Sťahovanie nebol zlý nápad

Časť 3_Prvé stretnutie s Jackom

,,Mama, čo sa stalo?" Sklonila som sa k nej. Rýchlo si utrela slzy a postavila sa. ,,Nič srdiečko.  Vybaľujem veci, nič mi nie je." ,,Čo sú to za fotky?" Chcela som si ich pozrieť, ale neukázala mi ich. ,,Nič zaujímavé. Už máš vybalené?" ,,Mami, čo sú to za fotky. Ukáž mi ich." ,,Poď, ideme si niečo uvariť, určite si hladná." Ignorovala moju prosbu. Vytrhla som jej fotky z ruky a pozrela som sa na nich. ,,Kto je to?" Na fotke som bola ja a nejaký chlap ma objímal. Na ďalšej som bola ja, na sene a ten chlap ma pridržiaval aby som nespadla. ,,Mami kto to je?!" Skríkla som. Do očí sa mi hrnuli slzy, pretože som možno vedela kto to je. ,,Amie daj mi tie fotky." Pozrela som sa na ďalšiu. Zase ja a ten chlap ale boli sme v nemocnici. ,,Kto to je?!" ,,Tvoj otec." Povedala po tichu. ,,Môj...povedala si, že si ho nepoznala. Že sa to stalo na párty a vy ste sa už nikdy nevideli! Tak prečo mi teraz hovoríš toto!" ,,Klamala som. Tvoj otec sa o teba staral ale potom.." ,,Potom čo? Prečo sme v nemocnici?!" ,,Mali ste autonehodu a tvoj otec ju neprežil. Ty si mala výpadky pamäte, preto si naňho nepamätáš." Zatočila sa mi hlava. Otočila som sa a rozbehla som sa do kuchyne. Napustila som si do pohára vodu a vypila ju. Mama stála za mnou a sledovala ma. ,,Prečo si mi o ňom nepovedala?" ,,Myslela som...myslela som si že to bude lepšie. Že ak si ho nepamätáš, bude lepšie ak to tak zostane." ,,Odhadujem, že na tej fotke mám zhruba päť-šesť . Takže ty, si mi celých desať rokov klamala. Wau. A ja mám s tebou žiť v Amerike? Klamala si mi ešte v niečom?" Pozrela som na ďalšiu fotku. Bola som na nej ja, otec, mama a nejaké dievčatko. ,,Kto je to?" Ukázala som na možno dvoj- troj ročné dievčatko. ,,Tvoja...tvoja sestra. Tiež zomrela pri autonehode." Hovorila to tak kľudne, akoby to ani pravda nebola. ,,Nie, nie ty si zo mňa uťahuješ však?"
,,Nie."
,,Prečo to hovoríš tak kľudne?!" Skríkla som.
,,Už som sa s tým vyrovnala. Chodila som na terapie."
,,Ja som mala Sestru a otca a ty si mi o nich nepovedala?!" Vzala som si kabelku s telefónom a vybehla som von. ,,Amie! Amie kam ideš?!" ,,Prevetrať si hlavu!" ,,Veď to tu nepoznáš!" ,,No a? Teba vlastne tiež nepoznám a žila som s tebou! Kto vie čo všetko si mi zatajila!" Rozbehla som sa preč. Neviem ani ako, bola som pri mori. Uvidela som nejakú kaviareň alebo niečo podobné a tak som šla dnu. Objednala som si karamelové Latte a vyšla som von. Boli tam stoličky tak som si sadla. Sedela som, popíjala som kávu a sledovala som rozbúrené more a západ slnka. ,,Je tu voľné?" Spýtal sa nejaký chalan.

(konverzácie sú v angličtine ale nechcelo sa mi tu písať v dvoch jazykoch)

,,Áno." Usmiala som sa a on si vzal stoličku. No jasné. Sadol si kúsok odo mňa k svojej partii. Sledovala som ich. Náramne sa bavili. Mohla by som sa baviť aj ja, keby sme neboli tu ale u nás na Slovensku. Mala som otca. Aj sestru. Aký asi boli. Kam sme šli keď sa tá autonehoda stala? Pozrela som sa na fotku v ruke

⁕

,,Ocko spadném!" zvýskla som, keď ma ocko položil na seno. Sedela som na sene, mama bola oproti mne s foťákom v ruke a Emka stála vedľa nej. Ocko ma chytil za ruku. Seno ma nepríjemne pichalo do nôh, ale mamina nás fotila, tak som sa musela usmievať. ,,Neboj sa srdiečko, držím ťa." Povedal ocko a pohladil ma po chrbte. ,,Úsmev zlatíčka moje!" Zakričala mamka a ja som sa usmiala.

⁕

,,Ocko? Akú zmrzlinu si dáš ty?" Stáli sme pred zmrzlinovým stánkom. ,,Hmm, jahodovú, to je moja najobľúbenejšia." ,,Tak aj ja si ju dám." Ocko sa usmial a objednal nám zmrzlinu. ,,A ty Emka? Akú si dáš?" ,,Banabovú!" ,,Emka chce banánovú ocko." ,,Tak bude mať banánovú." Podal nám zmrzlinu a s chuťou sme sa do nej pustili.

⁕

,,Amie! Pozri sa do foťáku! Pán fotograf už fotí." Upozornil ma ocko. ,,Sýr!" Vyškerila som svoje zúbky na fotografa. ,,Už mamí?" ,,Nie, ešte jednu, pre istotu. Emka kukuč!" Cvak! ,,Už sa mi nechce! Ocí, poďme si zahrať futbáál." ,,Ešte poslednú fotku a ideme." Usmiala som sa.

⁕

,,Pec nám spadla, pec nám spadla ktože nám ju opraví..." Spievala som spolu so sestrou a ockom. ,,Ocí! Auto!" Odrazu sa auto prudko otočilo. Išli sme veľmi rýchlo. ,,Áaaa!" Kričali sme. Rútili sme sa dole kopcom. ,,Ocinko!!" ,,Ľúbim vás srdiečka moje!" Zakričal sa odrazu sme narazili. Auto zastalo, ja sa som už uvidela len tmu.

⁕

Ja...ja som si spomenula! Z myšlienok ma vytrhol opäť ten istý chalan. ,,Čakáš na niekoho?" ,,Nie. Len som sa potrebovala prevetrať." ,,Tvoje prevetranie trvá už hodinu. Myslím, že ti tá káva vychladla." Pozrela som na hodinky. Fakt už prešla hodina od môjho odchodu. Rozmýšľala som sa či sa naštvem a nepekne mu odvrknem alebo to myslel ako srandu. ,,No.. som tu nová takže vlastne rozmýšľam ako sa dostanem domov." Odpovedala som pravdivo. ,,Ak by ti to nevadilo, môžem ťa tam zaviesť." ,,Hmm..Mám ísť s cudzím človekom sama domov?" Provokovala som. Oprela som si hlavu a ruku a neznámy chalan si vedľa mňa sadol. ,,Volám sa Cade Bail, mám sedemnásť a bývam na 5.Aveneu. Tak a už nie som cudzí." Usmial sa. Zapozerala som sa do jeho krásnych, modrých očí. ,,Hm, fajn. Tak ma teda zaveď domov, známy cudzinec." Zasmiali sme sa a postavili. ,,Hm, ale čo ja? Mám zaviesť cudzie dievča?" ,,Volám sa Amie a mám šestnásť rokov. A bývam na rovnakej ulici ako ty." Vykročil a ja som šla za ním. ,,Tak poď, mne už známa cudzinka. Odkiaľ si prišla, máš taký...iný prízvuk." ,,Som z Európy, zo Slovenska." ,,To je kde?" ,,Vedľa Česka." ,,Ó to viem." Zasmiala som sa. ,,Prečo Česko poznajú všetci a Slovensko nikto?" Rozčuľovala som sa popri ceste po pláži. Ani som si nevšimla, že sme na ňu prešli. ,,Pripíšem si túto krajinu na zoznam krajín, ktoré musím navštíviť." Usmial sa. ,,Máš súrodencov?" Spýtal sa a ja som hneď zamrzla. ,,To je príčina môjho ,,úteku,,." ,,Hej, no súrodenci vedia nasrať." ,,Nie, nemyslela som to tak. Vieš, mama mi zatajila otca a sestru. Obaja zomreli pri autonehode, ktorú som ja prežila. A keďže som si na nich nespomenula, kvôli poškodeniu hlavy, tak mi proste povedala, že sa to stalo na párty a ona už môjho otca nikdy nevidela." ,,Wau, to je sila. A prečo ste tu?" ,,To je ďalšia vec, v ktorej mi klamala. Vraj pracovne a skutočnosť? Pozajtra sa vydáva." Cade zastavil ale hneď sa dal do pohybu. ,,Čože? Páni, to máš teda dobrú mamičku." ,,Vieš, celý život, som jej verila. Vyberali sme spolu všetko. Oblečenie, chalanov, školu. Proste bola niekým, komu som verila a teraz ani neviem či je to moja matka. Čo ak som adoptovaná? Už jej nemôžem veriť." ,,Tak neviem čo u teba znamená dôvera ale práve sa spovedáš chalanovi, ktorého si stretla pred dvadsiatimi minútami." ,,Zasmiala som sa. ,,Máš pravdu, prepáč." Cade si prehrabol jeho špinavo-blonďavé , krátke vlasy. Ruky si zastrčil späť do bielych trojštvrťových riflí. Mal na sebe ešte červenú košeľu so vzormi, takú typickú dovolenkovú a šľapky. Ja som mala na sebe rifľové kraťasy a do nich zastrčené biele tielko. Vlasy som si nechala rozpustené,  len som si do nich zastrčila okuliare. Nemala som veľa času na premýšľanie o oblečení a výzore.

Vyšli sme z piesku na cestu po ktorej sme kráčali k môjmu domu. Cestou sme sa rozprávali o všetkom a o ničom. Viete, tie také typické konverzácie na prvom stretnutí. Zistila som, že sme na rovnakej škole, len on je v treťom ročníku. Ale u nich je to inak. Vysvetľoval mi ako to chodí v škole v Amerike a ja som mu rozprávala ako je to u nás. Je to úplne odlišné, ale myslím, že aj lepšie. A neskúšajú ich pred tabuľou, vraj je to ponižovanie študenta. Hah, sranda. Ďalej sme sa bavili o mne. Vyrozprávala som mu čo sa vlastne stalo.

,,Tak, myslím, že sme tu." Povedal, keď sme boli pri mojom dome. ,,Áno, tu bývam." ,,Hej ináč, ja bývam hneď oproti takže..." ,,To fakt? Tak to je super." žiarila som šťastím. ,,Ráno by som ťa mohol zviesť na aute ak by tvoja mama nemohla." ,,To by bolo super. Máš Instagram?" Prikývol. Tak sme si vymenili svoje kontakty a rozlúčili sme sa. Vošla som do domu. ,,Amie! Čo to malo znamenať?! Kde si sakra bola?! Snažila som sa ti dovolať! Bála som sa o teba!" ,,To je pekné počuť, od niekoho, kto mi celý život klamal." Vybehla som do svojej izby a zabuchla som dvere.