Sťahovanie nebol zlý nápad

Časť 5._Zmena_

Nedeľa- 8:36

Obula som si tenisky a vybehla som von. Prebehla som sa po pláži a domov. Keď som prišla, bolo už deväť a tak som si dala len rýchlu sprchu a obliekla som sa. Dala som si overál, ktorý mal bielo-modré pásiky a bol na ramienka. Vlasy som si dala do copu a dala som len riasenku, dnes sa bude diať veľa zmien, a možno v nich bude aj make-up. Hodila som do kabelky mobil, peňaženku a kľúče od domu, keď Cade zatrúbil. Zbehla som rýchlo dole a otvorila som dvere. ,,Ahoj." ,,Čau, prepáč, že si musel čakať, ešte som bola behať a sprcha a vieš.." ,,Chápem, veď sa nikam neponáhľame." Usmial sa a otvoril mi dvere. ,,Ďakujem." Nastúpili sme a vyrazili.

Ako prvé bolo kaderníctvo. Po necelej hodine, som vyšla von s novými čiernymi vlasmi. ,,Hodí sa ti to, povedal by som, že aj viac ako blond." Zasmial sa Cade. ,,Ďakujem. Teraz ideme na nechty." Prikývol a tak sa šlo na ne.

,,Fajn, prvé dve fázy zmeny sú hotové, teraz oblečenie." ,,Tak poďme na to." Zamierili sme do obchodov. Kúpila som si štyri plné tašky oblečenia, plus šperky v taške. Po nákupoch sme si dali ešte obed v meste a vrátili sme sa okolo jednej poobede. ,,Ďakujem, že si so mnou bol." ,,Maličkosť. Počuj, ideme dnes s partiou von, nechcela.. Nechcela by si ísť s nami?" ,,Áno, rada. Už si sa ma to pýtal včera mimochodom." Zasmiala som sa. Cade si prehrabol vlasy a začervenal sa. ,,Aha..prepáč, zabudol som." ,,V poho. Kam pôjdeme? Vieš, čo si mam obliecť a tak." ,,Na pláž, môžeš tie krásne čierne šaty. Vyzeráš v nich sexi." znovu si prehrabol svoje krásne vlasy. ,,Ďakujem. Tak.. Vidíme sa..." ,Hej, ehm o takej šiestej ťa vyzdvihnem." ,,Tak o šiestej." Otočila som sa kráčala som ku dverám. ,,Hej, Am!" Pozrela som sa ku Cadovi. ,,Tá zmena ti sekne." Usmiala som sa naňho. ,,Ďakujem." otočila som sa a vošla som dnu. ,,Kde si.. Čo to.. Ty si sa dala prefarbiť?!" ,,Hej. A mám nové nechty a oblečenie a vlasy a make-up." Povedala som nadšene. ,,No nevyzerá to skvelo?" Mama si len povzdychla a usmiala sa. ,,Áno srdiečko. Vyzeráš úžasne. Ale prečo toto všetko?" Položila som tašky na gauč v obývačke. ,,No vieš...nová škola, nové ja." ,,Hej, chápem. No bež si odložiť veci a poď sa najesť." ,,Ja som už jedla." ,,Kde?" ,,V obchodnom centre." ,,Nebála a si sa sama v cudzom meste?" ,,Nie, nebola som sama." Mama spozornela. ,,Bola som s Cadom." ,,Nie si s ním nejak často? Ani sa nepoznáte." ,, Je to jediný človek, ktorého tu poznám. Za tie tri dni sme sa spoznali celkom dosť si myslím. A dnes večer ma zoznámi s jeho partiou." ,,No počkaj počkaj. Čo tak sa spýtať?" ,,Pýtať? Myslím, že mi to za tie klamstvá dlžíš." Ž,urkla som na ňu. Vzala som si tašky a odišla som do svojej izby. Tašky som položila ku skrini a ja som sa hodila na posteľ. Vytiahla som telefón a pozrela som si jeho Instagram.

Poslala som pár fotiek Nikol

-Môj prvý človek ktorého poznám-

-Omggg! Kvapla mi slina na mobil-

-XD Neslintaj mi nad kamošom, dnes večer idem s jeho partiou von. Ináč na tých fotkách vyzerá inak ako v reáli.-

-A aký je v reáli-

-Je milý a vyzerá mladšie. Má 17 a aj tak vyzerá hej a je hrozné cute😍😊-

-Nice! Ideš dievčá! Ešte niečo nové?- Rozmýšľala som či jej poviem o otcovi a sestre ale asi radšej nie.

-Áno, urobila som na sebe pár zmien.-

-Pošli foto!!!-

-Kočkááá! A tie nechtý! Bože by som ťa nespoznala. Čo že si sa dala z blond na čiernu a kam zmizol ten sladký úsmev?!-

-Vieš, v novej škole si chcem vybudovať rešpekt, takže ten úsmev už neuvidíš.-

-Bude mi chýbať. :( Ale sexii sii! Palec horeee! Idem, potom pokecáme!-

Zasmiala som sa a odložila som si mobil. Vošla som do šatníka a dala som schody dole. Vyšla som po nich do izbičky, zavrela som ich a zvalila som sa na matrac. Zapla som si notebook a otvorila som Netflix.

Po dvoch hodinách na Netflixe som zatvorila notebook a zišla som dole. Schody so zložila a šla som do kuchyne. ,,Volala som ťa. Večera je hotová." Privítala ma mama v kuchyni. Sadla som si za pult. ,,Pizza? To si určite robila ty však?" Vzala som si kúsok a odkusla som. ,,Áno, nevidíš, ešte je to horúce. Teraz som z rúry vytiahla." Zasmiala som sa. ,,Mami?" ,,Áno srdiečko?" ,,Aký...aký bol môj ocko?" Spýtala som sa. Mama moju otázku nečakala, zabehlo jej víno, čo popíjala. ,,Čože? Och..ehm..bol, bol skvelý. Milujúci manžel a starostlivý otec. Veľmi som ho ľúbila a strašne ma zranilo, že si si ho nepamätala. Nechcela som ťa zaťažovať, vlastne...Skúšala som to." ,,Čo si skúšala?" ,,Skúšala som ti o ňom rozprávať. Rozprávala som ti všetko, ale nevedela si si spomenúť a veľmi ťa to trápilo. Plakávala si preto, že si nevieš spomenúť a mňa to bolelo. Keď si sa na druhý deň zobudila a spýtala sa na ocka, myslela som si, že si si spomenula. Bola som tak šťastná, ale keď som sa ťa spýtala, či si pamätáš, povedala si že nie, že preto sa pýtaš. Tak som ti povedala, že ocka nemáš. Bolo to tak lepšie. Keď si bola staršia, vymyslela som si tú vec s párty a ty si uverila a viac si sa nezaujímala. Na sestru som sa ťa radšej už ani nespýtala." ,,Mami, ja.. ja som si spomenula." Vydrala som zo seba. ,Čože? Kedy?" ,,Keď si to povedala a ja som ušla. Začali sa mi vynárať takmer všetky spomienky." Mama stála ako oparená. ,,Ty...ty si si spomenula? Aj na," ,,Áno aj na Emku. Takmer všetko..." ,,To je..skvelé." Podišla ku mne a objala ma. ,,Myslím, že bolo lepšie, že si mi to nepovedala. Ďakujem a prepáč, že som na teba kričala." ,,To je v poriadku."