Remember?

Kiss me

 ...Zastavilo sa mu srdce.Zastavilo sa mu srdce.Zastavilo sa mu srdce, ale žije, žije, žije  ... Bolo to vážne,vážne, vážne. Nemyslel som so, že to prežije.Prežije.Prežije... ale prežil to..vaša prítomnosť mu pomohla,pomohla. On to zvládne, zvládne. Jeho stav sa zlepšil, zlepšil. Buďte mu oporou.... Doktorove slová sa mi opakujú stále v hlave. Sedím tu už asi hodinku. V rohu miestnosti neďaleko Ryana v tureckom sede, pričom mám tvár opretú v dlani. Nemusíte pochybovať. Som totálne vyčerpaná, ale nemôžem spať. Nie, pokiaľ viem, že on sa stále nezobudil. Pohľad premiestnim z podlahy na postavu ležiacu na lôžku, ktorej sa pravidelne zdvíha a klesá hrudný kôš. Počkať, nepohol sa? Zbystrím pozornosť a ostražito hľadím na jeho ľavú ruku. Nie, bol to len omyl. Nič sa nedeje. Sklamane som zatriasla hlavou a oprela sa o chrbtom o stoličku. Je normálne chcieť, aby sa po tak dlhej dobe zobudil, nie?

Pre Davinu:

Je v poriadku. Bojuje. Lekár povedal, že je na tom lepšie...objím za mňa Faith prosím :* xoxo Aria

 Neprešla ani minútka, a už mi prišla odpoveď.

Od Daviny:

Hrozne som sa bála...som rada, že je v poriadku. Má dôvod bojovať. Má pre KOHO bojovať. Skús si pospať...viem, že ti spánok chýba a viem, že je to práve teraz neprístupné, ale mysli na to, že keď sa zobudí nebude chcieť vidieť chodiacu mŕtvolku :D Faith ti posiela pusinky :) a ja tiež :* xoxo Davina

Spokojne som sa usmiala na svoj mobil a následne si o šupla do vrecka nohavíc. Má pravdu. Mala by som skúsiť zaspať. Mala by som si konečne oddýchnuť. Za pokus to stojí, nie? Ak to nevyjde tak to nevyjde...nemám čo stratiť... Ospalo som si zívla, pričom sa mi zavreli oči, na ktoré som viac nemala silu bojovať a otvoriť  ich späť. Zaklonila som hlavu a snažila sa na nič nemyslieť, len tak ležať a premýšľať. Netrvalo dlho a pohltila ma tma. Nebolo to ťažké ak nespíš dlhšiu dobu....

***

Zobúdzam sa na nejak šuchot v izbe a som si z cela istá,že to nerobím ja. Otvorím ospalé oči, ktoré si ihneď pretriem rukou a pokúsim sa ihneď zaostriť pohľad. Neveriacky si pretriem oči znova. To snáď nie je pravda!!

-Čo sa tak pozeráš? Akože viem, že som krásny ale zízať na mňa nemusíš- uchechtol sa, pričom sa mu vytvorili rozkošné jamky. Chýbalo mi to.

-Jaaaaa... ehm...sestra!!!- zakričala som, pričom som neskutočne koktala. Stále nemôžem uveriť, že si sa zobudil, že je späť.

-Láska, nevolaj ich- šepol a jemne sa na mňa usmial. Pripadám si hrozne hlúpo, keď sa nezmôžem ani na slovko.

-Prepáč ja...neverím, že si späť- šepla som pričom som sa mu neodvážila pozrieť do očí, pričom som pohľadom hypnotizovala jeho pery, no očiam som sa z pravidla vyhýbala.

-Som späť a viac neodídem, dobre? Sľúbil som ti to- povedal na čo som okamžite zbystrila pozornosť a svoj zvedavý pohľad premiestnila priamo na neho. Pamätá si to, alebo ma počul? Je možné, že počul všetko čo som mu hovorila?

-Prosím pobozkaj ma- prosebne šepol pričom svoj pohľad upieral na moje pery. Aww, starý Ryan je späť. Moje pery sa okamžite pousmiali a moje telo ihneď zoskočilo z kresla. Pomalými no istými krokmi som sa premiestnila k nemu. Rukou som mu prešla opatrne po ľavom spánku, kde pri mojom dotyku slastne privrel oči. Nezaváhala som ani na sekundu a jemne som priložila svoje pery na tie jeho. Som tak neskutočne rada, že sa mi vrátil, že opäť môžem vidieť jeho žiarivý úsmev, jeho krásne oči a cítiť jeho pery na tých svojich. Je to neskutočný pocit. Pocit, akoby sa viac nič zlé nemohlo stať, pretože sme opäť spolu a nik nás nerozdelí. Pocit, že spolu môžeme všetko. Ani som si to neuvedomila a dole lícom sa mi kotúľala čerstvá slza, pričom moje pery boli stále priložené na tých jeho a doslova sa od neho nevedeli odtrhnúť.