Sťahovanie nebol zlý nápad

Časť 27._Bitka_

Utorok- 7:12

Ráno som vstala na hlasné rinčanie budíka. Vypla som ho a vstala som z postele. Prešla dom do kúpeľne, kde som si umyla tvár aj zuby. Zbehla som dole do kuchyne, kde bola už mama a robila raňajky. ,,Dobré ráno." Pozdravila ma s úsmevom na tvári. ,,Dobré. Čo tak vysmiata?" Spýtala som sa a naliala som si do pohára čaj. ,,Ále, David ma berie na rande a chce mi niečo oznámiť." Zasmiala som sa. ,,Keby ste neboli manželia, myslela by som si, že ťa žiada o ruku." Mama spustila svoj prirodzene krásny smiech. Som tak šťastná keď sa mama takto smeje. Od nehody sa smiala málo, vždy bola v práci a nikdy sa nesmiala tak ako dnes. Nikdy som nevedela prečo. Až teraz viem...

,,A ty čo? Ako to vyzerá s Cadom?" Sadla som si za kuchynský pult a odpila som si z čaju. ,,S kým? Ou, Jackom." Zasmiala som sa. ,,Prepáč, zvykla som si na oslovenie Jack." ,,V poriadku. A je to on?" ,,Nie." Sklesnuto som povedala . ,,Žil tu od narodenia. Teda, býval najprv v New Yorku a potom sa presťahoval tu. Ale v inej krajine nežil." ,,Aha, nevadí. Veď ho možno nájdeš. Možno mám číslo na jeho mamu ak by si," ,,Nie mami." Prerušila som ju. ,,Nechcem to už rozoberať. Keď ho stretnem, tak ho stretnem. Ak nie tak nie." Mama si vzdychla a položila predo mňa tanier s raňajkami. ,,Ale, mám aj dobré správy." Usmiala som sa a videla som, že aj mama sa nadchla. ,,No sputi." Oprela sa o pult a sledovala ma. ,,S Jackom teraz chodím:" ,,Vážne? Super! No vidíš. Ako dlho?" ,,Len včera sa ma spýtal." ,,A ako to prebiehalo?" Zasmiala som sa a vyrozprávala som jej všetko.

Keď som dojedla, vybehla som na poschodie sa obliecť. Dnes som si vybrala čiernu sukňu, čierne tielko a na to som si dala horčicovo žltú semišovú bundu. Poslala som fotku Jackovi ak by sa chcel zladiť. Obula som si čierne Vansky a vlasy som si rozpustila a rozčesala. Vzala som si čierny vak a zbehla som dole. ,,Idem mami!" ,,Dobre ahoj! A dávaj na seba pozor!" ,,Jasné." Zavrela som dvere a prešla som cez cestu k Jackovi. Zaklopala som na dvere a otvorila mi jeho mama. ,,Ahoj zlatíčko. Jack sa už obúva." ,,Dobre ďakujem." Usmiala som sa na ňu. Jack vyšiel von. 

Mal na sebe čierne rifle aj tričko a na tom mal podobne ako ja žltú, rozopnutú košeľu. ,,Ahoj." Podišiel ku mne a pobozkal ma. Nečakala som to, lebo tu stála jeho mama, ale nevadilo mi to. Pohladila som ho po líci a oddelila som naše pery. ,,Jack! Ty si mi nepovedal, že spolu chodíte?!" ,,Mami je to len od včera." Zasmial sa Jack a prehodil si ruku okolo môjho pleca. Stál po mojej pravej strane. Ľavou rukou som mu chytila tú jeho prehodenú. Ak chápete xd.  ,,Ooou, ste tak rozkošní." Rozplývala sa jeho mama. ,,Ďakujem mami, ale už ideme." Podišiel k nej a objal ju. ,,No bežte deti moje." Usmiala sa a vošla dnu. Jack mi otvoril dvere, ja som nastúpil a on si sadol tiež. 

,,Kedy budeš mať vodičský preukaz?" Spýtal sa počas jazdy. ,,Myslím že už zajtra, alebo dnes. Poviem Davidovi že jazdiť už viem a možno mi dovolia urobiť testy už dnes." ,,A nemáš dnes náhodou doučko?" Povzdychla som. ,,Hej, vlastne dnes nemôžem. A vieš čo? On minule menil termín, tak ho zmením aj ja." Jack sa zasmial a prikývol. ,,Presne." ,,A nie? Veď keď môže plány meniť on, tak aj ja." ,,Veď nič nehovorím!" Obraňoval sa. Rozosmiala som sa. Jackovi sa na lícach objavili tie jeho dokonalé jamky. ,,Si tak zlatý." Usmiala som sa naňho. ,,Hah, ďakujem no." Znovu sa objavili jamky na lícach a nahol sa ku mne. Dal mi rýchlu pusu a pozornosť zas venoval ceste.

Vošli sme na školské parkovisko a Jack zaparkoval auto. Vystúpil a pribehol mi otvoriť dvere. ,,Ďakujem, ale dvere si viem otvoriť aj sama." Vyšla som z auta a Jack zavrel dvere. Chytil ma do náručia a nadviazal očný kontakt. ,,Takže sama hej?" Bol tesne pri mne a ja som cítila jeho mentolový dych. Mykla som hlavou a tým som sa dotkla perami o tie jeho. On to využil a slastne ma pobozkal. ,,Viem, že si šikovná, ale ja som gentleman." Pustil ma zo zovretia, zamkol auto a vybral sa ku škole. Pribehla som k nemu a on si so mnou preplietol prsty. 

Vošli sme do školy a opäť boli pohľady na nás. ,,Pomaly si na tie pohľady zvykám." Pošepla som mu a on sa zasmial. ,,Na dobré sa ľahko zvyká." Povedal mi na to a ďalej sme kráčali až k mojej skrinke. Tam som si vymenila učebnice a on na mňa hľadel. ,,To ťa baví?" Zasmiala som sa a zavrela som skrinku. ,,Myslíš pozerať sa na teba?" Prikývla som. ,,Áno. A veľmi." Naklonil sa a pobozkal ma. ,,Ehm. Am?" Ozval sa hrubší hlas. Odtiahla som sa od neho a pozrela som sa na Adriana. ,,Áno?" ,,Dnes prídem skôr ok?" Zdvihla som obočie. ,,Nehovorila som ti, že u mňa to tak nefunguje?" Adrian prekrútil očami a oprel ruku o skrinku, tak, že bol tesne pri mne. 

,,Počúvaj," Začal ale Jack ho odstrčil. ,,Nie, ty počúvaj. Doučovanie bude kedy ona povie." Adrian k nemu podišiel bližšie. ,,Skľudni sa jasné? Ja sa ťa nebojím. Na tej hovadine sa  dohodneme vzájomne a ty sa do toho nebudeš miešať jasne?!" Zrúkol po ňom Adrian. No Jack sa nenechal. Rozmachol sa a Adrianovi vrazil päsťou. Zhíkla som. ,,Jack!" Adrian sa nenechá mlátiť, to som už zistila. Jackovi vrátil a rovno dve. Pribehla som k nim a snažila som sa ich od seba odtiahnúť, no boli na sebe nalepení a mlátili sa. ,,Jack! Prestaň! Adrian! Prosím prestante!" Prestalo ma to baviť a tak som z plných pľúc zvrieskla. ,,Bože ste ako malé deti! Zlezte zo seba vy tupci!" To zaujalo ich pozornosť. ,,A okamžite!" Zkríkla som a Adrian z Jacka vstal. Hľadela som mu do očí. ,,Ďakujem." Povedala som ticho. Adrian akoby prikývol a s dupotom odišiel.

No ďaleko nedošiel. ,,Adrian, Jack, Amie! Do riaditeľne! A hneď!" Skríkol riaditeľ. Pomohla som Jackovi vstať a spolu aj s Adrianom v pätách sme sa vybrali do riaditeľne. Vošli sme dnu a sadli sme si. Pre istotu som si sadla medzi tých dvoch. ,,Adrian čo to má zase znamenať?!" Kričal po Adrianovi riaditeľ. ,,A Jack?! To iste! Do frasa s vami dvoma!" ,,Smiem vedieť prečo som tu ja?" Opýtala som sa potichu. ,,Ach, Amie, zabudol som ti povedať pravidlá obliekania. Zlatá moja toto mať na sebe nemôžeš. Už minule som ťa chcel zastaviť, ale mal som robotu." ,,Ale veď.." ,,Môžeš byť takto len si to žlté oné, neviem ako to vy nazývate, nechaj na sebe dobre? Nechcem aby dochádzalo k problémom kvôli vyzývavému oblečeniu. Ako teraz však chlapci!" 

,,Ale toto nebolo oblečením.." Opravila som ho. ,,A čím teda?" ,,Len sme sa trochu nepohodli otec, môžem už ísť?" Spýtal sa otrávene Adrian. ,,Nie! Adrian si vylúčený!" Zvrieskol po ňom. ,,Za čo?!" Postavil sa Adrian. ,,Ty sa ešte pýtaš?! Veď si sa pobil! Zas!" ,,Ja som bitku nezačal! To Tento pako ma udrel prvý!" ,,ČO si povedal?" Jack sa chcel postaviť ale zatlačila som ho späť na stoličku. ,,Jack ukľudni sa! Už máš dosť problémov." Pošepla som mu. ,,Správne, slečna Amie  má pravdu. Viete čo mládež, dnes to necháme tak. Boli ste ponaučení jasné? Nechcem to vidieť. Ak sa to ešte raz zopakuje, budete vylúčení minimálne na týždeň. Rozumené?" Všetci sme prikývli a vstali. ,,Môžete ísť." Ukázal ku dverám a my sme odišli.