Boli zaľúbení. Bolí láskou pohltení. Mali svoj vlastní svet. No jedného dňa sa všetko obrátilo hore nohami. Zjavila sa jeho bývalá tehotná priateľka, čo ju neskutočne bolelo...bez slova odišla a nikto o nej nepočul a prečo? Pretože nezniesla, že ju...
Konečne sedím v lietadle a smejem sa na Ryanovi. Keby ste videli čo má na sebe. Čo vám mám povedať. Chcel sa ,,zamaskovať". Čierne voľné džiny, čierne tričko, červeno čiernu kockovanú košeľu, čierne okuliare a čiernu šiltovku. To je ešte v pohode, keby nemal na chrbte veľkým texom vyšité ,,Nie som Ryan Hemington". No nie je to blázon? Takto je to skôr všetkým jasné.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
-Môžem si ju vziať na ruky?- spýtal sa nesmelo. Len som prikývla. Posadil sa na sedadlo vedľa mňa a vzal si ju na ruky. Toto je vlastne po prvýkrát čo ju drží.
-Je tak krásna- usmial sa na ňu a brnkol ju po nose, nad čím sa pousmiala.
-Prečo som si to všimol hneď?- spýtal sa sám seba. To by som chcela aj ja vedieť Ryan.
-Tie oči... aww celá mamina- zasmial sa, no nespúšťal z nej pohľad. Bola som si sakrametský istá, že vie že sa práve usmievam.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
-Bude ti vadiť, ak si trošku pospím?- spýtala som sa ho ospalo. Zdvihol ku mne pohľad a naklonil sa bližšie.
-Sladké sny princezná- šepol a pobozkal ma na čelo. Usmiala som sa a zavrela ospalé oči.
Ryanov pohľad:
-Môžem si ju vziať na ruky?- spýtal som sa dosť nesmelo, akoby som sa jej bál. Teraz neviem či Arie alebo svojej dcéry, a možno som som sa ich bál oboch. Áno Ryan oni sú také desivé. Ty si totálny idiot! Díky svedomie, to som vážne potreboval počuť. Aria prikývla a počkala kým sa vedľa nej posadím. Opatrne mi malú podala do rúk a ja som si ju položil na nohy obkročmo. To je po prvýkrát o ju držím, čo ju mám pri sebe a to má už dva roky. Tak hrozne dlhú dobu som tu pre ňu nebol.
Flashback
-K-k-kto jee to?- zakoktal som sa pri pohľade na dievčatko v jej náručí.
-To ťa vôbec trápiť nemusí- povedala dosť hnusne. Tie slová doslova vypľúvala ako jed, ale nečudujem sa jej. Ja som s tým začal. Ona mi to len vracia.
-A teraz vypadni!- skríkla po mne, no nebral som ju vážne. Popravde jediná osôbka v celom dome bola malá v jej náručí. Nič iné ma nezaujímalo.
