Boli zaľúbení. Bolí láskou pohltení. Mali svoj vlastní svet. No jedného dňa sa všetko obrátilo hore nohami. Zjavila sa jeho bývalá tehotná priateľka, čo ju neskutočne bolelo...bez slova odišla a nikto o nej nepočul a prečo? Pretože nezniesla, že ju...
-Deje sa niečo?- Spýtal sa so záujmom a odrazu zvážnel.
-Nie, nie, nie. Všetko je v pohode, len som ťa chcela počuť- povedala som s jemným úsmevom na perách a pozrela sa na vysmiatu Faith.
-Vlastne som rád, že voláš. Mala by si niečo vedieť...- začal hovoriť.
V telefóne zavládlo na chvíľu hrobové ticho. Obaja sme sa určitým spôsobom báli.
-Dylan pri tebe sa človek toho ani nedožije- zasmiala som sa, čím som chcela odľahčiť situáciu. Akurát mi na proti kráčala Sonya, ktorá sa na mňa usmievala ako také slniečko na hnoji. (Znie to divne? Neviem :D Hovorí sa to...)
-Ahoj- naznačila perami a spýtavo na mňa pozrela či môže tlačiť kočík. prikývla som a ďalej sa venovala Dylanovi.
-Dobre, ale skús sa prosím nenahnevať, dobre?- neisto sa opýtal.
-Nemôžem ti to sľúbiť ak neviem o čo ide- povedala som vážne a zhlboka sa nadýchla, pretože vážne neviem čo mám od neho čakať.
-Rozprával som sa s Maxom a ten ako tvoj fotograf dal taký návrh ohľadom fotenia. Viem, že to bude pre teba hrozne ťažké ak sa napokon rozhodneš pre ,áno', bude to stáť za to. Je to vážne veľká príležitosť, lenže by si na nej nebola sama. Plagáty po meste, na nete, proste všade. Navyše by to zahrňalo jeden koncert.Znie to dobre, nie? Lenže... To je ten problém.....Počkaj chvíľu...Hailey?...Čože? Fajn.....veď nekrič, je to len pavúk....Prepáč Aria vážne musím ísť...Max t to vysvetlí išiel za tebou do mesta....zavolaj mu. Pá- povedal a položil.
Nestihla som namietať, pretože to zrušil. Nechápavo som sa pozrela do zeme a späť sa Sonyu.
-Vezmeš malú domov? Skočím si niečo vybaviť- povedala som jej s jemným úsmevom na perách.
-Jasné- povedala a už rozosmievala malú svojimi pohľadmi.
-Určite ti to nevadí?- spýtala som a premerala si ju pohľadom.
-Blázniš? Rada chvíľu pobudnem s mojou neter,- usmiala sa na mňa a ja som ju jednou rukou vtiahla do objatia.
-Ďakujem.-šepla som jej a kráčala opačným smerom ako ona.
***
Ani nie po 10 minútach som sa ocitla pred budovou, ktorá je nahrávacím štúdiom,fitness centrom a v poslednom rade miestom na exluzívne fotenie čo je môj prípad. Avšak neviem pochopiť prečo sa mi bál povedať kto to bude. Pokiaľ to nebude ON tak je mi úplne jedno kto to bude. Zasmejem sa nad vlastnou myšlienkou a otvorím dvere cez ktoré preklznem dnu. Že vraj hocikto. Prosím neberte ma vážne. Dobrá nálada ma okamžite prejde. Hneď čo zbadám Maxa rozprávať sa .... s Ním... Zamrznem na mieste a neviem sa pohnúť. Čo to má znamenať? Prudko dýcham a pozerám sa jeho smerom.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
To on je ten neznámy s ktorým mám ponuku? To s ním mám fotiť a tráviť takmer všetok svoj čas? Mám mu venovať všetku svoju pozornosť a tváriť sa že medzi nami nič nie je, len čisto práca? Ako to mám akože zvládnuť? Blbosť! Si predsa herečka, nie? podrýpuje svedomie. Vieš čo sa nechceš sa vymeniť? Toto nepôjde! Nie s ním!
Obaja v zápätí zbystria pozornosť a pozrú sa na mňa. Pozriem sa na Maxa a ten sa ma doslova zľakne.Povie niečo ,dotyčnej osobe', ktorá sa od nás na niekoľko metrov vzdiali , zatiaľ čo sa Max ku mne priblíži.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
-Si normálny?- zvýšim na neho hlas. je viac než jasné, že som totálne nahnevaná, pretože viem že Dylan je ....Dylan. Prečo mi to tí dvaja urobili?
-Upokoj sa dobre? Je to len fotenie- povedal rezignovane.
-Nie, nie a ešte raz nie!! S tým človekom spolupracovať nebudem! Zabudni!!!- prekrížila som si ruky na prsiach. Stále mám svoj totálne nasratý výraz na tvári a všetku svoju pozornosť venujem jednému z idiotov, ktorý sa okolo mňa motá.
-Si si istá, že to tak chceš?- spýtal sa a zákerne sa na mňa usmial.
-Nemôžem ma donútiť!- povedala som už pokojnejšie a dokonca sa na neho falošne usmiala. Spoznal to a to bol môj zámer.
- Asi nechceš aby sa dozvedel, že má dcéru, no nie?- zasmial sa na mne. Znova! Znova mi zamrzol úsmev na tvári. Z celej sily som mu vrazila facku. Až s ním podskočilo a takmer spadol no zachytil sa.
-Ju si do úst nikdy viac neber, jasné?- skríkla som a bolo by úplne jedno, že túto scénku videl a počul aj Ryan. Ešte teraz ma páli ruka od tej facky. Ani neviem kde sa vo mne toľko hnevu vzalo, no práve som časť z neho na niekom vybila, čo je fajn. Vybehnem schodmi na vyššie poschodie kde je fitko. Bez pozdravu vtrhnem dnu až k boxovacím mechom. Tú druhú časť...potrebujem sa jej zbaviť, no okolností mi veľmi nepomájhajú. Okamžite si navlečiem na ruky rukavice a začnem z celej sily udierať to mecha. Hluk a moje rany sa ozývajú celou miestnosťou. Viem, že som tu už sama, keďže som počula buchnutie dverí.
Odkiaľ o tom sakra vie? Do riti!!! On sa mi vyhrážal?? Neverím!! Môj kamarát ma núti do niečoho o čo nemám najmenší záujem a keď to zretelne odmietnem tak sa začne vyhrážať? To je snáď zlý sen a ja sa okamžite potrebujem prebudiť. Avšak niečo mi hovorí, že moje fialové zápästia budú najskôr skutočné. Prisadnem udierať a skĺznem na zem Rukami si skryjem tvár a nohy si potiahnem bližšie k telu.
Názorík? :) Mne osobne sa táto časť veľmi páčila. Toľko hnevu, toľko podvodov...no napriek tomu sa tí dvaja budú musieť stretávať. Ako sa vám zatiaľ páči Max? Pekný kamarát, čo?
Budem rada ak zanecháte Vote či koment :) Ďakujem za všetky sledovania a každé jedno čítanie :3 Robíte mi radosť :)
