Boli zaľúbení. Bolí láskou pohltení. Mali svoj vlastní svet. No jedného dňa sa všetko obrátilo hore nohami. Zjavila sa jeho bývalá tehotná priateľka, čo ju neskutočne bolelo...bez slova odišla a nikto o nej nepočul a prečo? Pretože nezniesla, že ju...
Prebúdzam sa na slnečné lúče, ktoré ma šteklia na tele. Pomaly otvorím oči, ktorým doposiaľ tma vyhovovala, no teraz tmu nahradilo ostré a teplé svetlo. Posadím sa a natiahnem si všetky končatiny v mojom tele. Pohľadom nájdem Faith a zasmejem sa, na tom že som ju vážne nechala spinkať v sedačke. Myslím, že jej je to viac mene jedno, ale aj tak. Vstanem z postele a na boso prebehnem do kúpeľne. Dvere za sebou nechám otvorené, keby sa náhodou malá zobudila a začala plakať. V rýchlosti si urobím rannú hygienu a opláchnem tvár studenou vodou. Na moment sa zapozerám na svoj odraz. Kruhy pod očami, vlasy na každej možnej strane a ospalé oči. Je to jasné. Nemám rada rána, kedy vyzerám presne takto...Ako strašidlo.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Vypustím vlasy z gumičky a oboma rukami si ich jemne pre-hrabnem a opäť urobím drdol.
-Som v pohode- poviem sama sebe do zrkadla a falošne sa usmejem, no hneď pokrútim hlavou, pretože samú seba neoklamem ani nepresvedčím v opak. Vrátim sa späť na izbu a postavím sa nad Faith a jemne sa na ňu usmejem. Práve sa jemne pomrvila čo znamená, že sa moja princezná prebúdza.
-Dobré ránko- šepnem a už si ju vezmem na ruky a spolu s ňou kráčam dlhou chodbou, dole schodmi, zabočím vpravo a ocitnem sa v kuchyni.
-Ahooj- poviem natešene, aj keď to len hrám. Možno sa vlastnou hrou nechám oklamať a budem pôsobiť prirodzene šťastne, no pochybujem. V hlave mám stále tie obrazy, tie spomienky, ktoré sa stále vynárajú a ktoré ma pomaly ale isto zožierajú. Najprv Davina, moja najlepšia priateľka a bum! Spomienky! Prásk! Pocity! A znova bum! ,,Prečo si sa vyspala s Dylanom?" spomínam si na jej slová, ktoré sa mi práve milión krát opakujú v hlave. A znova spomienky!! Ryan! Selena! Spolu.... ,,Mala si pravdu, vo všetkom! Je to obyčajná kur*a!!! Už sa mi viac nepleť do života, jasné?" vrieskal po mne v podnapitom stave, pričom prvú časť adresoval Selene. To sú presne tie slová, ktoré mi potvrdili, že mi neverí a presne tými vetami mi zlomil srdce, ktoré stále nie je ochotné si pripustiť, že na neho musí zabudnúť. A dá sa to? Mám s ním dcéru!!! Bum!! Zase tie city, ktorých sa musím zbaviť. Je ženatý a má syna. Spamätaj sa!!
Presuniem sa ku kuchynskej linke a jednou rukou sa načiahnem po zelené jablko, zatiaľ čo tou držím malú pri sebe. S chuti sa do neho zahryznem a opriem o linku za mnou. Hneď čo dojem nakŕmim malú a v rýchlosti si ju položím do kočíka. Ponad drdol si prevlečiem bordovú šiltovku a na oči hodím čierne pilotky. Pre istotu. Nechcem, aby ma niekto spoznal. Nechcem byť nápadná. A takto nápadná nebudeš? rezignovane skonštatovalo moje svedomie. Obliekla som si športové obtiahnuté čierne legíny a biely krátky top. Žiadne doplnky. Nič, pretože to nepotrebujem. Jediné čo potrebujem je ísť von a popremýšľať nad narodeninovou oslavou. Čo ak by som ju zobrala na naozajstnú párty? Niekde do mesta? Veď je už dosť stará, no nie? A čo darček? To je jednoduché. Vždy milovala Arianu Grande, čiže jej zoženiem VIP lístky na jej koncert, na ktorý pôjdem samozrejme aj ja. Možno ako dozor, možno ako sestra a možno ako Arianin hosť. Héj kroť ego! Mysli na Sonyu! Okey, okey.
Viem, že by bola radšej ak by mala lístky na koncert práve Ryana, no vie že to by nešlo. Ona o tom vlastne nevie. Nevie o ničom. Vie len, že sme sa rozišli a že má za mňa náhradu. Vie že je ženatý a má syna. Je jeho fanúšička a vie o ňom viac akoby som chcela, ale s tým nič nespravím. Ona ho ,miluje'.
Pomalými a pokojnými krokmi so tlačím kočík po horúcom betóne. Je obzvlášť teplo a to je len pol desiatej ráno. Vytiahnem si z vrecka mikiny svoj mobil, ktorý si vzápätí priložím k uchu.
-Stávame šípková Ruženka- pozdravím ho, pretože som si istá, že on stále spí a zasmejem sa.
-Aria?- spýta sa ospalo.
-Bingo!- zasmejem sa.
-Tol vážne ešte spíš?- neveriacky sa ho opýtam.
-No...vieš, v noci sme toho veľa nenaspali- zasmial sa.
-Fáájn, to vedieť nepotrebujem- zasmiala som sa o to viac.
-Deje sa niečo?- Spýtal sa so záujmom a odrazu zvážnel.
-Nie, nie, nie. Všetko je v pohode, len som ťa chcela počuť- povedala som s jemným úsmevom na perách a pozrela sa na vysmiatu Faith.
-Vlastne som rád, že voláš. Mala by si niečo vedieť...- začal hovoriť.
