Remember?

On to zvládne

-Čo tí dvaja...v aute...oni..-triasol sa mi hlas.

- Sú v v poriadkuu?- koktala som, pričom mi celým telom prebehla nepríjemná triaška.Bála som sa jeho odpovede. Bála som sa, že mi nepovie to čo chcem počuť. Chápavo prikývol, že o nich niečo vie. Zhlboka sa nadýchol a pozrel do papierov, ktoré držal v ruke.

- Max Parker utrpel stredný otras mozgu a zlomeninu pravej ruky, no je v poriadku ..- povedal prívetivo.

-A ten druhý?- spýtala som sa a časť zo mňa si vydýchla. Ak to prežil Max a je celkom mimo ohrozenia života, je veľká pravdepodobnosť, že Ryan je na tom rovnako, no nie? Obaja predsa sedeli vpredu. Musí to tak byť. Musí!!

-Zatiaľ žije- poškrabal sa na zátylku, pričom sa mi stiahol žalúdok. Nie, toto nie!! Čo myslí tým ,,zatiaľ žije"??? Moje srdce vynechalo pár úderov a som si celkom istá, že som ihneď zbledla.

-Čo-čo mu je?- stále som koktala a oči sa mi plnili slzami, ktoré som doposiaľ udržiavala v sebe, aj keď si hľadali cestu na povrch.

-Slečna upokojte sa-potľapkala ma po pleci sestrička, no nedokázala som jej venovať pozornosť.

-Je v kritickom stave. Nevieme či prežije najbližších 48 hodín- povedal nervózne, pričom sa radšej vyhol očnému kontaktu. Z očí sa mi okamžite spustil vodopád slz,ktorý som nevedela zastaviť.

-Ja-ja chcem....po-potrebujem ho vidieť- koktala som, no to zrejme nikomu nevadilo.

-To nebude možné- povedal smrteľne vážne a kývol na sestričku, ktorá mi odrazu pichla niečo do žily. Hneď na to za mi zahmlil zrak a moje viečka oťaželi.

***

Pomaly sa prebúdzam na dotyk na mojej pokožke. Teplo z dlane, ktorá mi drží ú moju je tak upokojujúce. Teraz len chcem otvoriť oči a uvidieť tam Ryana. Verte mi, že nič iné si viac neželám. Chcem, aby bol v poriadku. Chcem aby tu bol so mnou. Chcem, aby sme sa vzali a žili spolu v jednom dome. Chcem spoločne vychovávať naše deti a chcem mu byť dobrou manželkou, no hlavne si prajem aby to prežil. On nesmie zomrieť! Nesmie ma opustiť! Nesmie ma tu nechať. Sľúbil mi to!!

-Aria?- ozvala sa šeptom povedomá osoba, avšak vlna sklamania mnou prebehla neskutočne rýchlo. Ten hlas nepatrí Ryanovi. Nie je to on, ako by aj mohol?Z očí sa mi skotúľali slzy, ktoré som si okamžite utrela. Nesmiem sa ľutovať a nesmiem pochybovať. Verím mu. Je silný a miluje ma. On to zvládne a vráti sa mi! Určite.

-Ako dlho tu si?- konečne otvorím oči a falošne sa na ňu usmejem. Bude to v pohode! Musí byť!!!

-Prišla som hneď ráno- povie jednoducho a jemne sa na mňa usmeje. Viem o o jej ide. Snaží sa ma upokojiť ale ak sa to nedarí mne samej tak sa to práve jej podarí? Pochybujem.

-Ako sa cítiš?- spýtala sa  pohladila ma po ruke. Záporne som zakrútila hlavou.

-A čo Faith?- zaujato som sa opýtala pričom som si opäť utrela mokré líca.

-Je s Maxom. Jaaa viem, že by tu nemala byť ale po tom telefonáte...neskutočne si ma vystrašila. Potom mi volal nejaký chlapík cez tvoj mobil a ja som neváhala a prišla sem. Bála som sa o teba, o vás a nevedela som kam dať Faith...jednoducho som ju vzala ...- hovorila neskutočne rýchlo až som jej skoro nerozumela.

-Ďakujem- šepla som a pozrela sa jej do očí, ktoré boli rovnako mokré ako tie moje.

-Bola si za ním?- spýtala som sa. Zhlboka sa nadýchla a vydýchla. Záporne pokrútila hlavou a smrkla nosom.