"Už je to mesiac, čo sa u nej neukázal. Buď tam chodí, keď vie, že tam neprídem ja, alebo ....Že by si niečo urobil?" Teo na mňa podozrievavo pozrel.
"Nezabila si ho, však nie?"Tresla som ho po hlave a pokračovala v utieraní pohárov.
"Šibe ti? Jasné, že nie." Vyslovila som tak presvedčivo, ako to len šlo. Aj napriek tomu, že som ho neraz videla umierať v mojich šialených predstavách. Ale o tom Teo vedieť nemusel.
"Ak by sa mu niečo stalo, mama by o tom určite vedela." Teo vzal dve kávy k stolu číslo jedna a keď sa vrátil, uprel na mňa významný pohľad.
"Prečo ťa to vlasnte zaujíma? Buď rada, že máš od neho pokoj. Predtým by si za to dala neviem čo. A teraz ti chýba?" Zamračila som sa a takmer po ňom hodila utierku.
"Nechýba mi! Len....Som predtým na neho všade narážala a zrazu je preč tak dlho. Niečo mi na tom nesedí."
"Nebuď paranoidná! O pár dní sa objaví a zasa budeš nadávať, ako ti vadí, ako ho nechceš vidieť a ako ho neznášaš. Ak si taká zvedavá, spýta sa mami." Sadol si na barovú stoličku a hral sa s kľúčikom od wécka. Pomaly to bol náš rituál, rozoberať osobné veci ponad pult, pričom okolo sedeli zákazníci. Ale tí mali svoje vlastné problémy, ktoré sem prišli prediskutovať alebo zapiť, takže si nás nevšímali.
"Už som to skúšala, ale nechce mi nič povedať. Vždy len zopakuje, že išiel preč a zmení tému. A nechcem sa s ňou hádať ani ju nútiť. Za poslednú dobu sme sa trochu zblížili a bojím sa, že to pokazím."
"Tak potom máš len jednu možnosť." Zvedavo som na neho hľadela.
"Akú?"
"Zavolaj mu. Vymysli si nejakú výhovorku a skús mu zavolať. Uvidíš, čo ti povie." Hoci sa mi sprvu ten nápad nepáčil, ako hodiny ubiehali, začala so premýšľať, že to predsa len skúsim. Neriešila som, prečo to chcem vedieť. Možno som sa v kútiku duše o toho debila bála. Kvôli mame samozrejme. Obľúbila si ho, a ak by sa mu niečo stalo, niesla by to ťažko.
Cestou z práce som teda vytiahla mobil a vytočila jeho číslo. Zvonilo to hodnú chvíľu a potom sa na druhom konci ozvala nejaká žena.
"Prosím?" Nereagovala som, radšej som rýchlo zavesila a išla domov. Ale nedalo mi to pokoj. Ak si Harold niekde užíva s nejakou ženskou, chcela som mu to prekaziť. Napadlo ma, že zavolám znova a budem tvrdiť, že som jeho frajerka. Bola by to sranda. Ale o chvíľu som to pustila z hlavy a ten deň už som mu nevolala.
Na druhý deň som bola u mamy a znova som skúšala zistiť, kam ten blb odišiel.
"Nepoviem ti to. Už sa ma nevypytuj!" Zahriakla ma mama a tak som to naozaj vzdala. Pustila sa do varenia večere, ale moja hlava stále nemala pokoj. Kde môže byť? Kam odišiel na tak dlho? A kto bola tá žena, čo mi zdvihla telefón. Jej hlas sa mi zdal taký povedomý. Ale prečo?
Zvedavosť napokon vyhrala a moja trpezlivosť došla svojmu koncu. Mame som sa len stručne oznámila, že si musím vybaviť telefonát a odišla som do vedľajšej izby. Zavrela som dvere a priložila si mobil k uchu. Čakal ma však šok. Tentoraz sa žena na druhom konci neozvala. Celkom jasne som však začula zvonenie mobilu. Nechápavo som nasledovala zvuk a otvorila skrinku, odkiaľ sa zvonenie šírilo. Vypla som hovor a pozrela na mobil. Doteraz som si nahovárala, že išlo o náhodu. Lenže veľmi dobre som vedela, že mama takýto telefón nemá. Okrem toho na displeji svietil neprijatý hovor s mojím menom. Telefón mi takmer vypadol z ruky, ale snažila som sa zachovať chladnú hlavu.
"Mama!" Skríkla som na ňu naliehavejšie, než bolo nutné.
"Čo je?" Ozvala sa z kuchyne. Vtedy mi to došlo. To jej hlas som počula včera. Ona zdvihla jeho telefón. Ale prečo? Čo sa tu dialo? Len som sa modlila, aby nebola pravdivá prvá hlúpa varianta, ktorú som mame vmietla do tváre už dávnejšie. Prosím, len nech moja mama nemá románik s ním! To by som neprežila! To.... nie, to proste nešlo! Nie s Haroldom!
"Poď sem!" Prikázala som jej pričom som stále hľadela na mobily v mojich rukách. Mama sa objavila vo dverách aj s varechou a nechápavo na mňa pozrela. Asi o sekundu jej situácia došla a len nasucho prehltla. Hľadela som na ňu zmätenými očami a zdvihla ruku s druhým telefónom.
"Vysvetlíš mi, čo robí Haroldov mobil v tvojej skrini?"
YOU ARE READING
Bezradní
Romance„Čo tu robíš?" „Tvoja mama ma pozvala." „Robíš si srandu? Vypadni!" „Ale.." „Vypadni!" Skríkla som po ňom s rukou natiahnutou ku dverám. „Okej." Vzal si bundu a šiel. „Prečo si to urobila?" Nahnevane na mňa pozrela mama s horúcou kávou pripravenou n...