Sťahovanie nebol zlý nápad

Časť 26._Sme oficiálne spolu_

Pondelok- 14:10

Po škole pre mňa prišla mama. Odviezla ma na dopravnú školu a ja som si šla vyzdvihnúť papiere, ktoré musím vedieť na skúškach. Vrátili sme sa domov a ja som sa šla prezliecť. Dala som si svetlé rifle a biele tielko. Vlasy som si dala do drdolu a na plecia som si dala malý čierny vak. Doň som nahádzala telefón, kľúče peňaženku a iné veci. Zbehla som dole pozdraviť mamu a potom von, kde už čakal Jack. ,,Tak, pripravená?" ,,Áno, už som si čítala niečo o riadení takže teóriu viem, už len prax." zasmiala som sa a nastúpila som do auta.

Jack nás zaviedol na parkovisko na pláži. Dnes bolo príjemne ani teplo, ani zima, takže väčšina ľudí tu bola pešo. Tým pádom bolo parkovisko poloprázdne a ja som sa mohla kľudne učiť. ,,Tak poď." Usmial sa Jack a vystúpili sme. Vymenili sme si miesta a ja som si sadla za volant. ,,Dobre takže najprv," ,,Ručná brzda ja viem." Odbrzdila som auto, motor už bežal takže som nemusela štartovať.  ,,Výborne, zaraď rýchlosť a," ,,Pridaj plyn, viem Jack." Zasmiala som a spojazdnila som auto. To sa pohlo a ja som jazdila po parkovisku. ,,Super, preraď rýchlosť." Navigoval ma. 

15:14

Takto pomaly som jazdila asi hodinu. Prestávalo ma to baviť, ale nechcela som nič hovoriť. ,,Otoč sa." Urobila som ako chcel a otočila som volantom. ,,Ide ti to." ,,Môžem pridať?" Jack prikývol. ,,Ale opatrne." Usmiala som sa, pridala som plyn, zaradila som rýchlosť a otočil som volantom. Gumi zapišťali, a ja som ešte pridala. Otočila som sa po parkovosku a urobila som šmyk." ,,Dobre, myslím, že by si mala spomaliť." Upozornil ma Jack a ja som zaparkovala auto. ,,Toto nebola tvoja prvá jazda však?" Zasmial sa a ja tiež. ,,Nie, jeden kamarát na slovensku ma učil jazdiť. Chcel ma pripraviť, lebo vedel, že tu môžem jazdiť od šestnástich." ,,Takže ty vlastne jazdiť vieš." ,,Hej, len som sa bála jazdiť sama. Chápeš či si všetko pamätám a tak." Jack sa uškrnul. ,,No, to teda pamätáš." Zasmiali sme sa. ,,Nejdeme na pláž? Dnes je krásne." Jack pozrel von oknom. Prikývla som, vypla som motor, vystúpila som a zamkla som auto. 

Kráčali sme po pláži k miestu, kde ma raz vzal. Bolo to to miesto, kde sme boli keď padali hviezdy. Miesto, kde nebol nikto len my dvaja. Skala a pod ňou naše miestečko. Jack rozprestrel deku a sadli sme si. Slnko krásne žiarilo, vietor vytváral vlny na krásnom, azúrovo modrom mori a čajky krásne poletovali a škierali. ,,Nádhera." Pošepla som.  Jack sa usmial a tiež sa zahľadel do diaľky mora. 

Sedeli sme a rozprávali sme sa, fotili, smiali sme sa a bolo mi tak ako nikdy. Milujem chvíle keď sme spolu a nerobíme nič, len sa smejeme a rozprávame. Občas si zahráme kameň, papier, nožnice a kto prehrá, vyberá tému. Sú to úžasné chvíle, kedy som tam len ja a on. 

19:39

Slnko už pomaly zapadalo. Sledovala som tú krásnu oblohu. Lúče zapadajúceho svetla, oranžovej, žltej a ružovej farby, mi svietili do tváre. Myslela som na naše krásne spoločné fotky zachycujúce tieto okamihy. 

 Sledovala som tú nádheru pred mojími očami. To nekonečné more, tú krásnu oblohu...Jack zas pozeral na mňa pozrel. Cítila sm jeho pohľad. Cítila som pohľad tých jeho modrích očí. Tích očí, ktoré na mňa vždy hľadia s radosťou. Cítila som pohľad očí, ktoré ma..milujú

Otočila som hlavu k nemu a do tích očí som sa zahľadela. Bolo v nich vidno otázku. Otázku na ktorú tak čakám. Otázku, nad ktorou premýšľam každú noc. ,,Nie si hladná?" Výjde z neho a ja sa zarazím. Od prekvapenia som nemala slov, tak som naňho len civela ako taký pako. ,,Ehm, aj hej." Vydrala som zo seba po chvíľke. ,,Tak poďme do cukrárne." Usmial sa a vstal. Ja -stále ešte prekvapená z otázky- som vstala tiež, a nasledovala som ho. Vošli sme do cukrárne, teda skôr kaviarne a objednali sme si zmrzlinu a kávu. Vyšli sme von, sadli sme si sa za stôl pre dvoch a hľadeli sme a tú krásu pred sebou.

 ,,Tu sme sa prvý krá spoznali." Z ničoho nič prerušil ticho. ,,Hej, bolo to celkom milé stretnutie." Usmiala som sa. ,,Vbehla si do kaviarne zo slzami v očiach. Sadla si si aj s kávou von a hľadela si na more. Ja som zas hľadel na tvoje krásne zelené oči. Hľadel som na teba celý čas. Až potom som sa odhodlal osloviť ťa. Chcel som si prisadnúť, no odvaha sa pominula a ja som si len vzal stoličku. No pohľad som nespúšťal. Bavil som sa s priateľmi ale sledovaj som teba. Pozerala si do prázna

Kamaráti odišli, ale ja som zostal. Tak som sa k tebe vybral a pozdravil ťa. Dali sme sa do reči a začala si mi ozprávať svoj príbeh. Už v tedy som sa zamiloval." Pošepol poslednú vedtu a konečne zdvihol zrak ku mne. ,,Už v tedy som vedel, že ty si to dievča, ktoré mi zmení život." Hľadeli sme si do očí. ,,Amie? Viem, že pre mňa veľa znamenáš a ja viem, že s nepoznáme dlho, ale...Budeš so mnou chodiť? Bola by si mojím dievčaťom?" Vyslovil konečne tú otázku ktorú som čakala. ,,Bola by som veľmi rada." Usmiala som sa a on si vzdychol. Uľavilo sa mu. Naklonil sa ku mne a spojil naše pery. Bozkával ma s toľkou láskou, až sa mi tomu nechcelo veriť. 

Po chvíľke sa odtiahol. ,,Takže sme oficiálne spolu? Ako, môžem ťa nazývať mojou frajerkou?" Zasmiala som sa. ,,Áno, môžeš. Odteraz spolu chodíme." Usmiala som sa a pobozkala som ho. On sa postavil a zdvihol ma. Zatočil sa so mnou a ja som sa hlasno smiala. ,,Toto je moje dievčááá!" Kričal. ,,prestaň" Smiala som sa na plné hrdlo. Jack ma položil a znovu ma pobozkal. ,,Viem, že je to asi ešte skoro ale, ľúbim ťa." Usmial sa. ,,Aj ja teba." Zasmiala som sa a vzala som si zmrzlinu a kávu. ,,Poďme späť ku skale, tam sa mi páčilo viac." Povedala som a už som sa k nej vybrala. 

Jack ma dobehol a dal si ruku okolo mojích pliec. ,,Páči sa ti to miesto ?" spýtal sa a ja som si s ním preplietla prsty. ,,Hej. Je to také naše miesto. Sme tam len my a more. Krása." ,,Vedel som, že sa ti bude páčiť. Je to moje obľúbené miesto kam som chodil s.." Zastavil sa uprostred vety. ,,S kým?" ,,No.. s mamou. Vždy keď som bol smutný, mama ma priniesla sem. Sadli sme si a rozprávali sme sa." ,,Pekné. Aj váš vzťach s mamou. Máš aj otca? Nevidela som ho ešte." Jack spomalil. ,,Áno. Ale je stále v práci. Nikdy sa mi nevenuje, väčšinu času trávim s mamou alebo kamošmi." Hovoril to úplne v pohode. Akoby mu to ani neprekážalo. ,,Aha." ,,Ale mám ho rád. Aj on nás, len má proste blbú prácu. Ale tak tá práca nám platí nájmi takže nič sa nedá robiť. Mama síce pracuje, ale na nájom to nestačí." Vzdychol si. ,,Môj otec sa snaží vynahradiť nám ten čas a cez výkendy sme často preč. Buď ideme na loď alebo niekde inde na výlet. Každý víkend trávime spolu ako rodina. Víkendy milujem." Usmial sa. Oprela som si hlavu o jeho rameno. ,,Aj moja mama bola často v práci. No zvykla som si na to a tak mi to ani nevadilo. Čas som trávila s kamarátkami alebo kamošmi. Mala som skvelú partiu, tak ako ty. Chýbajú mi." Spomenula som si na našu úžasnú partiou. ,,Neboj, časom na nich zabudneš. Ja som býval v New Yorku ale prisťahovali sme sa sem kvôli otcovej práci. Tiež som musel zabudnúť na starích priteľov a nájsť si novích." Zasmial sa. ,,Hah, teraz si ani neviem predstaviť, žeby som sa nepresťahoval. 6eby som nespoznal tíchto ľudí. Žeby som nespoznal teba.." Usmila som sa naňho.  ,,Myslím že by sme už mali ísť. Začína byť celkom chladno." Prehodila som, a tak sme vstali.

Jack ma odniesol domov. Sedela som v aute a dávala som si na chrbát vak. ,,Ďakujem ti za dnešný deň." Usmiala som sa a naklonila som sa k nemu. ,,Aj ja tebe." Pošepol a pobozkal ma. Otvorila som dvere a vystúpila som. ,,Dobrú noc." ,,Dobrú" Usmial sa, zavrela som dvere a odišiel.