Sťahovanie nebol zlý nápad

Časť 10._Hádka_

Streda- 8:30

Vyšla som zo sprchy do svojej izby. Otvorila som skriňu a pozerala som čo si dnes oblečiem. Nakoniec som si vybrala čiernu, rifľovú sukňu, červené crop-top tričko a krátkym rukávom a červené botasky. Dala som si zlaté okrúhle náušnice, retiazku od mami s príveskom srdca a len jemný make-up. Vzala som si čierny vaka a nahádzala doň zošity. ,,Mamí! Poď už nestíham." ,,Veď už idém!" Zakričala mi z kúpeľne. 

,,Ahoj mami, ďakujem za odvoz." ,,Dávaj si pozor. Poobede nie som doma, tak si niečo zrob na večeru oki?" ,,jasne čau." Vystúpila som z auta a pobrala som sa do školy. Prvá bola anglina. Teda, Dejepis. Sadla som si na svoje miesto a pripravila som si veci. Ani som som si nevšimla kedy prišiel Adrian. ,,Hej počuj, učila si sa na test?" Spýtal sa keď vošiel učiteľ do triedy. ,,Hej." Učiteľ nám začal rozdávať papiere. ,,Ja nie, takže mi pomôžeš?" ,,Nie. Mal si sa učiť." Odvrkla som a zobrala som si svoj test. Začala som písať.

Prešlo pätnásť minút a Adrian nič nepísal. Bolo mi ho ľúto. ,,Daj sem." Pošepla som mu a vymenili sme si testy. Napísala som všetko čo som vedela a vzala som si naspäť môj. ,,Dikes, máš to u mňa." ,,Ehm." Prikývla som a dokončila som svoj test. ,,Máš hotové ostatné úlohy?" Spýtala som sa. ,,Nie, to by už bolo veľmi nápadné. Už teraz bude učiteľ prekvapený." Zasmiala som sa a možno viac ako som mala. ,,Amie, niečo vtipné? Myslím, že som do testu vtipy nepísal." ,,Nie, prepáčte." Učiteľ prikývol a ja som vstala. Odniesla som mu test a sadla som si na miesto. ,,Slečna Amie, keď ste dopísali test, môžete odísť." ,,Aha, dobre." Vzala som si tašku a vyšla som z triedy. 

Hneď na to vyšiel aj Adrian. ,,Fakt diky s tým testom." ,,V poho." ,,No.. máme voľných dvadsať minút takže.." ,,Takže čo." ,,Nechcela by si si dať rýchlovku na wc?" ,,Fuj ty debil! Určite nie!" Kráčala som k východu školy. ,,A kam ideme?" ,,Ja si idem dať kávu a ty odpáľ!" ,,Uuu, ostrá, to sa mi páči.." ,,Skvelé, môžeš mi dať už pokoj?!" ,,Nie." Boli sme na schodoch pred školou. Zastavila som ,,Prečo?" ,,Lebo.. Lebo ma svrbia gule." ,,Si nechutný!" Kráčala som ďalej do kaviarne vedľa školy. ,,No ták..len.." ,,Nie! Bože nemôžem uveriť tomu čo tu rozprávaš! Nebudem s tebou spať! Choď do riti a daj mi už pokoj!" Ale.." ,,Nerozumel si ju?!" Ozval sa hlas za mnou. ,,Jack...Odpáľ, táto je moja." Jacob sa postavil predo mňa. ,,Choď do auta." Prikázal mi. ,,Nie nejdem." Odvrkla som. ,,Povedal som, choď do auta!" ,,A ja som povedala, že nejdem! Nie som malé decko. Ani nikoho majetok." Pozrela som na Adriana. ,,Viete čo, dajte mi obaja pokoj. Viem sa o seba postarať Jack a Adrian, ty si svoje chúťky vyrieš sám! Ja si idem dať kávu! A sama!" Vrieskala som po nich. Otočila som sa a odišla som do kaviarne. Objednala som si kávu a sadla som si k pultu. Popíjala som kávu, prezerala som Instagram a oddychovala som. Pozrela som sa na hodinky. Sakra, mám desať minút. Dopila som kávu A bežala som do školy na ďalšiu hodinu.

Po incidente pred školou sa ku mne ani jeden neozval a mne to vyhovovalo. Za to Grace mi pokoj nedožičila. ,,Ahoj Amie. V piatok robíme párty, tu je pozvánka." Podala mi obálku. ,,Jej, ďakujem." ,,Mimochodom vyzeráš super." Usmiala sa. ,,Ďakujem, aj ty. Pekné šaty." Mala svetlulinko ružové šaty s kvietkami a na nich rifľovú bundu. Naozaj sa mi to páčilo. ,,Ďakujem. Prídeš však?" ,,Áno, posnažím sa." ,,Super, tak sa vidíme v piatok." Objala ma a odišla. Možno nie taká ako som si myslela. Zdá sa byť celkom v poho. Zavrela som skrinku a pobrala som sa na parkovisko čakať mamu. Namiesto nej tam bol Jacob. ,,Hej, počuj, prehnal som to, prepáč." Ozval sa hneď ako ma uvidel. ,,To je v poriadku, nehnevám sa." ,,Poď, odveziem ťa." ,,Čakám na mamu." Zazvonil m telefón. ,,Mamí?..Ako to že neprídeš?! A ako prosím ťa?! Diky no, čau." ,,Ideš? Jack sa usmial a otvoril mi dvere. Ja som nastúpila a pripútala som sa. Pred školou stál Adian a sledoval nás. Odhodil cigaretu a naštvane odišiel. 

Celou cestou sme mlčali ani jeden neprehovoril. Ja som nemala náladu a Jacob sa myslím, že bál. Zastavili sme pred mojím domom. ,,Ďakujem za odvoz." Vystúpila som, zavrela som dvere a bez zbytočných rečí som vošla do domu. Vyzula som sa a niekto mi zaklopal na dvere. Otvorila som ich. Jack bez všetko pristúpil ku mne a pobozkal ma. Držal ma na chrbte a  dlani mal moju tvár. Bola som zmätená, ale bozky som mu opätovala. Po chvíľke sa odtiahol. ,,Prepáč, aj.. ja som to nevydržal. Viem, že sa poznáme len necelých šesť dní, ale asi som sa zamiloval. Už prvý môj pohľad na teba mi hovoril, že ty budeš niečo viac než len kamarátka. A tie pohľady pri hviezdach...Budeš so mnou chodiť Amie?" Vydral zo seba." Chcela som, tak veľmi som chcela, ale poznali sme sa veľmi krátko na to, aby sme spolu chodili. ,,Ja.. neviem Jacob, ako si povedal, poznáme sa len päť dní." Sklesli mu ramená a pustil ma. ,,Dobre, chápem, prepáč." ,,Nie, ja...ja to chchem, len mi daj trochu času dobre? Vieš, cítim sa s tebou veľmi dobre, vždy keď sme spolu som šťastná ale je to skoro na vzťah dobre?" ,,Áno, chápem." usmial sa a vyšiel von. ,,Tak ahoj." Zakričala som za ním. Len mi zakýval a pobral sa domov. Vzdychla som si a zavrela som dvere. 

Bolo päť hodín a ja som sa strašne nudila. Pozrela som na mobil. Chcela som zavolať Grace či nepríde, ale nebola som si istá. Na prvom stretnutí vyzerala ako tá hnusná zmija, ktorá je v každom filme, ale potom, potom bola úplne milá a skvelá...Vytočila som jej číslo. ,,Ahoj, tu Amie, ja len že som doma a nudím sa, tak či nechceš prísť." ,,Jasné, pošli mi adresu, hneď som tam."

Aby som to upresnila, jej ,,hneď som tam,, znamenalo presne o hodinu. Došla ku mne až o šiestej večer. ,,Ahoj, prepáč, že meškám, ale vieš, chystala som sa a ešte k tomu zápchy.." ,,Aha..no okay hlavne, že si tu. Poď." Vybrali sme sa teda do mojej izby.