Remember?

Som doma

Stojím pred domom kde som vyrastala. Spoza mňa sa ozýva šum mora a tvár mi ovieva jemný príjemný vetrík. Malá Faith sladko spí v prenosnej sedačke, ktorú pevne zvieram v ruke. Za sebou ťahám čierny kufor a popravde vyzerám ako taký vianočný stromček. Čo už. 

Valcujú mnou spomienky, ktorých je viac než dosť.

Vykročím k hlavným dverám, na ktoré opatrne zaklopem a následne otvorím. Vtrhnem dnu a dovlečiem za sebou kufor. Normálne si viem predstaviť výraz mojej mamy. Rozhodne ju prekvapím. Viac než to. Sama pre seba sa zákerne usmejem a zatvorím za sebou dvere. Hádam nebudem klopať na dvere môjho domova, nie? 

Vyzujem si topánky na platforme a zbadám ju stáť predo mnou. Pusu má v písmene O a prekvapene na mňa hľadí. Spomínala som vám ten výraz, no nie? :D

-Ahoj- zasmejem sa na jej šokovanom pohľade. Okamžite ku mne pristúpi a vtiahne ma do medvedieho objatia. Nadýchnem sa jej vône, ktorá mi tak veľmi chýbala a položím si hlavu na jej plece.

-Aria, čo tu robíš?- spýta sa ma po chvíli čo sa odo mňa odtiahne a vezme si do rúk sedačku s Faith. Usmeje sa pri pohľade na ňu a ja urobím to isté.

-Čakala som všetko ale že a vyhodíš...- zamyslela som sa,no zdvihol sa mi kútik úst čím som vážny výraz tváre úplne pokazila.

-Aria nehovor nezmysly! Teším sa že ste prišli. Ja len...- prerušila ma.

-Chcela som byť s vami, oddýchnuť si a zároveň osláviť Sonyine narodeniny. Chýbali ste mi a práca mi zažala liezť hore krkom- šepkala som a kráčala do obývačky kde som sa automaticky posadila. Nič sa tu nezmenilo. Veľká červeno-čierna pohovka uprostred miestnosti, obklopená živými kvetmi a pestrými farbami. Oproti televízor a skrinky s našimi fotkami. 

-Zdržím sa len krátko, možno týždeň, no chcela som vás pozrieť.- dodala som sa po chvíli.

-Ste tu predsa doma. Neponáhľaj sa- usmiala sa a pohladila ma po ruke.

***

Zložili sme sa v moje starej izbe, ktorá je stále rovnaká. Nezmenila sa.Vlastne vôbec nie je stará, no potrebovala by zmenu. Stále tu mám pocit bezpečia, pocit istoty.  Ani neviem ako a prečo, no pristihla som sa ako sa usmievam. Toto miesto ma spája s hromadou spomienok. Príjemných aj tých nie veľmi...

-Mamá som domáá- kričí Sonya, ktorá myslím teraz prišla z školy. Faith sa hneď pomrvila a začala mraučať. Rýchlo som si ju vzala do rúk a utešovala ju, aby sa nerozplakala na plné hrdlo ako to vie.

-Srdiečko spinkaj-pokolísala som ju vo vlastnom náručí. Opäť zavrela očká a v tom sa opatrne otvorili dvere. Obzrela som sa ponad plece a postupne sa otočila smerom k dverám.

-Neverím..čo ty..tu..ja hmm...ahoooj- šepkavo koktala. Hneď si všimla malú v mojom v náručí a pristúpila bližšie k nám. Chytila jej rúčku a usmial sa.

-Nechcela som ju zobudiť- smutne na mňa pozrela.

-To je v pohode...pozri veď už spí- usmiala som sa na ňu. Pristúpila som k svojej posteli a položila ju do stredu obrovskej postele oproti jej maličkému telíčku, a prikryla ju. Okolo nej som položila vankúše, aby sa náhodou nekotúľala na zem.

Po špičkách sme sa dostali až na chodbu, kde sme sa okamžite objali.

-Sestrička chýbala si mi- šepla som jej do ucha, zatiaľ čo ma jej ruky drvili v tej blízkosti.

-Hovor mi o tom- zasmiala sa a pozrela mi do očí.

***

Stojím pri ráme dverí a cez malú dierku medzi rámom a dverami pozorujem Sonyu, ktorá sa učí. Ja v jej veku...no povedzme že sa mi nechcelo :D Ale som rada, že má aké také rozptýlenie popri tom, že je jej sestra slávna a podobne. Hovorila mi, že odrazu sa s ňou každý chce priateliť, čo je vlastne milé a zákerné zároveň. Ona avšak vie, že naozaj môže veriť len tým ktorí tu boli ešte pred tým. 

Prehrabla som si vlasy a po špičkách som zbehla dole schodmi. Áno, je tu tma ako v hrnci, ale poznám to tu naspamäť. Nepotrebujem svetlo. Priblížila som sa ku chladničke, ktorú som jedným ťahom otvorila a vytiahla z nej jahodový jogurt. Vytiahla som si zo šuplíka malú lyžičku a otvorila vrchnák od jogurta, ktorý som následne hodila do koša. Nabrala som si na lyžičku kúsok a olízazala za sebou lyžičku, keď mi pípol mobil asi 3x po sebe. Vytiahla som ho z vrecka voľných teplákov, do ktorých som sa už stihla prezliecť.

,,Pozor, pozor! Ryan Hemington pridal na instagram fotku so svojim synom, no nie sú cute?" časopis Magazine sledujem na instagrame....

,,Aria, jeho ex priateľka to takto valcuje! pozrite na tú postavu! To ako je to medzi nimi je a čo všetko sa za dobu od kedy sa rozišli stalo a oveľa viac sa dozvieš v na šom časopise ;) "

Vyzerá byť šťastný. Spokojný s vecami, tak ako sú... Je viac než jasné, že zabudol...

,,Včera sme pristihli Ariu na letisku a nezdalo sa, že by mala o nás záujem. Máme pocit, že nám niečo tají. Čo sa deje?"

Fakt skvelé. Už len toto som potrebovala...zvedavých ľudí, ktorý sa špárajú vo veciach, do ktorých ich nič nie je. Viem, že teraz keď som ,slávna' je to normálne ale pliesť sa mi do života? S tým jednoznačne nesúhlasím. Na to si asi ani nezvyknem...

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Názorík? Krátka viem a chýba nám tam Ryan, že? :( :/ Nebojte čoskoro sa vnášom story objaví :) Veď viete, ako sa hovorí: Trpezlivosť ruže prináša :) :*
*Adell