Boli zaľúbení. Bolí láskou pohltení. Mali svoj vlastní svet. No jedného dňa sa všetko obrátilo hore nohami. Zjavila sa jeho bývalá tehotná priateľka, čo ju neskutočne bolelo...bez slova odišla a nikto o nej nepočul a prečo? Pretože nezniesla, že ju...
-Dylan no táák. Vyjdi už z tej kúpeľne!!! Trvá ti to dlhšie ako mne a to už je čo povedať- netrpezlivo mu vyklopkávam na dvere. Preskakujem z jednej nohy na druhú. Potrebujem cikať. Fakt veľmi a on si dovolí takto zdržovať. Dvere sa vzápätí otvoria a ja vtrhnem dnu, pričom ho odtiaľ vykopnem. Všimla som si ako sa na mne zabával, ale neriešila som to. Zavriem za sebou dvere.
Umyla som si tvár vlažnou vodou a pozrela sa do zrkadla na svoj odraz. Zhlboka som sa nadýchla a urobila si jemný make-up, naniesla špirálu, linku a ústa obtiahla rúžom sýto červenej farby. Možno to vyzerá komicky, teda nie! Určite, keďže som v pyžame! Zasmejem sa, pretože začujem malú smiať sa. Dylan ju určite rozosmieva tými jeho parádnymi pohľadmi. Vykročila som do mojej izby a postavila sa priamo pred obrovkú skriňu. Povedzme si to na rovinu, my ženy tam nikdy nemám nič na seba!
-Budeš tú skriňu hypnotizovať ešte dlho?- preruší ma jeho hlas. Otočím sa smerom k nemu a zbadám, že ma na rukách môj poklad.
-Keď ja neviem čo na seba- myknem plecami a môj zrak premiestnim z malej na neho. Dylan len pokrúti hlavou a podá mi malú na ruky. Faith si spokojne cucá cumeľ, zatiaľ čo sa Dylan hrabe v mojej skrini, ktorá nie je práve najmenšia.
-A kam sa to vlastne chystáš?- spýtal sa a pokračoval v hrabaní sa. Zasmiala som sa, nad jeho vážnou tvárou.
-Nesmej sa!!!- okríkol ma a pritom sa snažil byť vážny, no nešlo mu to. Zdvihol sa mu kútik úst.
-Musím do štúdia ....nahrať nový song a potom sa pôjde nakrúcať- mykla som plecami a všetku svoju pozornosť venovala malej Faith, ktorá už nie je až taká malá.
Oops! Ang larawang ito ay hindi sumusunod sa aming mga alituntunin sa nilalaman. Upang magpatuloy sa pag-publish, subukan itong alisin o mag-upload ng bago.
-Už som ti dnes povedala ako ťa milujem?- zasmiala som sa a vzala si od neho veci. Tiež sa zasmial.
-Ale tie štekle si nevezmem. Zabudni!- kráčala som k posteli kde som položila malú, ktorej som dala do rúk svoj mobil. Veď čo mi s ním môže urobiť, keď je zablokovaný? Nothing! Dylan pomedzi to odišiel z izby. Neviem či to bolo tým, že som sa chcela prezliecť alebo mal niečo na práci, ale neriešim to. V rýchlosti sa prezlečiem a pozriem sa na svoj odraz v zrkadle. Yop, páči sa mi to. Ani by ste neuverili ako mi ten chalan rozumie v mojom štýle.
-Dylan!?- kričím do prázdna.
-Poď princezná- šepnem a vezmem si ju na ruky. Pobozkám ju do vláskov a kráčam spolu s ňou do kuchyne. Ou shit! Otočím sa na päte, pretože toto som nechcela vidieť a už vôbec som ich nechcela vyrušiť.
-Sorry- povedala som zahanbene.
-Ja len...hmmm...postrážiš Faith?- spýtala som sa dosť neisto a pohľadom si premerala blondínku obkrútenú okolo jeho tela.
-Jasné- povedal a usmial sa na mňa, čo sa jeho....,,priateľke" veľmi nepáčilo.
-Hailey toto je Aria, moja skvelá kamarátka a zároveň moja spolubývajúca. Aria toto je Hailey, moja priateľka- usmial sa. Popravde jeho slová mi vyrazili dych. Nie je to tak, že by som mu to nepriala, ale následky tohto rozhodnutia....keď sa prevalí, že mi dvaja spolu nič nemáme...bude len otázka času kedy vyjde pravda na povrch a to sa nesmie stať! Zaťala som päste a hrane sa usmiala.
-Teší ma- povedala som a podala jej ruku, ktorou sme si navzájom potriasli.
-Dylan prepáč mi, že sa neteším viac, pretože ti to prajem. Prajem vám to, ale...-zasekla som sa a on to okamžite pochopil.
-Viem čo som ti sľúbil, ale takto to ďalej nejde a ty to vieš. Nemôžeme všetkých klamať...Uvidíš bude to dobré- povedal a jemne sa na mňa usmial.Kiežby mal pravdu. Kiežby bolo všetko také ako doteraz. Pozrela som mu do očí a prikývla. Podala som mu Faith do rúk a pobozkala ju na čelo. Vzala som si od nej svoj mobil a zasmiala sa na tom ako si ho za tú krátku dobu stihla obľúbiť. Normálne mi ho nechcela vrátiť! :D
-Maj sa princezná- šepla som a usmiala sa na ňu.
-Majte sa- pozdravila som ich a vykročila k dverám.
-Ahooj- povedali jednohlasne na čom sa zasmiali.
-Vyzerá byť v pohode- začula som jej hlas. Som rada, že to berie takto. Ale celkovo som rada, že si niekoho našiel. Chcem aby bol šťastný. Nemôžem predsa chcieť aby bol navždy so mnou, keď medzi nami nie je nič. Sme kamaráti a mám ho rada. Veľmi. Niekedy mi pripadá ako brat, ktorého som nikdy nemala. Preto mu musím dopriať voľnosť. Z myšlienok ma vytrhne mobil, ktorý mi oznamuje že mi prišla nejaká správa. Skvelé! Zase nejaký fanúšik zistil moje číslo. Odblokovala som mobil a úsmev mi zamrzol pri pohľade na človeka, ktorý mi ju poslal.
