danej chvíli odporné.

 -Božeee, ty si si vážne myslel že ti na to skočím???- zasmiala sa z plných pľúc

-Je hlúposť uveriť ti po tom všetkom. Odkopol si ma, ponížil , opustil a vzal si mi moje dieťa. Zdá sa ti to fér??? Ona má všetko a čo ja??? Čo ja sakra???- začala hystericky kričať.

 -Nezabijem JU ale teba áno! Ak nebudeš patriť mne, tak je rozhodne!- povedala zamysleným hlasom. Tým ,,JU" myslela mňa? O čo tu ide?? Prečo ho chce zabiť? Je normálna?

 -Áno Ryan, zabijem ťa.- jej veta sa mi v hlave odohrala hneď niekoľko krát. Ryan?  

Flashback 1

Som Ryan- povie a podá mi ruku, ktorú okamžite prijmem a potrasiem ňou.

-Aria- poviem a letmo sa usmejem.

-Smiem ťa pozvať na večeru? Vieš, ako odškodné že do teba stále vrážam- zasmial sa.

-Si milý vážne, ale nemyslím že je to dobrý nápad...- očami nájdem tu umelú blondínku. Moja teória je naozaj správna. Kde je on tam je ona. A naopak.

-...ale vďaka- poviem s jemným úsmevom a pokojne ho obídem. Kráčam smerom k Emily, ktorá na mňa vrhá pohľady.

Flashback 2

-Dlhujem ti to. 3-krát som do teba vrazil a navyše ti zničil šaty. Týmto si to odčiním, no nie?- až teraz som si uvedomila, že ma drží za ruku. Jeho pevný stisk vo mne vyvoláva všelijaké pocity. Vymotám sa z jeho spotenej ruky a zastanem.

-Ale ja si to od teba aj tak nevezmem- poviem tvrdohlavo a ruky si prekrížim na hrudi.

-Ale áno, vezmeš.- zasmial sa na mne, zrejme na tom že mu neverím. Zagúľala som očami a našla si čierne rifle plné dier a jednoduché biele tričko. Táto kombinácia sa mi páči. Ukázala som tu tie handry a vykročila ku kabínke.

Flashback 3

-A čo ty tu?- opýtam sa s ohromným úsmevom na perách. To robí jeho prítomnosť.
-S chalanmi sme šli do kina na najnovší krvilak...- začal vsvetľovať.
-Fajn stačí! Nechcem to vedieť- skočím mu do rečí. Neznášam tie druhy filmoch. Desia ma.
-Alé moja princezná sa toho bojí?- zasmial sa.
- Nie, ale nemám ich rada- poviem na svoju obhajobu.
-A navyše od kedy som ,,tvoja princezná"? Nič o tom neviem- nahodím vážny pohľad. Zase sa na mne zasmeje a prepletie si so mnou prsty. Zvláštne ako jednoducho vyplnia jeho prsty diery medzi tými mojimi. Znova si ma nájde pohľadom.
-Aria, páčiš sa mi a som si úplne istý, že mi pomaly kradneš srdce.- hľadel mi pri tom do oči.