Bezradní

- 57 -

"Ahoj." Zvolal na mňa od dverí Teo nadšene. Síce som sa usmiala, ale môj výraz mal od nadšenia ďaleko. 

"Ahoj. Prišiel si mi povedať, že si len simuloval, dáš si dole sadru a pomôžeš mi?" Hodila som na neho utrápený pohľad, ale on sa len usmial.

"Prepáč, ale nie. Nikto nemá záujem?" 

"Inzerát sme vyvesili pred troma dňami. A ja ledva stojím na nohách. Som tu celé dni, je to katastrofa!" Práve som utierala poháre, keď na mňa zavolala slečna od stola číslo štyri, aby si mohli objednať. Vzdychla som si a chcela sa k nim vybrať, ale Teo ma predbehol.

"Chcú dva ovocné čaje a jedno latté."

"Vďaka." 

"Možno by som si mohol aspoň vybavovať objednávky,  k tomu predsa ruky nepotrebujem." Navrhol mi, ale pri pohľade na tú sadru som potriasla hlavou.

"Len sa hlavne rýchlo zbav tej sadry, nech sa môžeš vrátiť. Ak to potrvá ešte pár dní, asi sa zbláznim." Zrazu sa otvorili dvere a k nám si to namierila tmavovláska, asi v mojom veku.

"Čo si dáte?" Spýtala som sa, keď sa usadila vedľa Tea na barovú stoličku.

"Vlastne som sa prišla spýtať na ten inzerát. Je to miesto ešte voľné." 

"Áno. Berieme vás." Vyhŕkla som možno až príliš rýchlo a potom som sa trochu upokojila.

"Teda...máte nejakú prax? Pracovali ste už v bare?" Uškrnula sa a rozhliadla sa okolo.

"Toto je skôr krčma nie? Od baru to má ďaleko." Nešlo nevšimnúť si jej povýšenecký tón a ja som sa zamračila. Toto nebude kolegyňa, akú som chcela. Ale nemala som na výber. Už som mala fakt práce vyše hlavy, potrebovala som aspoň pol dňa voľno.

"Zvykneme to tak volať. Aj keď oficiálne by to asi bola kaviareň." Snažila som sa o úsmev, ktorý mi tá baba oplatila povrchným pokrčením vrchnej pery. 

"Pracovala som v rôznych podnikoch." Vytiahla na mňa papier, ktorý sa mal zjavne podobať na životopis, ale bol totálne neupravený. Počítač zjavne nebol jej priateľ. 

"Šesť zamestnaní v priebehu roka? To je dosť... zaujímavé. Prečo..?" Nenechala ma dopovedať a mávla rukou, na ktorej jej svietili tyrkysovo modré nechty.

"Chodili tam dosť divní ľudia. Chápeš." Fakt, že mi začala tykať len tak mi potvrdil, že s ňou naozaj pracovať nechcem. Lenže som potrebovala kolegyňu. Aj takúto. Lepšie ako nič.

"Fajn. Dám tvoj...," ešte raz som prešla očami po tom cirkuse na papieri," životopis šéfovi a on sa ti ozve." 

"Mohla by si to vybaviť ešte dnes? Ak budeš taká milá." Hodila na mňa falošný úsmev a ja som jej ho nasilu oplatila.

"Pokúsim sa." Zvrtla sa na opätku a pobrala sa preč.

"No... Tak toto nedopadne. Tá neuvarí ani čaj." Zahlásil Teo pozorujúc jej postavu miznúcu za oknami.

"Myslíš?" Obrátil sa ku mne so zdvihnutým obočím.

"Pracovala som v rôznych podnikoch. Toto je skôr krčma, nie?" Napodobnil jej hlas a prehnane pri tom mával rukami. Musela som sa na ňom smiať, ale keď som si uvedomila, že mám jej životopis stále v rukách, smiech ma prešiel.

"Potrebujem pomoc, nemôžem ťahať celé týždne sama. Ako naschvál sem chodí viacej ľudí, odkedy si mimo."

"Možno nebude až taká príšerná. Ale veľké šance tomu nedávam." Mykla som hlavou a zavolala šéfovi. Čím skôr sa to vybaví, tým lepšie. 

Vedúci mi samozrejme povedal, že ju vezme. Zajtra vraj donesie papiere a môže nastúpiť. Už som sa tešila, ako ju budem zaúčať. 

"Skvelé, budem tam presne o deviatej." Nadšene mi čvirikala do telefónu, keď som jej to oznámila. Z jej hlasu som mala husiu kožu. 

Keď som v noci dorazila domov, Harry už spal. Rýchlo som sa osprchovala a ľahla si k nemu. Začul ma, keď som sa zvalila na posteľ a otočil sa ku mne so zatvorenými očami. Prisunul sa ku mne a objal ma okolo pása, pričom si tvár ponoril do mojich vlasov. Všimla som si, že má hánkach čerstvo zaschnutú krv ale nepýtala som sa prečo. Posledné dni to tak proste bolo, keď som bola celý deň preč.

"Ako bolo v práci?" Tichom sa ozval jeho hlas.

"Dlho. Zajtra zaúčam novú kolegyňu. Vyzerá ako čiernovlasá Paris Hilton." 

"Kto je Paris Hilton?" Šepol mi do vlasov a ja som sa usmiala. Občas mi vedel zdvihnúť náladu takou hlúposťou. Otočila som sa k nemu a jemne ho pobozkala na pery, čo mi opätoval v polospánku a privinul si ma k sebe. 

Hádam to nebude až taká katastrofa. Stačí ju pripraviť, aby to tam zvládla sama a ja budem mať konečne viac času. Konečne budem môcť dohodnúť to stretnutie s Harryho mamou, ktorého už som sa nemohla dočkať.