Bezradní

- 38 -

Keď som sa ráno prebudila Harold už vedľa mňa nebol. Dokonca som sa musela zasmiať nad tým, v akom stave bola posteľ. Evidentne spal na samom kraji a ešte medzi nás poukladal vankúše. Vyliezla som spod deky a pobrala sa do kuchyne odkiaľ ku mne doliehala vôňa kávy. 

"Dobré ráno." Pozdravila som ho a prešla rovno k nemu. Prekvapene odo mňa ustúpil, zrejme netušil, čo sa chystám urobiť. Položila som mu ruku na čelo, aby som skontrolovala teplotu a potom som si z chladničky vybrala jogurt.

"Čo mali znamenať tie vankúše?" Zdvihla som obočie a nechala ho, aby mi na stôl položil hrnček s kávou.

"Stačilo, že si musela ležať v rovnakej posteli. Mala si ma zobudiť, išiel by som do obývačky."

"Ty si somár. Keby mi to vadilo, tak tam nejdem." Odvetila som mu a odpila si. On si vzal svoj hrnček a pobral sa vedľa. Chvíľu som tam sedela a keď sa nevracal, išla som za ním.

"Teba neučili raňajkovať v kuchyni?" Zvýšila som na neho hlas. Celý zmätený vyskočil zo sedačky a rýchlo sa snažil pozbierať riad zo stola. Začala som sa smiať a sadla si oproti.

"Upokoj sa! Robím si srandu." Konečne sa uvoľnil a zviezol sa späť na gauč. 

"Zdá sa mi to, alebo predo mnou priam utekáš?" Spýtala som sa ho s vyčítavým pohľadom. Uškrnul sa a odpovedal.

"Ty si sa včera hnala odtiaľto preč, akoby som mal mor." Bolo to prehnané prirovnanie, ale vystihol to. A najhoršie na tom bolo, že som nevedela dôvod. 

"Prepáč. Ja len... ani neviem, čo ti na to mám povedať. Fakt neviem." Chápavo sa usmial ale nič nepovedal. A tak som sa rozhodla prerušiť ticho ja.

"Neskúšal si sa s mamou skontaktovať?" Nechápavo na mňa zazrel.

"Kvôli čomu?" 

"Vravel si, že sa s tebou nerozpráva." 

"Aha. Myslel som, že máš na mysli tvoju mamu. Nie." Oznámil mi stroho, no mne to nestačilo.

"Tak jej zavolaj. Alebo za ňou zájdi." Navrhla som mu, ale on potriasol nesúhlasne hlavou.

"To nie je dobrý nápad." 

"Prečo nie?"

"Nebudem jej kaziť život svojou prítomnosťou. Povedala mi to jasne. Nechce ma vidieť. A ja jej to nezazlievam." 

"Ale možno keby si jej to vysvetlil..." Snažila som sa ho presvedčiť, no on mi rozhnevaným hlasom skočil do reči.

"Čo jej mám vysvetliť? Zabil som ho, tak to proste je! Ty sama to veľmi dobre vieš! Som pre ňu mŕtvy a tak to aj ostane!" Stíchol a tak som vytiahla posledný záchranný bod, na ktorý som si spomenula.

"U mňa si sa snažil. Prečo si to nevzdal? Prečo si sa nehral na mŕtveho?" Uhol pohľadom ale napokon mi odpovedal.

"Pretože sa mi zdalo, že máš v sebe kúsok súcitu, ktorý mi dával nádej. Že mi raz odpustíš. U nej nič také nevidím. Keď sa na mňa pozrela, videla pred sebou trosku, ktorá bola kedysi jej synom. Som v sračkách vlastnou vinou, to nepopieram. Ale ona je moja mama. A vôbec sa netrápi nad tým, kde som, čo robím. Ak by som v tej garáži umrzol, odľahlo by jej. Susedky by si na ňu neukazovali ako na matku narkomana. Zničil som jej život. Sama mi to povedala. A ja to viem! Stiahol som so sebou toľko ľudí, že to len ťažko môžem napraviť." Čím to bolo, že sa každý náš rozhovor končil v slzách? Už som toho mala po krk. 

"Môžeš to napraviť. Len musíš chcieť." Dodala som na koniec a odišla som sa do izby prezliecť. 

"Prídem večer. Ahoj." Rozlúčila som sa s ním a pobrala sa do práce. 

Keď som sa vrátila domov, Harold už spal. Na posteli boli znova poukladané vankúše a tvorili akúsi stenu, ktorá ju delila na jeho a moju polovicu. Len som potriasla hlavou a  prešuchla sa do sprchy. Už v pyžame som zaliezla pod deku. Na sekundu som sa nahla nad neho a priložila mu ruku na čelo. Trochu sa pomrvil ale neprebudil sa. Premerala som si jeho unavenú tvár. Už nabral trochu zdravšiu farbu, len keby si oholil tú bradu! 

Musel sa cítiť fakt mizerne. Stále mal pocit, že je tu naviac. Že ho tu trpím len nasilu a že čakám, kedy odíde. Ak s ním nechcela hovoriť jeho vlastná mama, čo mohol čakať odo mňa? Musela som mu nejako dať najavo, že sa môj postoj k nemu zmenil a že možno, len možno už sa na neho nedívam ako predtým. Schytila som preto do rúk jeden po druhom všetky vankúše a hodila ich na zem. Potom som sa s  úsmevom zložila na vankúš a zaspala.