Časť 8._Noc na pláži_

50 4 0
                                    

Jacob ma vysadil pred mojim domom a ja som sa vrhla do učenia. Mala som čo doháňať a tak som sa ani neprezliekla.
Okolo štvrtej poobede sa vrátila z práce mama. ,,Čauko srdiečko! Som domá!" Ozvalo sa z chodby. Na to som začula mužský, americký hlas. Zbehla som dole k nim.  ,,David? Ahoj, nevedela som, že dnes prídeš." Objali sme sa a pobrali sa do kuchyne, vybaľovali nákup. ,,Hej, zastavil som sa, dúfam, že ti to nevadí." ,,Nie, samozrejme. Pokiaľ si kúpil niečo aj mne." uškrnula som sa, zoskočila som zo stoličky. Pobehla som k taškám a prehrabávala som sa v nich. ,,Nič ste mi nekúpili?" Pozrela som na nich smutne. David mi podal nejakú tašku. Vybrala som z nej Subway. ,,Omggg! Nevedela som, že je to aj tu v Amerike." Zasmiala som sa a hneď som sa pustila do bagety. 

19:36

Sedeli sme v obývačke na gauči a pozerali sme telku, keď mi prišla správa od Jacka. 

-Ideme s partiou von, ideš?- 

,,Mami, idem sa prejsť." Mama na mňa pozrela. ,,Teraz? Veď o chvhíľku bude tma." ,,Nejdem sama neboj." ,,Dobre, ale o deviatej si doma." ,,Ok." 

-Čakaj ma pred domom.-

-Už som tam- Vyskočila som z gauča bežala som ku dverám. Otvorila som ich a naozaj, Jack tam stál, opretý o auto. ,,Si šialený!" ,,No a?" ,,Poď dnu, ešte nie som hotová." Zasmiali sme a Jack vošiel dnu. ,,Ahoj, Cade." Pozdravila ho mama. ,,Dobrý deň." ,,Tak ja vás tu nechám, hneď som dole." Vybehla som do svojej izby. Vytiahla som čierne kraťasy a biele tielko. Obliekla som si to a pobehla som do kúpeľne. Dala som si make-up, riasenku, linky a lesk na pery. Ešte mikina, botasky a vak s mobilom a peňaženkou. 

Zbehla som dole. ,,Ideme?" Jack prikývol a tak sme šli. Nastúpili sme do auta a Jacob nás odniesol na pláž. ,,Sme tu." Zastavil na parkovisku pred plážou. Vystúpila som. Jack otvoril kufor a vybral veľkú, plážovú tašku. Zatvoril kufor a tak sme vošli na pláž. Kráčali sme a kráčali, ale jeho partiu som nevidela. Odrazu zastavil uprostred pláže, vytiahol deku a rozprestrel ju. ,,A ostatní?" Spýtala som sa keď vybral jedlo a víno. ,,No... tak trochu som ti klamal. Sme tu len my dvaja. Dúfam, že ti to nevadí." Usmial sa a sadol si na deku. ,,Dnes má byť roj meteoritov, myslel som, že by sa ti to páčilo." Prisadla som si k nemu. ,,Milujem hviezdy." Povedala som len a pozrela som pred seba. Krásna ružovo, fialovo oranžová obloha, zapadajúce slnko a more. Vybrala som telefón a odfotila som to. ,,Krása však?" pozrela som na Jacka a usmiala som sa. ,,Áno, je to nádherné." 

,, Čo tu máš?" Zvedavo som pozrela do dózy. ,,Červený a žltý melón, hrozno a broskyne." ,,Mňam!" Otvorila som dózu, na vrchu boli prilepené dve špáradlá. Vzala som si jedno a napichla som naň melón. Dala som si ho do úst a v pocítila som sladučkú šťavu. ,,Mňam, milujem melón!" Povedala som s plnými ústami a Jack sa zasmial. Zoral si kúsok a dal si ho do úst. ,,Mmmm. Je to výborné." Kvaplo mu trochu na tričko, na čo som sa rozrehotala ako bláznivé. ,,Prasa." Smiali sme a smiali. Jacob zobral fľašu červeného vína a nalial mi do vínového pohára. ,,Wau, ty si zobral aj takéto poháre?" Prikývol a jeden mi podal. Usmiala som sa a s chuťou som sa napila. ,,Mmm, myslím že je to lepšie ako ten melón." Zasmiali sme sa a pozorovali sme more. 

Slnko už skoro celé zapadlo. ,,..kedysi patril do našej partie aj Adrian, ale...potom odišiel." ,,Odišiel?" ,,Áno, vraj mu nesiahame ani po päty." Pohŕdavo som si odfrkla. ,,Namyslený idiot. Aj po triede sa promenádoval, akoby mu to tu patrilo." ,,Veď... vlastne aj hej. Jeho otec je riaditeľ." ,,Myslela som si to, učiteľka ho oslovila rovnakým priezviskom ale nebola som si istá." Odchlipla som si z pohára. Slnko sa medzitým stratilo za more a na oblohe sa začali objavovať hviezdy. 

20:24

Sedeli sme na deke už takmer hodinu a roj meteoritov nikde. ,,Kedy to zač.." Na nebi sa objavila padajúca hviezda. ,,Už to začína." pošepol nadšene Jack. Lenže nezačalo. Po tejto hviezde sa už nič nedialo. ,,Už prešla polhodina odkedy padla tá hviezda a nič sa nedej.." A v tom to začalo. na nebi sa objavila jedna padajúca hviezda, za ňou druhá, potom tretia a odrazu bola obloha plná padajúcich hviezd. ,,To je.." nemala som slov. ,,Nádherné." Doplnil ma Jacob. ,,Áno, krásne." Ležala som na deke, vedľa Jacka a dívala sa na tie krásne, padajúce hviezdy. Bolo to nádherné. cítila som dotyk na mojom pleci. Jackova ruka bola na mojom pleci a tak som sa posunula k nemu a ľahla som si na jeho hruď. Bolo to pohodlnejšie ako piesok. Cítila som ako silno mu bije srdce a on určite počul to moje. Bola to nádherná chvíľa. 

Na nebi padajúce hviezdy, more, ja a Jack vedľa mňa. Nočná obloha ma krásnu, fialovo modrú, miestami až čiernu farbu, no aj tak na nej hviezdy žiarili. ,,Želaj si niečo." Pošepol mi Jacob a ja som tak urobila. Síce som na takéto veci moc neverila, urobila som to, lebo táto chvíľa bola pre mňa magická. A to v akomkoľvek slova zmysle. Začínala mi byť zima, ale nechcela som pokaziť túto chvíľu. Jacob to ale vycítil a tak sa natiahol k plážovej taške a vybral z nej deku. Zakryl nás a hladil ma rukou po chrbte. Pozrela som do tých jeho krásnych, modrých očí. Mali farbu letnej oblohy. Tak krásne krištáľovo modré. Jack si môj pohľad všimol, ale ja som neuhla. Stále som sa mu dívala do očí a skúmala ich. On robil to isté s tými mojimi. Bolo to nádherné, ale ten pohľad som už nevydržala. Usmiala som sa naňho a svoj pohľad som presunula na to krásne, hviezdne divadlo.

O pár minút roj skončil a my sme sa pobrali domov. Jacob mi otvoril dvere na aute a ja som vystúpila. Kráčali sme vedľa seba ku dverám od môjho domu. Keď sme boli pred nimi, zastali sme. ,,Ďakujem ti za tento nádherný večer. Bolo to naozaj nádherné." Usmievala som sa naňho. ,,Ja ďakujem tebe, že si prijala pozvanie." ,,Tebe by som nevedela povedať nie." Zasmiala som sa a Jack sa uškrnul. ,,Naozaj?" Trochu som sa začervenala. ,,Myslíš, že takýto krásny zážitok sa dá odmietnuť?" ,,Ale ty si nevedela, že to bude taký krásny zážitok." ,,S tebou bude každý zážitok krásny." Pošepla som mu do ucha, dala som mu bozk na líce vbehla som dnu. Pozerala som sa naňho cez okienko. Stál tam ako oparený, no po chvíľke sa spamätal, nasadol do auta a zaparkoval pred svojím domom. 



Sťahovanie nebol zlý nápadWhere stories live. Discover now