Remember?

Prekvapenie :D

Zrazu sa ozval zvonček a Faith s úsmevom na perách povedala:,, Idem otvoriť." Ryan jej dal malý náskok no hneď ju nasledoval. Ešte pred tým než odišiel z postele sa ku mne natiahol a pobozkal ma. Nebezpečne blízko sa priblížil a zvodne mi šepol do ucha. ,,Dnes budeš moja, kráska". Po tých slovách mnou prebehla triaška a moje líca zaplnila červeň. Všimol si to, pretože sa zasmial a odišiel za Faith. Pomalými a tackavými krokmi som sa dostala do kúpeľne a urobila si ranú hygienu.

-Pááni ty si mi vyrástla- začula som Davinin hlas. Zasmiala som sa nad tým a prešla späť do izby k svojmu veľkému šatníku v ktorom nikdy nenájdem nič na seba, aj keď je oblečením dostatočne prepchatý.

***

-Ahooj- vtiahla ma do objatia, pričom si spokojne vydýchla.

-Povedala si mu to?- šepla a ja som pohľadom stretla s Ryanom, ktorý sa rozkošne usmial. Okamžite som uhla pohľadom a odtiahla sa od nej. Opatrne som prikývla a usmiala sa na ňu.

-Som rada, že si prišla- šepla som.

-Princezná čo si dáme na raňajky?- čupol si Ryan k Faith a tá mu okamžite obmotala rúčky okolo krku. Chytil ju tesne pod zadkom a nadvihol ju hore. Následne jej dal pusu na líce, nad čím som sa musela pousmiať. Sú spolu rozkošní, to nejde poprieť.

-Palacinkyyy- zvýskla natešene a už ich nebolo.

-Celý tatino- zasmiala sa Davina a vykročila spolu so mnou do obývačky, kde sme s pohodlne posadili na pohovku.

-Počuj ako je na tom Dylan?- spýtala sa ma.

-Neviem od včera som s ním nehovorila a popravde asi tak skoro nebudem, aj keď sa to zdá byť absurdné, keďže je to môj manažér, ale chápeš nemal to povedať..- záporne som pokrútila hlavou.

-Odídem preč len na chvíľku a už ma ohovárate?- posadí sa k nám vysmiaty Ryan, teda lepšie povedané zvalí sa na nás a to doslova. 

-Héééj, braček nechcel by si schudnúť? Nič proti,aaaaale si hrozne ťažkýýý- snažila s ho zvaliť na zem, no on sa nás prichytil ako taký kliešť.

-Ryan no tááák. Si ťažkýýý- pridám sa k Davine.

-To sú svaly zlatko, to sú svaly- zasmial sa a to robiť nemal. S Davinou sme okamžite využili príležitosť a opatrne ho skopli na zem a začali sa smiať.

-Okey ja by som už mala ísť...nechcem sa aj dnes vyhovárať na Dylana....- povedala som a vstala z pohovky. Pozrela som sa ponad plece kde som zbadala kuchynský stôl, kde sedela Faith celá od nutelly.

-Vezmem ťa- navrhol Ryan, na čo som okamžite spozornela.

-Si si tým istý?- premerala som si ho pohľadom a ruky si zastrčila do vreciek riflí.

-Ja vždy- povedal a hodil neodolateľný úsmev. vyštveral sa na nohy a podišiel ku mne. pobozkal ma na líce pričom na chvíľu položil svoju ruku na môj pás. Pri jeho dotyku mnou prebehla príjemná triaška. 

-Tak dobre- povedala som rezignovane.

-Nebude ti vadiť ak ju postrážiš?- spýtavo som sa pozrela na Davinu, ktorá sa na nás usmievala ako také slniečko na hnoji.

-Blázniš? Jasné že nie. Je to predsa moja neter!- zvýskla natešene.

-Okey, okey- zdvihla som ruky do ochranného gesta.

***

-Ani nevieš ako sa mi to dnešné ráno páčilo-  povedal spontánne pričom na mňa na sekundu pozrel a usmial sa.