"Áno?" Zdvihla som telefón, ktorý mi ráno vyzváňal už asi po tretí raz, no ja som sa nemohla premôcť ho umlčať prv.
"Kde si?"
"Doma?" Odvetila som Teovmu zvedavému hlasu.
"A nemala si byť náhodou už pred hodinou v práci?" Okamžite som vyletela z postele a začala si vyzliekať tepláky, v ktorých som v noci zaľahla do postele.
"Do riti! Hneď som tam!" Zahodila som mobil na perinu a vrútila sa do kúpeľne. Asi o dve minúty som zamykala byt a bežala do baru.
"Prečo si mi nezavolal skôr?" Osopila som sa na Tea, keď som dorazila. Kontrolovala som nenápadne priestor vzadu, či tam náhodou neuvidím vedúceho.
"Volal som ti. Nedvíhala si. Myslel som, že si u doktora. Stalo sa niečo?" Vedela som, že bude vyzvedať, ale prezradiť som mu nechcela nič, pretože on si práve pozor na jazyk nedával.
"Nič. Len som toho moc v noci nenaspala." Hodil na mňa podozrievavé oči.
"Ty niekoho máš?" Uškrnula som sa.
"Šibe ti? To tak! Nie...len.. to je jedno."
"Zlato, potrebuješ pauzu. Vidím to na tebe. Kedy si bola naposledy vonku?" Zamyslela som sa a po chvíli premýšľania som len mávla rukou.
"Nedávno."
"Kedy?" Trval na odpovedi, ktorú som mu nechcela dať.
"Čo ja viem? Nemám náladu. Elli je ...je to krátko, čo je preč. Nemám chuť sa ísť baviť." Zamračil sa a chytil ma za ramená.
"Nechcem po tebe aby si so mnou šla na disku. To ma ani nenapadlo. Viem, že si stále mimo z toho, čo sa stalo Ellimu ale potrebuješ vypnúť. Čo keby sme zajtra, keď zavrieme zostali dlhšie a dáme si pár pohárikov. Hm?" Usmial sa na mňa a ani som mu nemusela odpovedať. Vedel, že mu na to kývnem. A ja sprostá som to urobila.
Na druhý deň sme spravili presne to, na čom sme sa dohodli. Keď odišli posledný ľudia, zavreli sme dvere a vytiahli fľašku tequily. Teo bez váhania nalial prvý pohárik. Mohli sme si sadnúť k hociktorému stolu v bare, no my sme zostali za barom a usalašili sa na zemi.
"Tak a teraz mi vyklop, čo sa včera stalo!" Spustil na mňa po druhom poháriku, no ja som pokrútila hlavou.
"Nepoviem ti to." Odolávala som ešte ďalšie tri poháriky, no potom ma zlomil. Ak to bol jeho plán, vyšlo mu to bezchybne. Bradu som si opierala o kolená, kopla do seba šiesty pohárik a začala sa chichotať. Potom som na neho pozrela a začala mu objasňovať, čo sa v tú noc stalo.
"Veril by si tomu? On fakt prišiel za mnou! A ja som mu ešte aj pomohla. Čo sa to so mnou deje? Mám toho chalana predsa nenávidieť. A aj ho nenávidím. Ale...ak sa vráti a bude sa chovať ako včera..." Teo ma zastavil zdvihnutou rukou. Upieral na mňa prekvapené oči a ja som ho začala podozrievať, že posledné kolá nalieva len mne a on vôbec nepije.
"Počkaj! Ty si mu fakt vrazila?"
"No a? Mala som chuť dokopať ho tam. A asi by som to aj urobila, keby sa mi tam nerozreval ako malé decko. Vyzeral .ako...ako ...Pamätáš si tú časť Supernatural, keď Dean plakal nad tým, čo mu robili v pekle?" Koktala som zo seba a Teo sa nad mojím prirovnaním začal smiať. Ja som mu uštedrila ranu do ramena, v tej chvíli mi to prišlo ako vážna vec. Zrejme preto, že som už mala v sebe nejaké to promile.
"Hej! To nie je vtipné!"
"Prepáč. Čosi som ti chcel povedať, ale už som zabudol." Vstal a išiel pustiť hudbu. Ako inak, musel vybrať práve pieseň z nášho obľúbeného seriálu.
"Čo to bolo?"
"Neviem už. Snáď ma to napadne neskôr." Sadol si späť ku mne a zahľadel sa na mňa, akoby chcel aby som pokračovala.
"Vážne! Chcela som ho udrieť. Nie raz, desať krát. Dvadsať. Bila by som ho, kým by ten hnev nezmizol. Lenže...Ako môžeš biť niekoho, kto sa pred tebou doslova rozpadne na kúsky a prosí ťa o pomoc?" Teo si ma pritiahol k sebe a objal ma okolo ramien.
"Hej! Spravila si dobrú vec."
"Mama o tom nesmie vedieť."
"Že si mu pomohla?"
"Že zdrhol."
"Jasné. Ale mali by sme s tebou niečo robiť. Začínaš asi vážne mäknúť." Znova sa uškrnul a ja som sa načiahla po fľašku, aby som nám naliala ďalší pohárik.
"Čo keď máš pravdu? Čo ak...zabudnem na to, čo spravil?"
"Žartuješ? S tvojou pamäťou? Ten chalan to má spočítané. Ale ak sa ozaj zmení, možno mu budeš musieť dať šancu. Odpustiť mu."
"Toho sa tak skoro nedočká! Ešte stále neviem, čo spravil s Elliho obrazmi!"
"Už viem na čo som ti chcel povedať! Viem, kde sú!"
YOU ARE READING
Bezradní
Romance„Čo tu robíš?" „Tvoja mama ma pozvala." „Robíš si srandu? Vypadni!" „Ale.." „Vypadni!" Skríkla som po ňom s rukou natiahnutou ku dverám. „Okej." Vzal si bundu a šiel. „Prečo si to urobila?" Nahnevane na mňa pozrela mama s horúcou kávou pripravenou n...