Vždy som sa snažila byť slušným dievčaťom. Teraz som na novej škole a je čas zmeniť to. Ale do cesty sa mi zamiešal slušný chlapec. Slušnosť teda zvíťazila. .len dokedy? Možno dovtedy, kým nepríde chlapec úplne iný ako ten môj? Možno nebudem chcieť...
Ani som sa nepohla. Sedela som v obývačke na gauči, mama sedela vedľa mňa a oznámila mi túto novinku. Mlčala som a dívala sa pred seba. ,,Amélia Vymluková. Máš šestnásť rokov, myslím, že by si mohla aj niečo povedať." ,,Nie." Odpovedala som. ,,Ako to, že nie? Čo to znamená?" ,,Že sa nikam sťahovať nebudem. A nevolaj ma Amélia, vieš, že to nemám rada." ,,Amie ani nevieš kam." ,,Ani ma to nezaujíma, lebo ja nikam nejdem!" Postavila som sa a namierila som si to svojej izby. ,,Amerika Amie! Tam sa chcem sťahovať!" Zakričala za mnou. Na päte som sa otočila a pribehla som k nej. ,,Kam? Sranduješ však?" Mama si prekrížila ruky na hrudi. ,,Nie, nežartujem. Pracujem vo vydavateľstve, ktoré práve založilo pobočku v Californii. Ponúkli mi tam miesto a ja som ho vzala." Hodila som sa mame okolo krku. ,,Pane Božeee! To je skveléé!"
Amerika.
To bol môj veľký sen. Vždy som tam chcela ísť a teraz sa tam sťahujeme. ,,To je rýchla zmena názoru." Odstúpila som od mami. ,,Prosím ťa, kto by nechcel ísť do Ameriky? Máme už aj nejaké bývanie? A kedy odlietame?" Chrlila som na mamu otázky. ,,Sadni si. Všetko ti poviem." A tak som urobila, čo mama chcela. ,,Odlietame v piatok. Dnes je streda, takže máš necelé dva dni na balenie, lebo odlietame ráno o siedmej. Ja už mám takmer zbalené. Mám vyhliadnutý krásny dom. Keďže mi zvýšia plat, môžeme si ho dovoliť. Pozri." Otvorila notebook a ukázala mi obrázok.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
,,Na boku schodov je miesto pre psa. Mohli by sme si nejakého.." ,,Nie Am. Pes nie." prekrútila som očami. ,,Aspoň som to skúsila. A čo škola? už vieš na akú pôjdem?" ,,Keďže si len v druhom ročníku na strednej, nie je to problém. Nájdeš si niečo v tom odbore ako máš tu." ,,Myslíš, že tam budú mať niečo také?" ,,Pozri, chodíš na obchodnú akadémiu, myslím, že niečo ohľadne ekonomiky je tam určite." Prikývla som a zahľadela som sa na dom. ,,Ale ten koberec v predsieni pôjde preč." Mama sa zasmiala ale neprotestovala. ,,Fajn, idem sa teda začať baliť. Si mi to mohla skôr povedať." Mama len pokrčila plecami. Vybrala som sa po schodoch do mojej izby. Vybrala som zo skrine všetky kufre ktoré som tam mala. Presnejšie štyri. Veci som mala pekne v komínčekoch, takže som len zobrala jednu kôpku a položila som ju do kufra, potom ďalšiu a ďalšiu. A o pár minút boli kufre plné a moje skrine prázdne. Teda, skrine s oblečením, ešte je toho veľa čo musím zbaliť.
Štvrtok: 19:14
,,Mamí! Potrebujem ešte jednu krabicu!" Mama pribehla s ďalšou krabicou. ,,Táto je posledná." ,,To mi bude stačiť." Odložila som posledné veci a krabicu som zalepila ako ostatné. ,,Hotovo. Nábytok si berieme tiež však?" ,,Áno, samozrejme. Nie všetok, bola som v Poľsku a nakúpila som pár nových vecí ale také ako skrine a posteľ hej. Kúpila som nový stôl, nové.." ,,Dobre mami, ja to uvidím. Pomôžeš mi odniesť to do auta?" ,,Zavolám sťahovákov, odnesú to. Dnes máš rozlúčkovú párty však?" ,,Áno, už bežím,. Čau." Schytila som kabelku a bežala som von. Pred domom ma už čakala Eli. ,,No konečne! Wauu! Si strašne sexi! Adam z teba odpadne." Nastúpila som a zavrela som dvere. ,,Adama už môžem pustiť z hlavy. Už sa budem zaujímať o amerických chalanov." Zasmiali sme sa a vyrazili.
O pár minút sme boli na mieste. Vystúpili sem z auta a kráčali sme ku Adamovmu domu. Teda, ak sa to dom dá nazvať. Povedala by som, že je to skôr palác. ,,Sakra odkiaľ majú toľko peňazí na takýto luxus?" Zazvonili sme a Adam otvoril. ,,Čaute krásky. Á oslávenkyňa je túúú!" Ozval sa hukot a potlesk. ,,Čau moja." Objali sme sa a pobozkali na líce. ,,Wau. To ste fakt nemuseli." ,,Ále, odlietaš nám do Ameriky. A nebudeme s tebou na narodky, tak to ber ako predčasnú narodeninovú párty." ,,Ďakujem." Objala som ho. ,,Niečo by som za to chcel..." Kráčali sme do kuchyne, kde boli pulty plné pitia, alkoholu a jedla. ,,A čo také?" Spýtala som sa a Adam mi podal pohár. ,,Pusinku si poprosím." Zasmiala som sa. ,,Nastav líčko." ,,Ličko?! Organizujem ti tu rozlúčkovo-narodeninovú párty a dostanem pusu na líce??!" ,,No dobre, dobre." Nahla som sa k nemu a pobozkala som ho. Veď čo, už sa zrejme neuvidíme. ,,Hm, to už bolo lepšie." Usmiala som sa a vykročila som do miestnosti plnej ľudí. ,,Čo sa hrá?" ,,Fľaša!" ,,Jezus to je hra pre deti." Zaúpela som ale sadla som si k nim. ,,Keď sa hrá správne, nuda to nie je." uškrnula sa Katka. ,,Keď myslíš." ,,Hej Am, si sexiii!" Zakričal niekto za mnou.
Zrejme to dnes budem počuť veľakrát. Mám na sebe čierne úzke mini šaty na ramienka, posypané glyitrami a siahajúce ledva pod zadok. Moje svetlulinko hnedé, skoro až blonďavé, dlhé vlasy som si nechala rozpustené, aspoň mi trochu zakrývali ten hlboký výstrih. Síce som mala len linky , špirálu, make-up a tmavý rúž, pripadala som si extrémne vyzývavo. Takto sa bežne neobliekam. Som ten typ slušného dievčaťa, žiadna šľapka, ale, keďže odlietam, chce to zmenu. Tu som si chcela vybudovať rešpekt, ale každí ma bral ako tú slušnú a roztomilú a to už nechcem.
Tento hlas bol ale iný ako tie ostatné... ,,Erik?" Postavila som sa a hodila som sa mu okolo krku. ,,Ahoj Am. To naozaj odchádzaš? To ma tu necháš?" ,,Láska ja o tom nerozhodujem." Dala som mu pusu na líce a sadla som si späť do kruhu. ,,Aj tak sa na teba hnevám." Sadol si vedľa mňa a chytil ma za ruku. ,,Neboj sa, budeme si skypovať každý deň. Si môj najlepší kamarát, takže mi budeš radiť ako na tých amerických chalanov." Erik sa zasmial a Katka roztočila fľašu. ,,Ok, Amie dáva úlohu Mikymu." ,,Prečo úlohu, ja si mám vybrať či úlohu alebo pravdu." Ozval sa dotknuto Miky. ,,Takto je to väčšia sranda." ,,Nie..aj pravdy sú dobré ak dáš dobrú otázku." Kaťa nadvihla obočie ale neprotestovala. ,,Pravda alebo odvaha?" ,,Pravda. Od teba pravdu, si zákerná." ,,Ja viem. Takže...Verejne nám vysvetli váš vzťah s Nikol. Ste spolu? Alebo len spolu spíte. Ako to medzi vami je?" Nikol na druhej strane miestnosti stuhla. Sme kamošky a sťažovala sa mi, že nevie čo medzi nimi je. ,,Raz jej hovoríš, že ju miluješ a potom beháš za druhými. Tak ? Počúvame." Bola som už na nervy, Nikol nikto nebude ubližovať. ,,Je to...je to komplikované ja.." ,,Tak nám to vysvetli sakra!" Skríkla som naňho. ,,Fajn! Len s ňou spávam. Nič k nej necítim." Nikol sa postavil a odišla z miestnosti. ,,Si sviňa Miky. Zamysli sa nad tvojimi činmi ty prasa." Postavila som sa a bežala som za Nikol. ,,Hej! Niky stoj!" ,,Hovoril mi, že ma miluje. Vraj som mnou je šťastný." Hodila sa mi do náručia. ,,Je to idiot." Hladila som ju po chrbte. ,,Prepáč, že som sa to spýtala takto pred všetkými." ,,Nie, to je dobre, nech všetci vidia kto to naozaj je." ,,Ideme napäť. Nesmieš mu dať najavo, že ťa zranil." Niky prikývla a utrela si oči. ,,Mám rozmazanú špirálu?" ,,Nie, vyzeráš skvelo." Pohli sme sa naspäť. Sadli sme si vedľa seba s úsmevom sa tvári. ,,Tak, kto je ďalší?"
