Bezradní

- 72 -

Dorazili sme podvečer, vybalili sa a zamierili rovno do baru. Cestou som Colleen ukázala galériu a pripomenula jej, že tu kedysi viseli obrazy môjho brata.

"Ako sa ti podarilo dostať ich sem?" Spýtala sa ma a ja som sa zahanbila. Nepriznala som sa jej totiž, ako to naozaj bolo.

"To Harold. Môj ... bývalý. On to vybavil." Stíchla som a radšej pokračovala smerom k baru. Colleen sa našťastie k tomu nevyjadrovala ale aj tak som zaznamenala jej pohľad, ktorý naznačoval, že ju to prekvapilo. 

"Konečne!" Zreval na celý lokál Teo, keď sme sa objavili vo dverách a letel ku mne aby ma objal. 

"Tak strašne si mi chýbala, ty potvora!" Široko sa na mňa usmial a premeral si ma.

"Vôbec si sa nezmenila." Poznamenal krútiac hlavou a potom presmeroval pohľad za mňa.

"Ahoj Colleen." Pozdravil ju bez toho, aby som ich predstavila a venoval jej rýchle objatie.

"Ako vieš, kto to je?" 

"Zabudla si, že ti takmer vždy vliezla do izby, keď sme spolu volali. Prakticky už sa poznáme."

"To je fakt. Máš horšiu pamäť ako ja a to je čo povedať."

"Tak vám ďakujem za komplimenty. Čo keby sme si pripili na môj návrat?" 

"Ja predsa nemôžem, som v práci."

"Nepovedala si mi, že je taký suchár." Zatiahla Colleen a Teo sa uškrnul.

"Dnes nie. Ale zajtra vyrazíme niekam na párty. Jo už sa ťa nevie dočkať."

"Budem hádať. To je tá tvoja ženuška, však?" Teo s úsmevom prikývol a Colleen sa naklonila bližšie k nemu ponad pult.

"Počuj. Kde býva ten Harold? Celkom rada by som ho spoznala, potom ako o ňom rozprávala Fin mám v hlave guláš. Najprv na neho nadávala a potom zrazu ho vychvaľovala. Čo mi o ňom povieš ty?" Teo sa zatváril prekvapene, ale to nebolo nič v porovnaní s tým, ako som práve vyzerala ja.

"Harry je fajn chalan. Oni dvaja sa len nepohodli. To je celé."

"Len sme sa nepohodli?" Neveriacky som na neho hľadela s otvorenými očami.

"Rozišiel sa so mnou a vyhodil ma z bytu."

"Pretože si ho nútila dať mamu do ústavu a dva roky si ho kontrolovala či neberie drogy." 

"Wau. Toto sú nové informácie. S tým si sa mi nepochválila." Otočila sa ku mne Colleen so zdvihnutým obočím.

"Tuším ten pohárik budem potrebovať. Tak... von s tým, kočka! Ako to bolo?" Teo jej nalial vodku s džúsom a ja som sklopila zrak. 

"Má pravdu. Ale potom, čo som pre neho urobila na to nemal právo." Snažila som sa obraňovať hoci som si sama nebola istá tým, čo hovorím.

"Mýlila si sa." Prehovoril ku mne vážnym hlasom.

"V čom?" Potriasla som hlavou a odpila si zo svojho pohára, ktorý predo mňa postavil. 

"Harry nechcel aby sme ti to povedali, kým sa nevrátiš. Ale jeho mame sa polepšilo. Napokon sa presťahovala do domova ale celkom sama od seba. Harry bol pri nej celý ten polrok a aj keď to na začiatku vyzeralo všelijako, teraz je to lepšie. Pomohlo jej to. Dostala sa z toho rýchlejšie. Nie je síce úplne v poriadku, ale vládze chodiť aj hovoriť celkom dobre." Zostala som zarazene sedieť, nezmohla som sa ani na slovo. Našťastie ticho prerušila moja šialená kamarátka.

"No teda! Asi si urobila riadnu kravinu Fin, nemyslíš?" V jej očiach nebola výčitka, skôr pobavený výraz. Bol to jej spôsob ako človeku ukázať, že sa mal zachovať inak. A fungovalo to lepšie ako krik. 

"A ako sa má on?" Dostala som zo seba napokon. Teo mlčal a mne sa začala v duši rozprestierať nepríjemná neistota. Vari sa mu niečo stalo?

"Teo!" Zvolala na neho Colleen, keď si všimla moju vystrašenú tvár.

"Vlastne sa má super. Stále robí v servise ale už nie je mechanik, majiteľ bol s ním taký spokojný, že z neho urobil svojho zástupcu. Má vyšší plat, stále býva vo vašom byte."

"Dúfam, že s nejakou novou frajerkou, pretože taký chalan nemôže byť predsa sám." Tento žart ma vydesil ešte viac. Možno som naozaj prepásla šancu s najlepším chlapom v okolí kvôli svojej vlastnej paranoidnej mysli. Len som dúfala, že tentoraz Teo povie to, čo som chcela počuť.

"Harry je stará škola. Ani nevieš koľko krát za mnou bol a pýtal sa na teba. Samozrejme som mu musel sľúbiť, že sa ti s tým nepriznám. A ešte jedna vec." Hoci mi odľahlo, že Harry nikoho nemá, zamračila som sa. Aké prekvapenie na mňa dnes ešte čakalo? Zjavne sa mu bezo mňa darilo skvele, čo sa nedá tak úplne povedať o mne. Ten polrok preč bol skvelý, ale teraz keď som bola späť mi dochádzalo, že som vlastne len chcela ujsť pred vlastnými výčitkami, ktoré sa teraz vrátili. Ale prečo mi nič z toho nepovedala ani mama? Toľko krát sme spolu volali. Zamrzelo ma, že im mohol dôverovať viac ako mne. A nesklamali ho. 

Teo stále mlčal a tak som sa ozvala ja.

"Čo?" 

"Jeho známy si otvoril klub. Zajtra ťa tam vezmem. Musíš to vidieť na vlastné oči." 

"Čo ako?" Vyzvedala som nedočkavo, ale Colleen ma tresla po ruke a uškrnula sa.

"Povedal zajtra! Bola si preč pol roka, ten jeden deň už vydržíš."