Boli zaľúbení. Bolí láskou pohltení. Mali svoj vlastní svet. No jedného dňa sa všetko obrátilo hore nohami. Zjavila sa jeho bývalá tehotná priateľka, čo ju neskutočne bolelo...bez slova odišla a nikto o nej nepočul a prečo? Pretože nezniesla, že ju...
-Aria!! Môžme sa porozprávať?- kričí za mnou Ryan. Nemám chuť sa zastaviť. Pokračujem v kráčaní k môjmu autu a pomocou diaľkového ovládača si odomknem auto. Keď som u dostatočne blízko a chcem otvoriť dvere Ryan ma dobehne a zadrží dvere.
-Nemáme sa o čom rozprávať- poviem rezignovane chrbtom k nemu.
-Prosím- šepol mi do ucha a bol na mne zozadu viac než nalepený. Jeho telo sa opieralo o to moje a popravde táto situácia sa mi vôbec nepáčila. Bojím sa, že do toho znova spadnem, ale to sa nesmie stať! Nesmiem sa do neho znova zaľúbiť. Pomaly sa k nemu otočím a pozriem mu do očí.
-Čo chceš? Ideš mi znova nadávať ako pred dvoma rokmi? Ideš mi znova vykričať, že som ku***? Stále nechápem ako si jej mohol uveriť a pritom stačilo tak málo, aby sme boli opäť spolu! Povedal si, že ma viac nechceš vidieť a ja som sa ti to tvoje prianie naozaj chcela splniť, ale ty to kazíš! Prečo sa mi pletieš do života? Keď ma vo svojom živote tak veľmi nechceš prečo si prijal to fotenie? A nehovor mi, že kvôli peniazom, pretože tých máš viac než dosť!!- vykričala som mu priamo to tváre.Ostal zaskočený a nevedel čo na to povedať.
-Už ti došli slová?- posmešne som sa ho opýtala a otočila sa späť k dverám auta. Na skle som videla jeho odraz. Pôsobí smutne,nahnevane a sklamane?Ja vážne neviem. Už sa v ňom nevyznám.
-Nechaj ma niečo povedať, jasné?Ty máš svoj život a ja ten svoj!- zvýšil na mňa hlas rovnako keď mi vykričal, že ma miluje, ale to už bolo dávno. Veľa sa toho zmenilo. Prinútil ma otočiť sa mu opäť tvárou v tvár.
-To čo som ti povedal bola chyba.To čo som urobil bola chyba. Nemal som...- začal koktať, pretože nevedel nájsť správne slová.
-To čo sa stalo sa už neodstane- prerušila som ho a vytrhla sa mu z rúk.
-Nechal si ma ísť vtedy, tak ma nechaj ísť aj teraz- povedala som a otvorila dvere na aute. Nasadla som a následne ich zabuchla.
***
-Vedel si to?- šepkám pomedzi slzy. Stále som sa nezmierila s tým ako sa ku mne Max zachoval.
-Prosím povedz mi, že si to nevedel- smrknem do mobilu a čakám odpoveď, ktorá stále neprichádza.
-Dylan do-šľaka! Vedel si to?- zakričím na celé auto. Som na okraji cesty do našej chaty, preto sa nebojím že by ma nepočul niekto kto by nemal.
-Aria prosím. Chcel som ti to povedať, no...- nestihol dopovedať, pretože som ho okamžite zrušila. Vypla si mobil a hodila ho do zadu na sedadlá. Vodopád slz neviem zastaviť a prečo vlastne plačem? Tiež neviem. Neviem či je to kvôli Maxovi, či Ryanovi, Selene, Kevinovi, Davine alebo kvôli mojej hlúposti skúsiť žiť svoj život tak ako to chcem ja. Ak by som nechcela byť slávna, mala by som pokoj! Nik by sa do môjho života nestaral. nik ma nevydieral a nevyhrážal sa mi! Ak by som nebola taký sebec Faith by bola v úplnom poriadku. Nik by jej neublížil, nik by nám neublížil....
Do riti! Tresknem rukami o volant. Ak sa Ryan spamätal pôjde k nám domov a tam je moja malá princezná!!!Dupnem na plyn a v momente sa otočím a vyštartujem domov.
***
Auto nechám zaparkované na kraji cesty pred naším domom a vbehnem dnu. Chvíľu sa zdá, že je všetko v poriadku až kým si neuvedomím, že jeho auto predsa len stojí pred naším domom. Ako to, že som si ho nevšimla? Dych sa mi okamžite zrýchlil .Rukou som si pre-hrabla vlasy a vbehla chodbou za ozývajúcimi sa hlasmi z obývačky. Zastala som vo dverách.
-Čo tu robíš?- poviem bez záujmu a v momente sa pozriem na mamu. Faith tu nie je. Z časti si vydýchnem, pretože tak neriskujem že ju uvidí.
-Prečo je tu?- spýtam sa mamy, ktorá na mňa nahnevane pozrie.
-Správaj sa slušne mladá dáma- povie s pokojom v hlase. Čo to povedala? To snáď nemyslí vážne! Ona sa ho ešte zastáva?Práve jeho? Veď vie, že mi zlomil srdce!! Ja chápem, ž e jej miláčik, ale uprednostiť ho pred dcérou? Vážne? O, jasné mamy ja sa budem správať slušne k svojmu bývalému a náhodou otcovi moje dcérky len preto že si tu ty, pričom on sa správa ako najväčší debil pod slnkom, ktorý ma ponížil na obyčajnú ku***, hej? Samozrejme, že som to nepovedala nahlas. Pozrela som sa jej do očí a pokrútila hlavou.
-Tak fajn, nebudem vás rušiť. Určite si máte čo povedať- poviem arogantným tónom, uškrniem sa a od-kráčam k dverám v ktorých zbadám Sonyu s malou. Zamrzne mi hraný úsmev na perách.
-Ahoj...čo sa tu deje?- pozdraví sa s prirodzeným úsmevom moja mladšia sestra, ktorá o ničom nevie. Nevie, že by bolo najlepšie keby sa vonku ešte chvíľku zdržala, no vyhodiť ju nemôžem nie? Nie! Je to môj dom, nie je jeho! Je to moja dcéra a nie jeho!! nebudem sa mu vyhýbať, to on bude ten čo sa bude vyhýbať mne!!!
-Ahoj princezná- vezmem si Faith na ruky a vnuknem jej na líčko pusu. Tá malá potvorka mi neskutočne chýbala. Vážne! Tak veľmi ju ľúbim aj napriek tomu, že sa neskutočne podobá na Ryana. Tie jej očičká :3
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Aj to je jeden z dôvodov prečo nechcem aby ju spoznal.Aj slep by poznal že je jeho.... no všetkým je jasné, že už má náhradu, tak prečo stále dobiedza? Lepšie povedané...opäť?
-Ja už radšej pôjdem- začula som jeho hlas a približujúce sa kroky. Cítim ako na mňa práve teraz od chrbta hľadí, no tvárim sa že o ňom neviem. Možno ho viac zaujalo dieťa v mojom náručí ale to ho trápiť nemusí!
-K-k-kto jee to?- zakoktal sa pri pohľade do jej očí. Pomaly som sa k nemu otočila. Naozaj nespúšťal zrak s mojej a výlučne len moje Faith!
-To ťa vôbec trápiť nemusí- povedala som vážne a dosť hnusne.
-A teraz vypadni!- skríkla som po ňom, no on môj krik nejako prepočul pretože nemohol odtrhnú oči od mojej princezny.
-Počul si? Vypadni!- luskla som mu tesne pred tvárou.
Pokračovanie v ďalšej časti :3 Zaujala som vás? Ale pravdu! :) V&C poteší :3 Ďalšia časť bude čo najskôr...teda pravdepodobne zajtra a ak nie tak pozajtra :D *Adell
