Boli zaľúbení. Bolí láskou pohltení. Mali svoj vlastní svet. No jedného dňa sa všetko obrátilo hore nohami. Zjavila sa jeho bývalá tehotná priateľka, čo ju neskutočne bolelo...bez slova odišla a nikto o nej nepočul a prečo? Pretože nezniesla, že ju...
-Nemyslím si, že je to dobrý nápad...-povedal nervózne vyšetrujúci policajt.
-Ale áno je. Sám viem určiť kto za tým stojí, kto by v tom vážne mohol mať prsty a čo viac môžem zistiť či je ONA v tejto nemocnici, alebo to bol falošný poplach. Som pre Vás ten najlepší....-povedal som pevným hlasom, presvedčeným,že mám pravdu.
-Tak fajn-povedal rezignovane.
-Niečo na tom bude...-dodal tichším hlasom.
-Ale pod podmienkou, že to budeš brať vážne!-zodvihol obočie a podozrivo si ma premeral.
-Beriem to vážne!- reagoval som pohotovo. Policajt letmo prikývol a otočil sa k mužom, ktorý ma pôvodne ani len nepustili k hlavným dverám nemocnice.
-Pustite ho!- ukázal na mňa.Okamžite som vykročil vpred.
-Buď opatrný!- začul som posledné slová pred vstupom dovnútra.
Zhlboka som sa nadýchol a prekročil prah dverí. Celým mojím telom prechádzalo vzrušenie,nervozita, radosť ale aj strach. Snažil som sa pôsobiť odvážne, no pravdu povediac som celkom nevedel ako dýchať. Sakra Ryan,spamätaj sa!!! Hlavne sa upokoj a bolo by fajn, keby že sa správaš nenápadne, takže ti radím spomaľ!! Dýchaj! Zastal som uprostred chodby a rozhliadol sa na obe strany. Fajn a kam teraz? Vydal som sa presvetlenou chodbičkou vpravo. Aj tak sú všetky rovnaké. Pozorne som počas chôdze čítal všetky tie kartičky na dverách od samostatných izieb. Som si istý, že tu niekde je aj ONA,ale je pochopiteľne, že nebude mať svoje pravé meno, tak ako ju tu nájdem?
-Slečna Mathew?- ozval sa odniekiaľ mužský hlas,ktorý ma prinútil zastať v pohybe. Mathew?
-Deje sa niečo? Je v poriadku?- ozval sa tentokrát ženský a dosť povedomý hlas. Plne som sa sústredil sa ich hlasy a snažil sa ich v tichosti nasledovať, až som zbadal dve rozprávajuce sa osoby len pár metrov predo mnou. Postarší pán v bielom plášti držiaci v rukách nejaké papiere a mladá žena stáca ku mne chrbtom. Postavou a vlasmi mi neskutočne pripomínala Selenu, ale to predsa nie je možné! To nie je ona, tak kto to sakra je?
-Mala vážne komplikácie, keďže stratila veľa krvi, preto je potrebná krv od vhodného darcu, ak jej ju neposkytneme včas nemusí to pre pacientku dopadnúť dobre.- nakukoval som ponad roh, za ktorým som sa úspešne skrýval.
-Čože? Sakra ako to myslíte, že potrebuje krv?? A kde ju mám akože zohnať?- začala hystericky kričať a pri tom začala chodiť z miesta na miesto, až som jej konečne mal možnosť vidieť do tváre. Selena. To snáď nie!!! Ona je za tým? Ona pomáha Kevinovi? Prečo?? Pretože som ju opustil? Pretože som jej vzal Jaxona alebo jednoducho žiarlila?? Sakra!! Prečo ma to nenapadlo? Je to prvotriedna falošná mrcha,ktorá je toho schopná. Nepochybne.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
-Sakra čo tak kričíš?- vtrhol tam môj otec, ktorý na ňu pozeral ako na blázna. Nepochybne vrieskala ako divá. Počkať, čo?? David? (čítaj Dejvid) Čo tu ten chce?
-Čo sa stalo?- venoval chladný a spýtavý pohľad tomu doktorovi. Doktor sa pozrel na Selenu, ktorá prikývla a následne sa od nich vzdialil.
-Okolo celučičkej nemocnice sú policajti ty idiot!!! Hovorila som ti, že ju sem nemáme trepať!!! Ako sa odtiaľ chceš bezpečne dostať???-zavrčala na neho. Mierne nechápem čo tí dvaja majú spoločné.
-Nie ja som ju takmer podrezal, takže sklapni!!!-skríkol po nej a rozmachol sa rukou akoby jej šiel jednu vraziť. Celým mojím ja prebehla vlna zúrivosti, ktorú som sám nevedel či ustojím. Takže ona ju skoro podrezala? Moju sladkú Ariu? Jediný dôvod mojej existencie? Zaťal som päste a zahryzol si do jazyka, aby som nepovedal niečo čo by som mohol neskôr ľutovať,alebo skôr niečo neurobil. Pohľadom som našiel toho doktora za ktorým som sa okamžite vydal.
-Prepáčte, môžem na chvíľku?- vytrhol som ho z rozhovoru zo sestričkou. Prikývol, povedal niečo sestričke a pristúpil ku mne bližšie.
-Pred malou chvíľkou sa z vami rozprávala žena o nejakej pacientke. Išlo o veľkú stratu krvi....-hovoril som pomaly a dostatočne jasne.
-Áno, pravdaže. Tá ženská po mne začala vrieskať ako šialená.-kyslo sa zatváril a mykol rukou, akoby to viac neriešil. Hneď mi došlo, že sa mu to nestalo po prvýkrát.
-Mohli by ste mi povedať číslo jej izby?- spýtavo som sa na neho pozrel.
-Prepáčte, ale to sú osobné údaje, ktoré Vám nemôžem poskytnúť. Kto vlastne ste?- nedôverčivo si ma premeral od hlavy až po päty. Pravdaže ma nepozná, najskôr ani nevie čo sú zač oni. A čo viac, nevie že je to žena,ktorú milujem.
-Nie tak som to nemyslel- falošne som sa zasmial a pobúchal sa po hrudi.
-Chcel by som jej dať tú krv. Chcem byť darca- milo som sa usmial, pri myšlienke, že jej pomôžem.
-Ou,prepáčte. Malo mi to hneď dôjsť, veď ste to sám spomínal...Výborne, urobíme vám vyšetrenia či ste správny darca a potom sa uvidí. Bolo by dobre prebrať to aj s tým párom. Nechcel by som mať zbytočné problémy.-povedal pohotovo.
-Nebojte sa tých dvoch veľmi dobre poznám a určite nebudú proti.- usmial som sa na neho, aby som ho uistil, že je to v poriadku. Urobím všetko, len pre to aby si bola v bezpečí.
***
Keďže Vás mám neskutočne rada, pridávam ďalšiu časť podstate skôr ako som mala v pláne. Verím, e sa Vám páčila :) :D A áno. To by som snáď ani nebola ja, keby som to takto nezakončila. :D :D
Čo hovoríte na túto časť? Myslíte si, že to bude vážne také jednoduché? ˇ6e sa Ryanovi podarí zachrániť život našej Arii?? :) Budem rada ak mi sem hodíte vote, prípadne nejaký koment :) Za všetko Vám veľmi pekne Ďakujem :) Xxo Xxo
