Remember?

Toto je zlý sen!

Ariin pohľad:

-Waa-skríkol Max, pričom celú tvár natlačil na sklo. Až so mnou nadskočilo, no nevydala som ani hláska. Viac menej som to od nich očakávala. Pretože majú dostatočne malé IQ, aby robili také sprostosti. Postupne obaja nasadli. Ryan na miesto vodiča a Max na miesto spolujazdca.

-Ste idioti...obaja- skonštatovala som nahlas, pričom som hľadela do svojho mobilu.

-Niečo na tom bude- povedal zamyslene Max pričom hodil zvláštny face, akoby premýšľal. Ou no! Keď on premýšľa nikdy to nedopadne dobre. Ryan strčil kľúč do zapaľovača a jedným ťahom naštartoval svoje biele ferrari. Pozrel sa na mňa pomocou zrkadla a zasmial sa, nad čím som musela zagúľať očami a ihneď sa pozrieť inam.

-Ale no tááák. Nehraj sa na urazenú, dobre?- smial sa na mne, no neriešila som to. Snažila som sa myslieť na to, že sa konečne zabavím, že sa budem cítiť konečne slobodná, no vyrušujú ma tí dvaja magori.

-Nevidíš že ju to baví?- pobúchal ho priateľsky po pleci.Pokrútila som nad nimi hlavou a pozrela sa von oknom, kde mihali budova za budovou. Budilo to príjemný dojem, až na tu tmu všade okolo. Pripomínalo mi ten horor, keď muž so sekerou vybehne spoza jednej z nich a rozbehne sa smerom k nám. Zatriasla som hlavou a pozrela sa pred seba. Chalani sa o niečom bavili, no ako hovorím prestala som ich vnímať hneď na to ako si so mňa začali robiť srandu. Vytočila som Daviino číslo a mobil si priložilo k uchu.

-Ahooj- ozvalo sa z druhej strany.

-Počuj ako by si sa cítila, keby si šla do kina na ,,úžasný" film z dvoma neandertálcami?- spýtala som sa pričom som posledné slová zdôraznila.

-Fúúú ako poznám svojho brata vzal ťa na nejaký horor, čo? Ver mi, že viem o čom jer reč...mňa na to brával od mala a smial sa na tom ako sa bojím- zasmiala sa a zároveň si pospomínala. Hééy, veď presne toto mi urobil!

-Ale prečo hovoríš s dvoma?? Vy tam nie ste sami?- spýtala sa prekvapene.

-Max- povedala som jednoducho.

-To si snáď robíš prdel!!! Ten Max?- zkíhla. Moje mlčanie jej bolo súhlasom.

-Ako je to možné? Prečo? Ako...ako to? Ryan s tým súhlasil?- chrlila na mňa otázky.

-Je to v pohode Davina, ja len...- prerušila som ju ignorujúc ju jej otázky, na ktoré som práve nemala chuť. Chcela som počuť moju princeznú, no nestihla som to.Pred očami sa mi zablyskli svetlá kamiónu a pocítila som náraz z boku, akoby do nás z boku vrazilo auto a následne kotúľanie sa pravdepodobne dole kopcom. Auto napokon pristálo dole hlavou. Snažila som sa držať oči otvorené, no nešlo to. Bolel ma celý človek vrátane hrude a ruky, v ktorej bolo zarytý kúsok skla. Všade bola krv a rozbité sklo. Ryan a Max nehybne sedeli, len vďaka bezpečnostným pásom. Vedela som, že nesmiem dovoliť únave, aby ma premohla. Nie som síce lekár, no aj tak viem, že to je zlé. Viečka mi neskutočne oťaželi a premohli ma. Následne bola všade tma.

Davinin pohľad:

Pozri Fait, kto nám to volá. Ukázala som malej obrazovku na ktorej svietilo meno Aria. Malá sa len zasmiala a ďalej sledovala rozprávku, od ktorej sa doslova nemohla odlepiť.

-Ahooj-natešene som sa jej pozdravila a prešla pár krokov ku kuchynskej linke, odkiaľ som mala parádny výhľad na malú.

-Počuj ako by si sa cítila, keby si šla do kina na ,,úžasný" film z dvoma neandertálcami?- spýtala sa pričom posledné slová zdôraznila, ako by chcela aby si to dotyční všimli.

-Fúúú ako poznám svojho brata vzal ťa na nejaký horor, čo? Ver mi, že viem o čom jer reč...mňa na to brával od mala a smial sa na tom ako sa bojím- zasmiala som sa, pretože som sa pri tom vždy rozplakala a on mal z toho problém.