Bezradní

- 59 -

O dva dni neskôr som ako obyčajne prišla do baru ráno. Dva dni po sebe ma tu čakalo nemilé prekvapenie v podobe plného dresu. Tá baba snáď neumyla ani jediný pohár. To si s ňou vybavím. Ďalšie prekvapenie mi prinieslo počítanie peňazí. Mala som pocit, že už bláznim ale odprisahala by som, že v pokladni chýbalo nemálo z tržby. Toto už bol problém, ktorý bude musieť vedieť aj vedúci. 

Keď do baru prišli dve mladé baby, vybrala som sa k ich stolu. 

"Čo si dáte?" Spýtala som sa ich s úsmevom.

"Ja si dám viedenskú kávu. Ešte, že ste tu vy. Tá druhá mi ju spravila zo zrnkovej kávy. Nedalo sa to piť." 

"Navyše sa chovala, akoby vlastnila prinajmenšom polku mesta." Uškrnula som sa a s kompletnou objednávkou som sa vrátila za pult. 

Celá smena prebiehala bez problémov, až na to, že sa niekoľkí zákazníci sťažovali na moju kolegyňu. Chystala som sa na jej príchod a premýšľala, ako jej to poviem. Keď konečne dorazila, spustila som na ňu bez okolkov:

"Počúvaj, zopár ľudí sa na teba sťažovalo. Nedivím sa im. To v prvom rade. Za druhé, nemôžeš mi nechávať plný dres svojich riadov. Ak odnášaš zo stolov, umy si to. A za tretie, ty si z kasy vzala nejaké peniaze?" Nahodila na mňa prekvapený pohľad.

"Čože? Jasné, že nie. Asi si blbo počítala." Postavila som sa jej zoči voči a zahľadela sa na ňu.

"Počúvaj ma, ak mi zajtra tie peniaze nebudú sedieť, volám šéfovi. Jasné?" Nič nepovedala. Odišla som dozadu odniesť nejaké veci do skladu a keď som sa vrátila, všimla som si, že pri bare stojí Harry. Asia sa nakláňala ponad pult a snažila sa s ním baviť. Zostala som stáť medzi dverami a počúvala.

"Čo by si si dal?"

"Dám si minerálku."

"Pekná bunda. Čakáš na kamošov alebo tak? Dnes je vonku pekne, treba to využiť na nejaké aktivity. Zabaviť sa." Očividne s ním koketovala, ale Harry sa len uškrnul.

"Hej. Určite to využijem. S Fin je vždy zábava. Mimochodom, kde je?" Opýtal sa jej a ona trochu zvážnela, ale pokračovala vo svojej hre.

"Neviem, fláka sa niekde vzadu. S ňou si to teda nevyhral." 

"Práve naopak. Nemohol som si vybrať lepšie." Už som viacej nečakala. Vyšla som zo svojho úkrytu a Harry si ma hneď všimol.

"Tu je moja princezná." Podišiel ku mne a vtisol mi bozk. Vedela som, že sa schválne otočil, aby na nás Asia lepšie videla. Dával jej zožrať jej povýšenecké reči aj s navyjákom. 

"Maj sa." Pozdravila som ju a Harry za ňou ešte cestou von zvolal:

"Uži si zvyšok smeny!" Keď sme už boli na ulici neubránila som sa smiechu. 

"Je fakt príšerná. Nepreháňala si." Skonštatoval po chvíli.

"Vidíš. Hovorila som ti. Navyše som dnes zistila, že nám berie z kasy. Ak to do zajtra nevráti, poviem to šéfovi. Neznesiem ju tam."

"Tak to už je fakt priveľa." Na chvíľu som zastala, keď ma Harry chytil za ruku. Všimla som si, že má znova rozšriabané hánky. Po ruke mu stekal tenký prúžok krvi. 

"Čo sa stalo?" 

"Nič. Len... som nervózny. Jeden chlapík nás naháňa kvôli autu, lenže nám ešte neprišli súčiastky. V piatok je to stretnutie a ja sa bojím. Čo ak si to mama rozmyslí? Čo ak mi neodpustí? Čo ak nepríde?" 

"Určite príde. Upokoj sa."

"Bože! Tak strašne by som si dal cigaretu!" V poslednej dobe to opakoval dosť často a mne to robilo starosti. Istá časť vo mne sa bála, že s tým znova začne. Keby mal aspoň na mysli normálne cigarety, lenže ja som vedela aký materiál myslí on. 

"Nemysli na to. A hlavne sa neškriab, keď prídeme k Teovi. Radšej ma celú dobu drž za ruku ale nenič si tie hánky ešte viac. Okej?" Prešla som mu po líci svojou dlaňou a keď prikývol pobozkala som ho. 

Teo nás privítal ako vždy s úsmevom, hneď som sa mu pochválila ako si Harry pokecal s Asiou. Jo pripravovala pohostenie v obývačke, kam sme sa všetci usadili. V pozadí bežal televízor, ale my sme ho takmer ani nevnímali. Teo mal stále ruku v sadre a tak skoro sa jej ešte nechystal zbaviť. Dokonca si to pochvaľoval, pretože sa teraz o neho Jo starala ako o dieťa. Možno ho až príliš rozmaznávala. Neušlo mi, že Teove oči utekajú k Harryho rukám. Vždy pritom trochu zvážnel ale snažil sa tváriť, že o nič nejde. Než sme odišli, zavolal si ma do kuchyne a potichu sa mi prihovoril.

"Harry ešte niečo berie?" Spýtal sa ma a ja som na neho prekvapene pozrela.

"Nie! To len... Ešte stále máva absťáky, hlavne keď je z niečoho nervózny. A teraz toho bolo dosť. Je to len... Len vedľajší účinok. Všetko je okej." Uisťovala som ho, hoci ma to tiež trápilo. Ale radšej som mu občas očistila krvavé hánky, než by som mu mala volať záchranku kvôli predávkovaniu. Nech by to malo akékoľvek následky, sľúbila som si, že ho od toho svinstva budem držať čo najďalej.