Bezradní

- 52 -

"Prestaň, Fin." Odtisol ma od seba Harry, keď som ho pobozkala. 

"Ty to stále nechápeš." Vydýchla som pobavene a usmiala sa na neho. Zmätene na mňa pozeral. Prečesala som mu vlasy po bokoch hlavy rukami a spojila si ich za jeho krkom. 

"Prečo si myslíš, že mi tak záleží na tom, aby si sa s mamou udobril?" 

"Ľutuješ ma. To je všetko." Odvetil skleslo a uhol pohľadom.

"Ani zďaleka nie. Podľa mňa sa občas chováš ako ufňukané decko. Ale... ty si si fakt nič nevšimol?" Nechápavo na mňa uprel svoje modré oči. Sklonila som hlavu a uškrnula sa sama pre seba. Nemohla som uveriť, že mi to došlo až teraz. A pritom to bolo tak jasné. Možno som si to len nechcela priznať. Ale občas človeku niektoré veci dôjdu až keď ich má priamo pod nosom a vtedy si uvedomí, že to vlastne dávno tušil. A tak to bolo aj teraz. To pichanie pri srdci, keď sa mi zrútil pri nohách a plakal. To búšenie srdca, keď bol príliš blízko. To chvenie rúk, keď som sa ho dotkla. Tá bolesť, keď som ho videla trpieť. Tá vôľa pomôcť mu za každú cenu. Bolo to jasné ako facka

"Tak trochu som sa aj ja do teba zaľúbila." Vytreštil na mňa oči, výraz tváre vyjadroval viac než prekvapenie. Prečo som použila slová "aj ja"? Pretože, hoci to nepovedal priamo, vedela som, že to cíti rovnako. 

"Čo si to práve povedala?" Spýtal sa ma na čo som reagovala len jemným úsmevom a znova ho pobozkala. Tentoraz sa neodtiahol. Naopak. Objal ma okolo pása a pritiahol si ma k sebe. Jednu ruku mi priložil k tvári a potom ňou vošiel do mojich vlasov. Opätovala som mu bozky a jemne ho potiahla za končeky vlasov. Usmial sa do bozku a chytil mi tvár do oboch rúk. Odsunul mi tvár od tej jeho a zahľadel sa mi do očí. Úsmev sa mu rozšíril a mne rovnako tak kútiky vyleteli vyššie. 

"Fakt si to povedala?" Ozval sa neveriacky, uisťujúc sa, že dobre počul. 

"Môžem si to rozmyslieť, ak sa budeš stále vypytovať."

"Nerobíš to len preto, aby som sa stretol s mamou? Vieš, ako presvedčovacia metóda." Potriasla som hlavou a pohladila ho po chrbte.

"Ešte jedna blbá poznámka a vrazím ti. Myslím to vážne. Vieš dobre, prečo som ťa v tom sklade pobozkala. Prečo som ťa pobozkala pred chvíľou. Aj prečo ťa pobozkám teraz." Znova som sa na neho prilepila až chrbtom narazil o nočný stolík. Obaja sme sa pritom začali smiať. 

"Možno by sme sa z tej zeme mali zdvihnúť." Navrhol a ja som len prikývla. Vyskočil na nohy a podal mi ruku, ktorú som s úsmevom prijala. Potom mi chytil do dlane aj druhú a jemne sa so mnou zakolísal. 

"Čo keby sme si zatancovali?" Prehovoril zrazu zasneným hlasom.

"Chceš tancovať?" Odpovedala som mu otázkou a pobavene sledovala jeho spokojný výraz. Konečne sa mu oči leskli šťastím a nie slzami. Na okamih ma pustil a odbehol pre mobil. Chvíľu do neho niečo ťukal a potom sa izbou ozvala hudba. Pridal hlasitosť, ani jeden z nás neriešil, že už je veľa hodín a susedia nám pravdepodobne budú búchať na výstrahu. 

Nech si trhnú. Harry sa na mňa usmial a mne bolo všetko jedno. Pristúpil ku mne a jemne si ma k sebe pritiahol. Jednu ruku mi omotal okolo pása a druhou spojil naše prsty. Hlavu si oprel o moje vlasy a začal sa spolu so mnou kolísať z nohy na nohu. 

V duchu som sa pýtala, či zámerne vybral túto pesničku. Poznala som ju, ale aj keby to tak nebolo, jej slová by som si preložila ľahko. Spravili sme menší kruh a potom sa Harry odtisol, aby ma zatočil. Keď som sa ocitla znova pri ňom, začula som jeho tichý šepot pri mojom uchu. 

"I want you to be mine." Zaklonila som hlavu, aby som mu mohla pozrieť do očí. Prešla som mu prstami po tvári a opätovala mu bozk, ktorý mi následne vtisol na pery. Ako som tušila, ozvalo sa búchanie na stenu. Obaja sme sa tomu len zasmiali. 

Znova som sa k nemu pritisla ako kliešť a začala som cúvať. Držal so mnou krok a nasledoval ma. Chytila som ho za obe ruky a ťahala so sebou, až kým som nezacítila za sebou prekážku. Ale túto prekážku som hľadala. Sadla som si na kraj postele, pričom som nedopustila, aby sa náš bozk prerušil. Harry sa nado mňa skláňal, až kým sme obaja neležali v mojich mäkkých perinách. Rukou odsunul mobil, o ktorý v tme zavadil. Ten padol na zem a konečne prestal hrať. Prstami som vošla pod jeho tričko. Keď to však zopakoval po mne, zachvela som sa a on sa so zarazeným výrazom odtiahol.

"Máš studené ruky." Vysvetlila som mu, usmiala som sa na neho a znova ho pobozkala. Zaplietli sme si nohy o seba, až som myslela, že sa z toho nevymotáme. Rukami som hľadala každý záhyb na jeho tele a nechala ho skúmať to moje. Keď ma pohladil po vlasoch a zahľadel sa mi do očí, napadlo ma, že by som sa mu do tých jeho vydržala dívať stále. A tichý hlas v hlave sa ma spýtal, ako som ho vôbec mohla niekedy nenávidieť.