„Čo tu robíš?"
„Tvoja mama ma pozvala."
„Robíš si srandu? Vypadni!"
„Ale.."
„Vypadni!" Skríkla som po ňom s rukou natiahnutou ku dverám.
„Okej." Vzal si bundu a šiel.
„Prečo si to urobila?" Nahnevane na mňa pozrela mama s horúcou kávou pripravenou n...
Dnešnú kapitolu venujem úžasnej @Baby_of_Black_Angel, ktorá si to venovanie priam vydupala :D Ale aj tak som ti ho chcela dať. Ďakujem ti nenormálne moc za všetky komentáre, ktoré boli aj určite ešte budú pre mňa skvelou motiváciou a potvrdením, že som sa rozhodla správne, keď som si svoje príbehy nenechala len pre seba. Samozrejme ďakujem aj vám ostatným, ste fakt skvelé. A práve k tejto časti sa myslím hodí to venovanie, pretože bude celá o Hanley. Mimochodom milujem to ship meno. :D A ešte pripájam jeden špeciálne pre teba vytvorený obrázok našej obľúbenej dvojky :)
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Ako bolo?" Spýtala som sa Harryho, keď sa vrátil z práce. Mala som voľno a tak som navarila a urobila doma trochu poriadok. Teraz som už sedela na gauči a čítala si.
"Fajn." Ozval sa jeho hlas z chodby a potom sa pobral za mnou do obývačky.
"Ani ma neprivítaš?" Zvolal na mňa od dverí ublížene a ja som otočila hlavu jeho smerom. Premerala som si ho odspodu až k jeho modrým očiam, ale upútali ma jeho ruky. Mal ich špinavé od nejakého oleja, alebo čo to vôbec bolo. Znechutene som potriasla hlavou a uškrnula sa.
"Nie, kým sa neumyješ!" Odmietla som ho a oči sklonila ku knihe. Samozrejme moje slová ignoroval. Ba ešte viac. Sliedivo sa ku mne začal približovať s rukami vystretými pred sebou.
"Opováž sa! Ak sa ma nimi dotkneš...!" Nedopovedala som. Moje vyhrážky boli k ničomu. Samozrejme, že sa opovážil. S úsmevom na tvári na mňa skočil, div sme sa nezvalili zo sedačky na zem. Zvýskla som a snažila sa ho od seba odtisnúť, ale on bol silnejší. Zovrel ma rukami okolo ramien a snažil sa mi vtisnúť bozk na krk.
"Ak mi ušpiníš poťah, zabijem ťa, Harold!" Skríkla som po ňom.
"Hm. Aj ja ťa ľúbim." Šepol mi pomedzi bozky a to už som sa prestala brániť. Keď som mu však omotala ruky okolo krku, odtiahol sa a vyskočil na nohy.
"Nezdržuj ma, musím sa ísť osprchovať!" Koketne som sa na neho usmiala a zvolala:
"Mám ti pomôcť?" Prižmúril oči a rukami si zakryl hrudník a rozkrok.
"Budem sa musieť zamykať!" Napodobnil ženský hlas a ja som sa neubránila smiechu. Bol taký zlatý. Opätoval mi úsmev a zmizol na chodbe. O chvíľu už som počula tiecť vodu, moju pozornosť však zaujal iný zvuk. Zvonenie.
Všimla som si, že nechal mobil položený na stole a neodolala som. Kým obrazovka svietila, naklonila som sa nad ňu a zahliadla ženské meno. Vedela som, že to nie je správne, ale ja som proste mala nutkanie vedieť, kto mu píše. A najmä čo. Schmatla som mobil a klikla na novú správu.
"Dobrý deň. Dostavte sa v piatok o deviatej do firmy na podpísanie zmluvy. Alisová." Nechápavo som zostala hľadieť na telefón. Čo to malo znamenať? Akože podpísanie zmluvy?
Voda sa vypla a o chvíľu sa predo mnou zjavil Harry v uteráku. Druhým si pretieral mokré vlasy, kvapky dopadali na podlahu. Spočiatku sa usmieval, ale keď videl môj výraz, kútiky mu klesli.
"Čo sa stalo?"
"Bol si dnes v servise?" Bola to prvá otázka, čo ma napadla. Podozrievavo som na neho pozrela.
"Áno. Veď... O čo ide?" Zmätene na mňa hľadel.
"Práve ti písala pani Alisová. Vraj máš v piatok prísť podpísať zmluvu. Ty si tú prácu neodmietol? Vzal si to?" Vstala som, pretože som mala pocit, že ak sedím, má nado mnou prevahu. Potrebovala som sa cítiť istejšia.
"Čo?" Podišiel ku mne a vzal mi mobil z ruky, aby sa presvedčil sám.
"To je hlúposť. Je to nedorozumenie. Neodpovedal som im. Na tú ponuku som neodpovedal." Vysvetľoval mi krútiac hlavou. "Vlastne som im zabudol dať vedieť. Mala zrejme dojem, že mám stále záujem. Preto mi to asi poslala. A možno si ma s niekým zmýlili." Hľadel na mňa tak uprene, že som sa nezmohla na slovo. Pristúpil ku mne a vzal ma za ruky.
"Fin, vážne! Predsa som ti to sľúbil. Je to len nedorozumenie. Hádam sa nebudeš hnevať pre takú hlúposť." Ani sa nepozastavil nad tým, že som sa mu zasa hrabala v mobile. Bola som fakt príšerná, na tej dôvere budem musieť pracovať. Nemôžem sa mu stále vŕtať v jeho veciach.
Usmial sa na mňa a mne sa konečne uvoľnili napäté svaly na tvári.
"Prepáč." Šepla som uvedomujúc si svoj omyl.
"To nič." Dodal a vtisol mi bozk. Keď si ma pritiahol k sebe, uvedomila som si, ako ma jeho telo chladí. Oblečenie sa poddalo náporu vody a nechalo ju preniknúť až na moju kožu.
"Hej! Celú si ma zamočil!" Vytkla som mu prezerajúc si svoje mokré tepláky aj mikinu. On sa však uškrnul a prešiel mi prstami po kľúčnej kosti.
"Tak to ťa z toho budeme musieť čím skôr vyzliecť, aby si náhodou neprechladla." Zašiel mi prstami pod mikinu, ktorá mimochodom patrila jemu a prevliekol mi ju cez hlavu.
"Ozaj! Na večer som dohodla stretnutie s mamou, kvôli..." Vtisol mi ďalší bozk aby som mlčala a potom ma schytil na ruky nesúc ma do spálne.
