Remember?

Toto sa nemalo stať!

V predchádzajúcej časti:

  Vzápätí zmizla a ja som stála na mieste, ktoré sa mi niečím zapáčilo. Vlastne niekto ma zaujal. Uprene som pozorovala malého chlapčeka asi v rovnakom veku ako Faith ako sa hrá s autíčkom. Bol rozkošný. Po chvíľke si ma všimol a zakýval mi, čo som mu s úsmevom oplatila, no po chvíľke mi došlo že to asi nepatrilo mne. Otočila som sa na mieste a pohľad mi padol na osobu, ktorú so dúfala, že už nestretnem. Na tvári mi zamrzol úsmev a je viac než jasné, že som v momente spanikárila....  

Všimol si ma a tváril sa rovnako ako ja. Nikto z nás nič nevravel, pretože nebolo čo. Len sme sa na seba dívali a mlčali. Tak veľmi by som sa teraz chcela odtiaľto vypariť, no viem že to nepôjde. No na druhej strane by som ho chcela objať a už nikdy nepustiť, no to je asi nezmysel, čo? Toto sa nemalo stať! Nemali sme sa opäť stretnúť! Viac nie...

-Ahoj-prerušil to trápne ticho, a ja som si ho našla pohľadom. Bože, tie jeho oči. Sú rovnako krásne ako si ich pamätám. Ryan toto mi nerob!

-Ahoj- zopakovala som a naďalej sa utápala vo vlastných myšlienkach. Ako to, že je tu? Čo tu robí? A čo tu dofrasa stále robím ja? 

-Miláčik, kde ste toľko?- ozvalo sa spoza neho a následne mu vtisla bozk na pery.Môžete trikrát hádať kto to tak asi môže byť, no všetkým nám je to viac než jasné. Selena. 

 Nedovolila som si na nich zízať, preto som sklopila zrak k zemi. Bolelo ma, vidieť ho s inou, ale to je len a len môj problém. On je ženatý a má dieťa. A čo ja? Mám prácu, ktorá ma baví, mám ľudí, ktorým môžem veriť a mám Faith, bez ktorej by som to celé nezvládla. Ach, tá malá potvorka mi tak veľmi chýba....ani som si to neuvedomila no jemne sa mi zdvihli kútiky úst.

-O, Aria čo ty tu?- falošne sa n mňa usmiala. Je mi jasné na čo narážala, ale bola som ticho. Nebudem jej predsa vysvetľovať, že sem chodím pomerne často aj s mojou dcérkou a to ešte pred Ryanom. Nie, to nie!

-Neviem...musím ísť- zatvárila som sa že premýšľam a sklopila som pohľad k zemi. Po chvíľke som ho opäť odlepila od zeme a kráčala preč. Preč od neho, preč od neho celého. Klamala by som, ak by som povedala že ho nenávidím a klamala by som ak by som povedala že k nemu už viac nič necítim. Nie je to tak. Za tie dva roky sa nič nezmenilo. Stále ho milujem a stále ho pri sebe potrebujem. Spamätaj sa zlatko, on teba nie! ozvalo sa mi svedomie, ktoré malo nanešťastie pravdu úplne vo všetkom. On na mňa už dávno zabudol. Zabudol, že medzi nami niečo niekdy niečo bolo. Zabudol pri Selene, no nie? Pozrieť sa na nich a vidno, že je to šťastná rodinka. Takú chcem mať raz aj ja....

-Ahojte som domáá- zakričala som a zatvorila za sebou dvere. Nik sa mi neozdravil, o počula som ako sa na niečom zabávajú v obývačke. V rýchlosti som sa zobula a prebehla k nim.

-Čo sa to tu robí?- spýtala som sa zaujato a všimla si malú Faith ako si tlieskala.

-Ahooj- ozvali sa jednohlasne Dylan a Emily. Pristúpila som k Faith a okamžite si ju vzala na ruky. Pobozkala som ju do vláskov a posadila sa spolu s ňou na gauč. Chýbala mi.

-Ako bolo?- spýtal sa Dylan, keď si všimol moju zamyslenú tvár.

-Ale nooooo..... budem naaa obálke časopiiiisuuuu-zaspievala  som im, na čo obaja vybuchli do ohromného smiechu.

-Hééj, to by už stačilo! Ešte mi spôsobíte traumu a už nebudem spievať a potom vás hodím davu nahnevaných fanúšikov- vážne som pozrela najprv na Emily potom na Dylana, ktorý na mňa len nechápavo hľadeli.

-Just kidding- začala som sa smiať ako blázon a Faith sa pridala.

-Kde máš Davinu? spýtal sa ma Dylan a ja som nevedela čo mu povedať.

-Ooona...noo odišla- zakoktala som sa a zatiaľ vymýšľala čo im poviem.

-Čo sa stalo?- pridala sa Emily.

-Nič sa nestalo jasné? Len sme sa pohádali- odrazu som bola neskutočne podráždená. Podala som Dylanovi do rúk malú Faith a odišla som, pretože by som vybuchla a povedala tým niečo čo by som naozaj nechcela. Potrebujem studenú sprchu a dať si myšlienky dokopy.

Zamierila som si to priamo do kúpeľne kde som sa zamkla. Zhodila som zo seba všetko oblečenie a vstúpila do sprchového kúta, kde som okamžite zapla teplú vodu, ktorá mi postupne zmáčala celé telo. Až doteraz som si ani poriadne neuvedomila ako veľmi sa potrebujem odreagovať. Stále sa niečo deje a ja netrávim dostatok času s Faith, ktorá rastie tak hrozne rýchlo. Viem čo musím urobiť a Max s tým práve nadšený nebude, no verím že to pochopí. Ja to potrebujem. My s Faith to potrebujeme. Aspoň na chvíľu...

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Názorík? :) Ľudkovia ďakujem za to čítate :) Ani neviete ako ma teší, že sa vám to páči :*
Ľubkám vás

*Adell