Sťahovanie nebol zlý nápad

Časť 53._Lía a Jakubko_

Pohľad Amie

Vybehla som von a nastúpila do auta. Tie slová ktoré vyslovil tak boleli, ako žiadne iné. Nič čo mi povedal nebolelo tak veľmi ako toto. Dala som mu šancu, šancu normálne mi to vysvetliť a povedať pravdu, no on nie. Musel ma zas uraziť a úplne ponížiť. Slzy sa mi len tak liali z očí a nevedela som prestať plakať.

Naštartovala som a vyrazila som. Nemôžem ísť domov, nedokážem šoférovať v tomto stave. Prešla som na najbližšie parkovisko a tam som odstavila auto. Vypla som motor, oprela som si hlavu o volant a len som ticho plakala.
,,Do riti!" Tresla som po volante.
Neznášam ho. Tak ho nenávidím! Prečo to robí?! Prečo mi to robí? Čo som mu urobila, že mi takto ubližuje a zahráva sa s mojimi citmi. To mu je naozaj jedno ako sa cítim a ako to bolí ?!
Zhlboka som sa nadýchla a oprela som sa o sedadlo.
V tom mi niekto zaklopkal na okienko.
Bol to Adrian.
Stiahla som okienko a zlomene naňho pozrela. ,,Čo chceš? Zabudol si mi ešte niečo povedať? Ešte ti vypadla nejaká urážka? Alebo čo odo mňa chceš?! Nestačí ti čo si mi urobil?!"
Otvoril dvere a vytiahol ma von.
,,Heej! Čo robíš?!" Zobral mi tvár do dlaní a pobozkal ma. Hneď som sa odtiahla. ,,Si už totálny debil?! Čo to teraz stváraš?!"

,,Máš pravdu, som úplný idiot! Bože ako som si to mohol nevšimnúť?! Urobil som chybu, urobil som strašnú blbosť a neskutočne ju ľutujem. Mrzí ma to a ja viem, že som urobil niečo strašné, čo sa nedá len tak odpustiť, no prepáč. Nič z toho čo som povedal som nemyslel vážne, boli to len idiocké keci ktorými som si chcel zachrániť reputáciu.
Pozri, zaľúbil som sa, raz som sa zaľúbil a tá baba odišla. Boli sme deti, ale miloval som ju. Znamenala pre mňa všetko a jedného dňa sa len tak vyparila a už som ju nevidel. Odvtedy som zanevrel na lásku no prišla iná baba, a láska bola späť. Boli sme spolu dva roky a po tých skurvených dvoch rokoch, som zistil, že ma nemilovala a len ma využívala na popularitu a podvádzala ma. Bola to najväčšia bolesť keď sa mi osoba ktorú som ľúbil vysmiala do ksichtu! Som strašný debil, lebo ti spôsobil takú bolesť.
A ľutujem to najviac zo všetkých blbostí ktoré som urobil."

Chytil ma za ruky a uprene mi hľadel do očí. vedela som, že to myslí vážne. Boli to slová úprimné, zo srdca.

,,A teraz... teraz si sa vrátila a ja som ti takto ublížil.."
,,Čože? Ako vrátila nechápem."
,,Lía.. Moja Lía.." Objal ma a šepol.
V tom momente mi všetko docvaklo.

⁕

Sadla som si na nemocničnej posteli a pozrela som na mamku vo dverách. ,,Zlato? Máš návštevu." Povedala so slzami v očiach. Z poza nej vbehol do izby nejaký malý chlapec. Mal svetlo hnedé vlásky a bol veľmi zlatý. Prišiel ku mne a pozdravil ma. ,,Ahoj Lía. Ako sa cítiš?" zapozerala som sa naňho. On pozná moje meno? ,,Kto si?" Spýtala som sa s úsmevom na tváry. No ten jeho zmyzol. ,,Ja? Som tvoj najlepší kamarát. Jakubko. Pamätáš?" Pokrútila som hlavou. ,,Nie." V Jakubkovích očiach akoby zhaslo svetlo. Akoby vyhasla radosť. Jeho už len slabý úsmev úplne zmyzol. ,,Nebuď smutný, mama hovorí, že som mala aj ocka a tiež si nepamätá. Ale vraj si spomeniem." Usmiala som sa a Jakubko tiež. ,,Tak to je super." Sadol si ku mne.

⁕

,,Jakubko?" Šepla som a do očí sa mi nahrnuli slzy.
,,Mrzí ma to Lía. Nechcel som ti ublížiť." Vzlykol.
Bolo to prvý krát, čo som ho videla plakať. ,,Amélia ak mi neodpustíš, pochopím to, lebo som totály debil ale.."

Pritiahla som si ho k sebe a pobozkala som ho.
,,Ach bože ty môj hlupáčik. Bolo toto celé potrebné? To si mi nemohol povedať hneď." Zasmiala som sa.
,,Takže mi odpúšťaš?"
,,Budem musieť." Usmiala som sa.
,,Aaa!" Zvýskla som, keď ma Ad Zdvihol do náručia a zatočil ma.
Položil ma dole a opäť spojil naše pery.
,,Ľúbim ťa."
,,Aj ja teba."
Usmiala som sa a pokračovala som v bozkávaní.

Sedeli sme spolu v aute a rozprávali sme sa. ,,Prisťahoval som sa. Potom čo som ťa stratil, chcel som odísť. Nedokázal som sa ti pozerať do očí a pritom vedieť, že ma vlastne nepoznáš, lebo si ma nepamätáš. Že si nepamätáš naše spoločné chvíle, naše hry, naše spoločné dectvo.. Bola si moja najlepšia kamarátka, ale  zabudla si."

,,Povedali mi, že si spomeniem..." Pozerala som si na nohy a utierala si slzy.
,,Aj mne. Mal som nádej, no keď si si ani po mesiaci od autonehody nevedela spomenúť, vzdal som to. Otec dostal ponuku v práci, ale museli by sme sa odsťahovať. Nebránil som sa, nedokázal som viac počúvať tvoje otázky kto som a ako sme sa spoznali. Bolelo to...
Súhlasil som a tak sme sa odsťahovali sem. Odvtedy som o tebe nepočul."
Vzdychol a dlaňou mi nadvihol tvár aby mi hľadel do očí.

,,Až teraz, po takmer jedenástich rokoch som stretol dievča. Ja som zas hľadel na jej krásne zelené oči. Boli mi tak povedomé... Už keď som ťa prvý krát videl pred riaditeľňou, v tej sexi, ružovej, úzkej sukni. Uuuh, hneď som vedel, že teba musím mať." Zasmiala som sa.
,,No fakt! Chcel som ťa už od prvého momentu a vedel som, že budeš výzva hlavne vtedy keď som vošiel do triedy a ty ako jediné dievča, si si ma nevšímala a písala si si poznámky."
Usmiala som sa a zastrčila som si prameň vlasov za ucho.

,,Pravdupovediac, trochu sa ma to dotklo a len tak medzi nami, zneistel som. Čo ja nikdy." Pohŕdavo sa zasmial.
,,No keď si sa na mňa len pozrela a prekrútila očami, pomyslel som si ,,sakra čo to s ňou je? Je na baby, alebo vyzerám blbo?", heh, a to či vyzerám blbo som si nikdy nepovedal."
,,Si strašný egoista." Zasmiala som sa.

,,Veď mám prečo." Žmurkol na mňa a nahol sa ku mne. Vzal mi tvár do dlane a šepol, ,,Teraz budem mať oveľa väčšie ego, keď budem chodiť s takou bombou." a pobozkal ma.

19:26

,,Podaj mi pukance." Šepla som a Ad mi podal misku pukancov. ,,Nezjedz ich veľa lebo budeš tučná." Zasmial sa a ja som mu len ukázala prostredník a nabrala som si za hrsť pukancov.
Keď som mame povedal, že Ad, je Jakubko, hneď ho vystískala a pochválila ako vyrástol, okomentovala, že z blondiačika sa dal na čierne vlasy, ale úprimne? Hodia sa mu viac, keďže ma svetlejšiu pleť.
Po zvítaní a predstavení mojej mame, Ad vybehol do izby a ja som zatiaľ urobila pukance. 
Keď som vyšla hore, Ad bol opretý o ono. V tej sivej mikine s kapucňu na hlave, vyzeral neodolateľne a tak som si ho odfotila. 
,,Heh, poď ku mne ty potvora." Zasmial sa, položila som misku na posteľ a prišla som k nemu. Pritiahol si ma k sebe a úžasne, tak ako len on vie, ma pobozkal. ,,Na niečo som zabudol." Šepil a otočil si ma k sebe chrbtom. Niečo si vybral z vrecka a odhrnul mi vlasy. 
Zapol mi náhrdelník a otočil si ma naspäť k sebe. 
,,Ďakujem." Usmiala som sa a pobozkala som ho. No poď, šup na film."
Zasmial sa a skočil na posteľ.