Boli zaľúbení. Bolí láskou pohltení. Mali svoj vlastní svet. No jedného dňa sa všetko obrátilo hore nohami. Zjavila sa jeho bývalá tehotná priateľka, čo ju neskutočne bolelo...bez slova odišla a nikto o nej nepočul a prečo? Pretože nezniesla, že ju...
-Ako ste sa mi dnes vy dvaja mali?- spýtam sa hneď na to čo sa zvalím na gauč. Premiestním pohľad na Dylana, ktorý si ihneď sadne vedľa mňa a podá mi malú na ruky.
-Nemôžeme sa sťažovať,pretože sme pozerali rozprávky- zasmial sa a pritom hľadel na malú Faith. Pritúlila som si ju k sebe a pobozkala ju do vláskov.
-Ďakujem ti, za všetko- šepla som a pozrela sa mu do očí. Leskli sa mu v nich iskričky. Usmial sa a naklonil sa ku mne. Zavrela som oči a on ma pobozkal na čelo.
-Povieš mi čo sa stalo?- spýtal sa opatrne. Zavrtela som hlavou na znak, že ničomu nerozumiem.
-Sme v pohode. Mám naspäť svoju kamarátku- usmiala som sa a pozrela sa na malú Faith, ktorá ma uprene pozorovala. Prstom som sa jej dotkla malinkého nošteka, nad čím sa rozkošne zasmiala.
-Vedel si to...? pýtam sa ho šeptom a hľadám ho pohľadom, keďže sa mi vyhýba.
-Či som vedel čo?- zatváril sa nechápavo.
-Vedel si, že sa oženil?- na sucho prehltol a pozrel rýchlo inam. Prebodla som ho pohľadom.
-Tak vedel si to?- zvýšila som hlas, čím som znepokojila malú pretože začala mraučať. Pozrela som späť na Dylana, no nič nevravel. Vstala som z gauča a šla do svojej izby.
Malú som na chvíľku posadila uprostred postele, aby nesadla a zatiaľ som sa prezliekla do bielych krátkych šortiek a čierneho trička. Obzrela som sa ponad plece čím som chcela Faith skontrolovať. usmiala som sa na ňu, pretože tichúčko sedela a hrala sa so svojím plyšovým medvedíkom. Vzala som si ju späť na ruky a posadila sa spolu s ňou za klavír. Začala som hrať prvé tony zatiaľ čo Faith ani nemukla. Cítim, že sa jej to páči a že keď vyrastie bude pokračovať v to čo som ja a Ryan začali. Myslím, že sa bude venovať hudbe rovnako ako my. Prestala som hrať, pretože som chcela skúsiť čo urobí moja princezná.
Položila si malé ručičky na klávesy a začala po nich búchať, nad čím som sa musela zasmiať. Evidentne ju to bavilo, aj keď to neznelo ako hudba skôr len tony úplne od veci, ale aj tak si myslím, že je s hudbou spojená rovnako ako ja. Klávesov som sa opäť zmocnila ja a začala spievať svoju pieseň A Year without rain.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Can you feel me When I think about you With every breath I take Every minute, no matter what I do My world is an empty place Like I've been wonderin' the desert for a thousand days (ooh) Don't know if it's a mirage But I always see your face, baby
I'm missin' you so much Can't help it, I'm in love A day without you is like a year without rain I need you by my side Don't know how I'll survive A day without you is like a year without rain, oooh Whooaaa
The stars are burnin' I hear your voice in my mind (voice in my mind) Can't you hear me callin'? My heart is yearnin' Like the ocean that's runnin' dry Catch me, I'm fallin' It's like the ground is crumblin' underneath my feet Won't you save me? There's gonna be a monsoon When you get back to me, oooh baby
I'm missin' you so much Can't help it, I'm in love A day without you is like a year without rain I need you by my side Don't know how I'll survive A day without you is like a year without rain, oooh Whoaaa
So let this drought come to an end And make this desert flower again I'm so glad you found me Stick around me, Baby, baby, baby, oooh
It's a world of wonder with you in my life So hurry, baby, don't waste no more time I need you here, I can't explain, But a day without you is like a year without rain Ooh, whoa
I'm missin' you so much Can't help it, I'm in love A day without you is like a year without rain I need you by my side Don't know how I'll survive A day without you is like a year without rain, whoa Ooooh Whoa
Zrazu som začula ako sa otvorili dvere mojej izby. Otočila som sa ponad plece a pozrela sa späť pred seba. Posadil sa na moju posteľ a chvíľu len mlčal a počúval čo hrám.
-Vedel som to- šepol.
-Nepovedal som ti to, pretože by sa tým nič nezmenilo. Nechcel som, aby si sa kvôli nemu viac trápila. Nezaslúžiš si to- dodal a skryl si tvár rukami.
-Nemyslíš, že je len na mne ako sa k tomu postavím? Či sa už budem trápiť alebo aj nie, mal si mi to povedať!- povedala som a obzrela sa za ním.
-Prepáč mi to- povedal a pozrel sa na mňa. V jeho očiach bolo jasne napísané, že ho to veľmi mrzí. Vždy sa mi to na ňom páčilo, že si vie priznať chybu a nerobí okolo toho drahoty, že to nepopiera ale naopak, vie sa k tomu postaviť ako chlap.
-Už žiadne klamstvá, dobre?- spýtavo som sa na neho pozrela.
-Žiadne klamstvá- zopakoval a milo sa na nás usmial.
