Bezradní

- 48 -

Dvere sa zabuchli a ja som otvorila tie vzadu napravo, do skladu. Harry ma v tichosti nasledoval. 

"Tak, ktorá to je?" Prekvapil ma Harry otázkou rozhliadajúc sa po sklade. Prebehla som očami po prepravkách a tvárila sa, že premýšľam. 

"Myslím, že vezmeme túto." Ukázala som prstom na prvú, ktorá mi padla do oka. Sotva sa po ňu Harry zohol som si to však rozmyslela.

"Nie, počkaj! To sú jahodové?" Spýtala som sa ho.

"Vzhľadom na tú veľkú jahodu na etikete, asi áno." Zdvihol ku mne zmätený pohľad a pustil prepravku z ruky.

"Ak nechceš jahodové, tak teda ktoré?" 

"Vezmeme z každej chuti, len to musíme preložiť." Zazrel na mňa, naprázdno som prehltla dúfajúc, že nič netuší. Začala som vyberať z prepravky džúsy, aby sme tam mohli uložiť iné.

"Koľko ich chceš? Rovnako z každej príchute?" Prečesala som si vlasy a pokrčila nos.

"Počkaj! Len sa skočím pozrieť, ktorých nám chýba najviac." Vybehla som zo skladu a vletela do baru.

"Máš to?" Šeptom som oslovila Tea, ktorému takmer mobil vypadol z ruky.

"Nie! Nemôžem ho odblokovať. Musíš ho tam zdržať dlhšie. Pošlem ti to číslo esemeskou. Podľa toho budeš vedieť, keď budeme v suchu." Zavrela som za sebou a vrátila sa k Harrymu.

"Chýbajú hlavne tie jahodové. Takže ich vezmeme viac. Alebo by sme ich mohli zobrať celú prepravku a druhú naložíme takým mixom." Harry už ju držal na rukách a ja som za ním zdesene zvolala:

"Kam ideš?" 

"Odnesiem ju a vrátim sa po druhú." 

"Nie. Vezmeme to potom. Pomôž mi ju naložiť." Hodila som na neho prosebný pohľad. Začínal mať podozrenie, videla som to na ňom. Mračil sa na mňa a rýchlo prekladal fľašky do prázdnej prepravky.

"Fajn, hotovo! Poďme!" Priam sa rozbehol ku dverám, ale ja som ho predbehla a zabuchla ich. Otočil sa k stolu a tresol prepravku oň. Potom sa nahnevane obrátil na mňa.

"Do čerta, Fin! Čo sa tu deje? Zjavne tu nejde o džúsy! Vysvetlíš mi to?" Otvorila som ústa, ale nič som nepovedala. Hlava mi neposkytla nijaký únikový plán z tejto šlamastiky. A tak som sa uchýlila k jedinej možnosti, ktorá ma z tejto situácie mohla dostať. 

Rázne som k nemu vykročila a pobozkala ho. Prekvapene odo mňa odstúpil pričom narazil do stola. Prepravka sa zatriasla a miestnosťou sa ozvalo rinčanie fľašiek. 

"Fin!" Nestihol mi povedať viacej, pretože som si ho k sebe pritiahla a znova ho pobozkala. Nechápal, čo sa deje. Ale v môj prospech hralo to, že mal na mňa slabosť. A ako som zistila, aj ja na neho. Trvalo to len chvíľu, než mi bozk opätoval a stisol ma okolo pása oboma rukami. Bola som od neho menšia, musela som skoro stáť na špičkách. Akoby to vytušil, otočil sa so mnou a posadil ma na stôl. Ruky som si zamotala do jeho vlasov a ani nevnímala, že mi mobil vo vačku zabrnel novou správou. Proste som to ignorovala. Nechcela som sa od neho odtiahnuť. On však mal iný pocit.

"Fin! Čo...?" Prehovoril ku mne snažiac sa prerušiť náš bozk. Ustupoval odo mňa, hoci sme sa stále dotýkali perami. Zabránila som mu v odchode nohami, ktoré som si zaprela o jeho stehná a pritiahla si ho tak späť. 

"Mlč." Šepla som mu do pier a bozkávala ho ďalej. Nemohla som prestať. Nechcela som prestať. Uvoľnil sa a pohladil ma po vlasoch. Celým telom mi prebehla vlna tepla. Cítila som sa ako opitá. Nemohla som premýšľať, vnímala som len jeho. 

V tom sa môj mobil ozval znova, tentoraz však nepretržite zvonil, až som sa donútila pozrieť na displej. Volal mi Teo. Konečne som si spomenula, prečo sme sem vlastne išli. 

"Hm...asi...by sme mali ísť. Mám vedľa dosť ľudí." Prehovorila som zachrípnutým hlasom a utrela si pery. Zložil ma zo stola a nervózne sa poškriabal vo vlasoch.

"Hej.. ešte som sa ani nedotkol môjho pitia." Pripomenul mi a pohľadom skĺzol na prepravku za mnou.

"Potrebuješ vôbec ten džús?" Usmiala som sa a potriasla hlavou. Len sa uškrnul a než vyšiel z dverí, chytil ma za ruku. Keď sme sa vrátili do baru, Teo si všimol naše spojené ruky a zdvihol na mňa obočie.

"Čo ste tam toľko robili? A...kde máš tu prepravku?" Harry si sadol na svoje miesto a ja som sa prešuchla za pult.

"Hm..mali sme nejakú prácu." Teo sa na nás usmial a len na mňa ukázal prstom.

"To vidím." Netušila som, čo má na mysli. Vybrala som si z tašky zrkadlo, zatiaľ čo sa na mne obaja dobre bavili. A bodaj by nie! Mala som vlasy na všetky strany. Karhavo som zazrela na Harryho, ktorý len dusil smiech a líca mal celé červené rovnako, ako ja.