Boli zaľúbení. Bolí láskou pohltení. Mali svoj vlastní svet. No jedného dňa sa všetko obrátilo hore nohami. Zjavila sa jeho bývalá tehotná priateľka, čo ju neskutočne bolelo...bez slova odišla a nikto o nej nepočul a prečo? Pretože nezniesla, že ju...
Prečo na neho musím zase myslieť? On mi za to nestojí!! Zoskočím opäť na pevnú zem a nechám Sonyi odkaz. Obujem si tenisky a vybehnem von. Musím to urobiť! Je len jedná cesta...musím!
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Davinin pohľad:
Už sú to štyri dni od hádky s Ariou. Mrzí ma to. Prostredníctvom sociálnych sietí som sa dozvedela, že sa vrátila domov. Snažila som sa jej dovolať, no vypla si mobil. Prerušila so mnou akýkoľvek kontakt,ale nevyčítam jej to. Veď si jej neverila!!! Uverila si tej krave, Selene. Ako si to mohla dovoliť? Prečo si jej uverila? Ozvalo sa moje svedomie. Diky moc, no veľmi nepomáhaš.
Kráčam rušnou uličkou a celkovo sa ponáhľam, no sama netuším kam. Počkať, nie je to....Emily? Skúmam ženu na stoličke, len pár metrov odo mňa. Je to ona. Rozhodne!
-Emily? Ou ahoooj- natešene som sa jej pozdravila, pretože veľká časť mňa chcela aby tu s ňou bola aj Aria. Mala by som jedinečnú možnosť napraviť to čo som pokazila. Lenže pravdepodobnosť, že je naozaj tu je malá.
-Davina, čo ty tu?- milo sa pozdraví a vstane zo stoličky. Priateľsky sa objímeme a ona mi rukou naznačí nech sa posadím. Chvíľu váham, pretože si nie som istá či je to dobrý nápad.
-Nechcem ti robiť problémy. Tebe a tvojej rozkošnej dcérke. Totiž prenasledujú ma tí blbí paparazzi a určite ťa do toho nechcem zatiahnuť.- povedala som šeptom a kývla hlavou na znak nesúhlasu.
-Nevymýšľaj a posaď sa. Faith šla na ,,prázdniny" s Ariou, čiže to riziko je tu tak či tak- milo sa na mňa usmiala a tým ma presvedčila posadiť sa.
-Dovolila si Arii vziať si ju zo sebou?- nechápavo som sa jej opýtala. Chápem, že sú skvelé kamarátky, ale nechať svoju dcéru so svojou dcérou na niekoľko dní? Úprimne? Neviem si to predstaviť. Nie, ak by som tam s nimi nešla aj ja.
-Nie nebojím sa.Je to predsa jej rodina- zasmiala sa a tým chcela niečo zakryť. Možno strach alebo neistotu? Neviem. Chápavo som prikývla.
-A nechýba ti tá malá princezná?- spýtavo som na ňu pozrela. Sťažka prehltla, akoby viac nevládala niečo tajiť. Radšej sa napila zo svojej kávy a sklopila pohľad na svoje topánky.
-To vieš že áno- povedala napokon.
-Ja hmm...vieš ja....ako je to s tebou a Ariou? Už ste sa udobrili?- zakoktala sa, no napokon dopovedala otázku.
-Pokašľala som to najviac ako som mohla.- zakývala som hlavou a znechutene sama na seba som pozrela do zeme.
-Vieš čo? Nebudem na nič viac čakať. Idem za ňou a vyriešim to!- povedala som odhodlane a vstala som zo stoličky.
-Nemyslím si, že je to dobrý nápad- šepla a ja som pochopila, že nevie že som to počula.
-Maj sa Emily- rozlúčila som sa s ňou a rozbehla sa na okraj chodníka kde som zapískala na prichádzajúci taxík, ktorý okamžite zastal predo mnou.
