Boli zaľúbení. Bolí láskou pohltení. Mali svoj vlastní svet. No jedného dňa sa všetko obrátilo hore nohami. Zjavila sa jeho bývalá tehotná priateľka, čo ju neskutočne bolelo...bez slova odišla a nikto o nej nepočul a prečo? Pretože nezniesla, že ju...
Dnes je deň s veľkým D. Dneškom sa veľa zmení, cítim to. Mám sa stretnúť s Davinou v mestskom parku oproti škôlke, do ktorej chcem malú čím skôr prihlásiť, už o 14-stej hodine.
A najlepšie je, že ja práve vstávam. Je pol jedenástej ráno a byte panuje ticho. Žeby ešte spali? Odkryjem sa perinou a podídem k dverám, ktoré následne otvorím. Neprekáža mi, že mám bosé nohy. Práve naopak. Vyhovuje mi to.
Prebehnem celý byt ale evidente som tu sama. Priblížim sa k chladničke z ktorej si vytiahnem jahodový jogurt. Momentálne nemám na nič iné chuť. Mysli Aria, nezabudla si na niečo? Ozve sa moje svedomie.Rýchlo to do seba nahádžem a zbehnem naspäť do spálne, kde sa bleskovo prezlečiem. (obrázok dole)
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Na nočnom stolíku zbadám nejaký lístoček. Pristúpim bližšie a vezmem si ho do ruky.
Dobré ránko spiaca kráľovná. Nemohol som ťa zo budiť, keď si bola taká rozkošná, no prišla Emily a malú Faith si ukradla pre seba, tak som šiel s nimi do parku. Počkáme ťa tam :*
Obujem si červené vansky na platforme a zamknem za sebou byt. Rozbehnem sa dole schodmi akop taká fúria.
-Dobré ránko- pozdravím sa pomedzi to staršej pani na druhom poschodí. Nečakám na jej odpoveď a pokračujem v bežaní dole schodmi. Otvorím hlavné dvere a do očí mi udrie to svetlo.
***
Už ich vidím. Emly sedí v piesku vedľa Faith a hrá sa lopatkou a vedierkom. Neďaleko nich sedí Dylan a Davina. Počkať, čo? Davina? Čo tu tá robí? Povedali jej to? To snáď nie, práve si ma všimli, čiže môj plán nenápadne sa vytritiť úplne zlyhal.
-Ahojte- povedala som a zmohla sa na falošný úsmev. Popravde vôbec sa mi nepáči, že je tu Davina. Nemôžem byť s Faith a to ma v tejto chvíli hrozne hnevá.
-Ahojj- povedala priateľky Davina a našla si ma pohľadom. Po chvíľke vstala a vzala ma do medvedieho objatia. Nebránila som sa, avšak hľadala som Dylana pohľadom.
-Čo tu robí?- naznačila som mu perami, ale nedal mi jasnú odpoveď.
-Neboj sa- šepol a povzbudivo sa usmial. Prikývla som a odtiahla sa od Daviny.
-Páni, si ešte krajšia ako si ťa pamätám- rozplývala sa, nad čím som sa musela zasmiať.
-Nepomýlil si ma s niekým?- začala som sa obzerať poza seba, či to nehovorila niekomu inému.
-Prestaň!-priateľsky ma udrela do pleca a zasmiala sa.
-A kto je táto malá princezná?- spýtavo sa pozrela na malú Faith, ktorá práve naberala piesok na lopatku. Pozrela som sa jej smerom a snažila sa ignorovať jej otázku, no zrazu som na sebe pocítila jej pohľad.
-Je tvo...?- ani sa to nestihla opýtať a už ju prerušila Emily.
-To je Faith, moja dcérka- usmiala sa na ňu Emily a potom na mňa. Vydýchla som si, pretože nechcem aby sa to Ryan dozvedel aj keby som musela klamať najlepšiu kamarátku. Viem, že to nieje správne, ale viem čo som si sľúbila. On sa o nej nedozvie! Nikdy! Ale noo, vieš ako sa hovorí: Nikdy nehovor nikdy! okríklo ma svedomie, ktorého názor ma vôbec nezaujímal.
-Je rozkošná- šepla a čupla si k nej. Keby len vedela, že je to jej neter. Určite by sa z toho tešila, len škoda že sa to nedozvie a ak áno, nebude to môcť povedať nikomu. A aj tak neviem či jej to niekedy poviem, musela by som si byť 100% istá, že je moje tajomstvo u nej v bezpečí, avšak je to komplikované, keďže jej brat, je otec môjho dieťaťa. Mojej krásnej Faith.
-Môžem si ju podržať?- spýtala sa a môj prvý inštinkt bol jej na tú otázku odpovedať, no našťastie som sa zastavila a len som mlčala. Tá otázka nepatrila mne, ale Emily. Sklonila som zrak k zemi a v tom som pocítila niečiu ruku na mojom páse.
-Vážne to takto chceš?- šepol. Zamyslela som sa nad tým a zdvihla hlavu k Davine, ktorá mala na rukách Faith. Vyzerali spolu krásne. Neodpovedala som mu na otázku, pretože som na ňu odpoveď nepoznala. Radšej som mlčala.
