Nedeľa- 17:23
Stála som pred zrkadlom v jednoduchých, úzkych, čiernych šatách na ramienka, siahajúcich do polky stehien. Obliekla som si čiernu rifľovú bundu, dala som si okrúhle náušnice, na oči linky, mihalnice, na pery lesk a svoje čierne dlhé vlasy, som si vyžehlila... Na nohy som si dala tenisky, vzala som si kabelu a je to.
-Čakám ťa pred domom, už si?- Pípla mi spáva od Cada.
-Áno, už bežím.- Odpísala som, mobil som si vložila do tašky a zbehla som dole. ,,Do ôsmej si doma." ,,Mami!" ,,Dobre tak do deviatej." ,,Pol desiatej?" ,,Do desiatej! Moje posledné slovo. Drž sa, ľúbim ťa." ,,Aj ja teba pá!" Zavrela som dvere a podišla som ku Cadovi. ,,Ahoj." Stál opretý o veľké čierne auto. Celkom sme ladili. On mal čiernu košeľu a okuliare. Mal biele šortky a tenisky, to ja tiež. Keď ma uvidel, odlepil sa od auta a podišiel ku mne. ,,Ahoj. Si nádherná." ,,Ďakujem, snažila som sa. Chcem urobiť dobrý prvý dojem." ,,Neboj, budú očarení rovnako ako ja." Zasmiala som a nastúpila som na sedadlo spolujazdca.
Po chvíli sme stáli pred nejakým barom? Asi, neviem čo to bol za podnik. Vystúpila som za auta a Cade prišiel ku mne. ,,Čo je to za miesto?" ,,Také niečo ako bar." ,,Ehm..ale ja nemám dvadsaťjeden." ,,Ani ja." Zasmiala sa a vošli sme dnu. V boxe napravo od dverí bola partička. ,,Poď." ,,Som nervózna." Kráčali sme k nim. ,,Čute ľudia!" ,,Heey! To je ona?" ,,Fuu, bomba." ,,Ahojte." Pozdravila som. ,,Ahoj. Ja som Riley." Podalo mi ruku dievča so sivo-fialovými vlasmi. ,,Am." ,,Pekné meno." Sadla si naspäť a posunula sa aby som si mohla sadnúť vedľa nej. ,,Ďakujem aj tvoje." ,,Ja som John." Podal mi ruku hnedovlasý chalan. ,, Dylen." Ďalšia ruka, tentokrát vlasy špinavej blond. To je všetko čo som si stihla všímať. ,,Sa nezbláznite." Otrávene prehodila nejaká blondínka v kúte. Chlapci sa odklonili a tak som ju uvidela. Mala biele úzke šaty, podobné mojim. Všetci sme na ňu hľadeli a čakali, že sa predstaví. ,,Rachel. A nebudeme kamošky." Nadvihla som obočie. ,,Možno som to ani nechcela ale ďakujem za upozornenie." Odpovedala som drzo. Všetci vrhli pohľad na ňu. Bolo vidno, že to nečakala. Nervózne sa pomrvila, ale potom sa uškrnula. Usmiala sa na mňa a na ostatních zhučala. ,,Čo čumíte? Zoznamujte sa ďalej!" Odvrkla a pohľad padol na mňa. ,,Odkiaľ si? Máš taký.." ,,Divný prízvuk. Ja viem. Som zo Slovenska. Je to vedľa Česka." Dodala som a všetci chápavo prikývli. ,,A čo robíš tu?" ,,Mama si tu našla priateľa. A tiež tu bude mať prácu." ,,Aha, super." ,,Tak? Čo piješ?" ,,Kolu." John nadvihol obočie ,,Haha. zasmiali sme sa. Čo si dáš ?" Spýtal sa. ,,Majú tu úžasné kokteily." Ukázala mi ponuku. ,,Ale ja ešte nemám dvadsaťjeden." ,,Ani my, ale Rachelina mama to tu vlastní. Takéto vecičky nám predajú." Vysvetlil Dylen. ,,Tak v tom prípade...Jahodový sen poprosím." John prikývol a vybral sa k baru. ,,Takže...si z Európy... Je tam niečo inak, alebo je to to isté ako tu, v Amerike." ,,No...myslím, že je to tam úplne niečo iné napríklad my, môžeme alkohol, cigarety a aj šoférovať až od osemnástich." ,,Môžete piť od osemnástich? Sa máte, my čakáme do dvadsať jednotky." Povzdychol Dylen. Zasmiala som sa nad tým a pokračovala som. Hovorila som im ako u nás fungujú školy, výchova detí, proste všetko. Oni zas niečo povedali o Amerike.
,,A raz..som dostala úlohu dať si dole podprsenku! A ,dala som ju dole!" Kričala som, smiala som sa a bola som totálne na mól. ,,Myslím, že by sme už mali ísť." Pošepol mi Cade a ja som prikývla. Som opitá, ale viem, že je čas ísť. Cade mi pomohol vstať. ,,Nechaj ju Caden bude sranda!" ,,Nie, myslím, že má dosť." ,,No ták...nebuď suchár." Nick ma ťahal za ruku k sebe. Nechcela som tu už byť, Nik bol zrejme opitý, keď si nedal niečo iné... Chcela som ísť domov a Cade to vycítil. ,,Nick nechaj ju." Upozornil ho Cade. ,,Kľúd kámo, len sa pobavíme." Povedal opito a mne došlo, že už nejde len o srandu ako takú. ,,Povedal som, že ju máš nechať!" Zrúkol naňho Cade. ,,Okay..kľud kámo." Nick ma pustil a Cad si ma privinul k sebe. ,,Čaute." Prehodil ostatným a viedol ma von z baru. ,,Ďakujem." Pošepla som, keď sme boli už pri aute. ,,To je v poriadku. Nick si veľa dovoľuje. Treba mu len ukázať hranice, lebo ak nie, môžu sa stať....zlé veci." Povedal pochmúrne a pomohol mi nastúpiť. Zavrel dvere a aj on nastúpil. ,,Čo tým myslíš?" Cade naštartoval. ,,Myslím, že nie je vhodná chvíľa baviť sa o tom." Auto sa pohlo a on mlčal. Len som prikývla podoprela som si hlavu a zavrela som oči. ,,Hej a prečo ťa volal Caden?" ,,To je moje celé meno. Caden Jacob Bail. Divné viem." ,,Nie, Cade a Jacob sú pekné mená." ,,No, mňa zvyknú volať buď Cad, Cade, ale niekto aj Jacob alebo Jack" ,,A čo sa ti páči najviac?" ,,Viac asi Jack, vieš, je to také skrátené Jacob Jack, neviem, proste sa mi to páči. Cade moc ani nie." ,,Tak ťa budem volať Jack, Jacob." Jacob sa zasmial. ,,Takto? Naozaj? Jack Jacob?" ,,Niee, osobitne." Zasmiali sme sa a ja som si znovu oprela hlavu o okno.
Pondelok- 7:30
Ani neviem ako, ale zobudila som sa vo svojej posteli. Na stolíku som mala papierik a na ňom bolo napísané -Dobré ránko. Myslím, že si to včera trochu prehnala a dne do školy asi nepôjdeš XD, ale ak áno, napíš mi, môžem ťa zaviesť. C.J.B.- Usmiala som sa a položila som papierik naspäť. Vybrala som mobil a vytočila somJackovo číslo. ,,Ahoj, ja len či platí tá ponuka odvozu?" Opýtala som sa s úsmevom na tvári. ,,No.. rád by som, ale beriem Riley takže..." úsmev mi hneď zmizol z tváre. ,,Jasné, chápem. Aj tak by som asi musela ísť s mamou. Vieš, prvý deň v škole a ták..." ,,Hej no. Tak sa maj." Ukončil rýchlo náš rozhovor a zrušil. Vstala som z postele a vybrala som sa ku šatníku. Mám necelú hodinu na prípravu, takže si musím maknúť. Zo šatníka som si vybrala svetlulinko rúžovú, úzku sukňu a čierne krop-top tielko . Rýchlo som na seba dala make-up, linky, riasenku a na pery tmavší matný rúž. Dala som si ešte okrúhle náušnice a na nohy sandále na opätku a bola som hotová. ,,Mami! ideme?" ,,Áno srdiečko, choď do auta, hneď som tam!" Zakričala z kúpeľne. Vzala som si kabelku a vybehla som von k autu. Pohľad mi zablúdil oproti. Jack otvoril dvere a Riley nastúpila na sedadlo spolujazdca. Zavrel dvere a pohľady sa nám spojili. Usmial sa a zakýval mi. Odkývala som mu späť a otvorila som dvere. Nastúpila som a čakala som na mamu.
VOUS LISEZ
Sťahovanie nebol zlý nápad
Roman d'amourVždy som sa snažila byť slušným dievčaťom. Teraz som na novej škole a je čas zmeniť to. Ale do cesty sa mi zamiešal slušný chlapec. Slušnosť teda zvíťazila. .len dokedy? Možno dovtedy, kým nepríde chlapec úplne iný ako ten môj? Možno nebudem chcieť...