Remember?

Páči sa ti čo vidíš?

-Ahoj láska. Počuj o Faith sa nemusíš báť rada ju postrážim ako oko v hlave. Ty si hlavne oddýchni a dožeňte tú dobu čo ste boli bez seba dobre? Viem, že to znie bláznivo no na dnešku a blížiacom sa víkende si dal veľmi záležať a úprimne? Chcem vás dvoch vidieť šťastných. Zaslúžite si to a teraz je na to ideálna príležitosť- počas jej rozprávania som nad každým jedným slovom ktoré jej vyšlo z pier rozmýšľala a usmievala sa.

-Čo sa týka toho filmu má v ňom hrať aj.... no skrátka preložili sme to na nedeľu. Režisér povedal, že aj napriek tomu že si jedná z hlavných postáv až tak veľa tam toho nehráš, čiže to stihnete za deň a hneď v pondelok môžeš ísť na to svoje turné.- počula som ako si vydýchla,následne sa usmiala.

-Ďakujem- šepla som.

-Ale prosím ťa! To nič nie je navyše rada to urobím pre moju najlepšiu kamošku- povedala pohotovo.

-A nezabudni už si to tam- dodala napokon.

-Ahooj, ahooj- zakričali obe do telefónu pričom som si ho okamžite odtiahla ďalej pretože by som pri nich veľmi jednoducho ohluchla. Následne to položili a ja som sa sebaisto pozrela na Ryana. Stále sa usmieval ako také slniečko na hnoji.

-Kam ma to berieš?- spýtala som sa neisto no so širokým úsmevom na perách. Ukázal mi svoje dokonalo biele tesáky a usmial sa, no nič mi na to nepovedal.

***

-Héééj vlastne až teraz mi to došlo. Nemám tu žiadne veci. Ryan musíme sa vrátiť!- zvýskla som a vystrela sa na sedadle pričom sa otočila k nemu. Zo srdca sa na mne zasmial.

-Pokoj kráska, myslel som na všetko. Veci sú v kufri.-vysvetlil mi a na líciach sa mu vytvorili rozkošné jamky.

-Takže nepopieraš že toto...-  zamávala som rukami tesne pred tvárou.

-...si plánoval a nebolo to spontánne?-upriamila som na neho svoj pohľad a vytiahla si nohy na palubnú dosku. Mlčal, len jemne prikývol a ruku mi položil na stehno.

-Je to ešte ďaleko?- spýtala som sa zase tú istú otázku na čo sa na mňa škaredo pozrel. Ja viem, že sa opakujem, ale chcem to vedieť aby som vedela či si tu môžem pospať, keďže som akási unavená. Zívla som si a oprela sa lakťom o okno pričom som sa pozerala na neho.

-Pokojne si pospi princezná. Potom ťa zobudím- venoval mi sladký pohľad.

-Ale nohy dolu!- dodal, nad čím som sa zasmiala a dala ich dolu. Zavrela som ťažké viečka, no cítila som dotyk vo svojej ruke. Následne si so mnou preplietol prsty na mojom brušku. Jemne som sa usmiala, no oči už neotvorila. Pohltila ma ríša snov.

***

-Aria, láska. Už sme tu- niekto mnou jemne zatriasol. Pomrvila som sa na sedadle a pretrela si oči. Chvíľu mi potrvalo kým som si zvykla na svetlo okolo mňa a všimla si postavu, ktorá sa na mňa rozkošne usmievala.

-Hmm?- zamrmlala som.

-Sme tu- zopakoval a odopol mi bezpečnostný pás. Usmial sa na mňa a otvoril svoje dvere. Urobila som to isté a rozhliadla sa kde to sme. 

Neviem kde to sme no všade sú stromy len predo mnou sa týči veľká moderná chatka. Počula som ako Ryan otvoril kufor na aute a následne ho zabuchol, no ja som stále stála na mieste zízajúc na chatku, ktorá je jedným slovom nádherná.

Ryan ma jednou rukou objal okolo pása a jemne po-postrčil dopredu.

Zadržala som dych a vstúpila do vnútra. Nebudem klamať vyzerá to tu ako obrázok vystrihnutý z časopisu. Nemala som pocit, žeby to čo vidím bolo reálne.