Bezradní

- 53 -

"Ešte sa hneváš, že som sa ti hrabala v mobile?" Položila som si bradu na Harryho hruď a zahľadela sa mu do očí. Usmial sa a prevalil ma pod seba.

"Ako by som sa po tomto mohol hnevať? Jasné, že nie. Vlastne, by som ti teraz kývol na všetko." Zdvihla som obočie a otvorila ústa, no prehovoriť ma nenechal.

"Dobre, možno na všetko nie." Pobozkal ma a potom sa spokojne uložil vedľa a pritiahol nám na nahé telá perinu ešte vyššie. Usalašila som sa v jeho objatí a o chvíľu zaspala.

"Dobré ránko." Pozdravila som Tea, keď som dorazila do práce.

"Ránko? Je pol dvanástej. Vyzeráš unavene, dospávala si?" Prikývla som ale mlčala. Len som sa usmievala sama pre seba.

"Čo si robila v noci?" Vynechala som tú hlavnú časť a vyhovorila sa na ten telefonát.

"Harry ma čakal. Vedel o tom. Poriadne mi vypláchol žalúdok, chvíľu sme sa hádali a potom sa mi tam zrútil ako kôpka nešťastia. Ale už je to okej." Prižmúril na mňa oči a na tvári sa mu zračilo podozrenie.

"To vidím. Tuším ste to vyriešili až moc dobre." Stíšil hlas a naklonil sa ku mne, zjavne preto, aby jeho nasledujúcu vetu nepočuli zákazníci za barom.

"Aké to bolo?" Prekvapene som sa k nemu otočila, sánka mi padla o niečo nižšie. 

"Aké bolo čo?" Hrala som hlúpu a tvárila sa, že neviem o čom hovorí.

"Dobre vieš, na čo sa pýtam! Von s tým! Ha!" Ukázal mi do tváre prstom a uškrnul sa.

"Si červená ako paprika! Vedel som to! Ako sa to stalo? Bol to sex na udobrenie po hádke? Alebo z hnevu?" Oči mu zasvietili záujmom. Musela som sa zasmiať. Vyzeral ako zvedavá tínedžerka a nie ako dospelý chlap. 

"Ty si hrozný!" Konštatovala som si sama pre seba a vybrala sa k novým zákazníkom. Vrátila som sa s objednávkou a pustila sa do prípravy. Teo mi stál za chrbtom a stále sa netrpezlivo vypytoval.

"Tak povedz mi to! Bol to jeho nápad? Alebo si ho nebodaj zviedla? Fin! Však si ho nezneužila! Vravela si, že sa zrútil! Ty potvora!" Uťahoval si zo mňa a ja už som nevydržala byť vážna. Zvrtla som sa k nemu a potiahla ho za rukáv k zadným dverám, aby nás nepočuli ostatní.

"Tak nejak som mu povedala, že som sa do neho zaľúbila. Potom sme tancovali a ... zbytok už si domyslíš." Prešla som späť k šálkam a uložila ich na tácku. Teo sa opieral o umývadlo a prihlúplo sa usmieval. Odniesla som objednávku na stôl a bola som rozhodnutá zmeniť tému. 

"Čo tvoj skvelý večer u svokrovcov?" 

"Bolo to super. Vážne si mu povedala, že si zaľúbená?" Neveriacky na mňa znova pozrel a ja už som ho tresla utierkou do hrude.

"Áno. Proste... to zo mňa vyšlo. Som do neho zaľúbená. Neviem, kedy sa to stalo ale som." Jeho úsmev sa ešte rozšíril a pobavene zvolal už nahlas:

"Aleluja!" Prepálila som ho pohľadom ale na perách mi hral úsmev. Ľudia v bare sa otočili naším smerom a Teo si všimol ich pozornosť. 

"Aleluja! Narazili sme ďalší sud piva!" Zvolal, akoby to malo pôsobiť menej zvláštne. Opak bol pravdou. Zákazníci na nás zazerali ako na bláznov a nepomohlo tomu ani to, že sme sa začali smiať. 

"Tvoja mama o tom vie?" Spýtal sa zrazu a mne takmer vypadol hrnček z ruky. Mama! 

"Nie. Ako jej to mám povedať? Mám za ňou dobehnúť domov aj s Harrym a proste to na ňu vybaliť? Alebo jej nič nepoviem a keď nás náhodou uvidí spolu tak si domyslí aj sama."

"Pošli jej písomné oznámenie." Pokrútila som hlavou nad jeho úžasnými radami a radšej sa sústredila na vlastné myšlienky.

"Najlepšie by bolo, keby ste spolu niekam šli. Na večeru alebo tak a dopredu jej povedz, že si začala s niekým chodiť. Keď sa potom objavíš s Harrym, tvoja mama z toho padne na zadok. Bude si myslieť, že si z nej uťahuješ. Popravde som si to chvíľu myslel aj ja. Veď si na toho chalana vymyslela viacej spôsobov vrážd než v nejakom krimiseriály. Už som čakal, kedy za mnou prídeš s tým, že potrebuješ zakopať mŕtvolu. A ty sa namiesto toho do neho zaľúbiš. Nie je to tak trochu štokholmský syndróm?" Ustarostene sa na mňa pozrel a položil mi ruku na čelo. Odsotila som ho s urazeným výrazom a skasírovala účet mladému chalanovi oproti. 

"Občas si fakt idiot. Ako to, že Jo od teba ešte neušla?"

"Priviazal som ju v pivnici o radiátor." Znova sme sa začali rehotať ako šibnutý ale zákazníci už nás tentoraz radšej ignorovali.