Sťahovanie nebol zlý nápad

Časť 7._Škola_

Vystúpila som z auta pred veľkou budovou. Všade bolo plno ľudí a bála som sa, že budem stredobodom pozornosti, ale opak bol pravdou. Nikto si ma nevšímal, teda...pokiaľ som nevošla do areálu školy. Hneď ako som sa rozlúčila s mamou a vošla som dnu do veľkej budovy školy, sa na mňa otočili všetky pohľady. Vystrela som sa a s malým, ale hrdým úsmevom som kráčala chodbou. Kráčala som vzpriamene a hrdo, aby moja chôdza neprezradila, že mám stres. Práve naopak, moja chôdza hovorila, "som tu nová, ale všetci vieme, že nebudem tá čo sedí v kúte" Na bývalej škole to tak bolo, ale to je už minulosť...

Kráčala som v pred, smerom ku dverám s nápisom riaditeľňa. Prešla som dlhou chodbou a zastavila som pred dverami. Zaklopala som a dvere mi otvorila sekretárka. ,,Poďte ďalej, pán Berck Vás už čaká." Otvorila mi ďalšie dvere, ktoré viedli priamo do kancelárie riaditeľa. ,,Dobrý deň." pozdravila som, hneď ako som vošla. ,,Dobrý deň. Vítam Vás na našej škole." Podal mi ruku.
,,Ja som riaditeľ, Berck."
,,Amie."
 ,,Posaďte sa prosím." Ukázal na stoličku pred jeho stolom. Sadla som si teda a on spustil. ,,Som nesmierne rád, že k nám chcú chodiť aj žiaci zo zahraničia. Ako to máš s angličtinou, predpokladám, že ste angličtinu na škole mali."
,,Áno, na hodinách angličtiny mám jednotky a ide mi to, no myslím, že to bude niečo celkom iné, keď sa budem musieť anglicky učiť aj iné predmety."
 ,,Áno, samozrejme, nemusíš sa báť. Učiteľov som upozornil. Na hodinách budeš môcť používať slovník, ak ho nemáš, kľudne aj telefón. Čo sa týka športov a krúžkov, teda mimoškolských aktivít, chodila si na niečo?"
 ,,Áno, chodila som na tanec, bojové umenia a herecko-divadelný krúžok." Riaditeľ si to zapísal. ,,Ehm...v poriadku, my tu takéto krúžky nemáme." Zasmial sa. ,,Ale, keďže si chodila na tanečnú, mohla by si chodiť k roztlieskavačkám alebo...hm, máme tu divadelný krúžok alebo zbor, respektývne spevácky krúžok." ,,A..ak by som chcela všetky tri?" Opýtala som sa. Na Slovensku som to zvládala, možno by to šlo aj tu.. ,,Páni, takýchto je málo. Hmm, myslím, že by sa to dalo zariadiť. V pondelky je divadelný, stredu, roztlieskavačky a v piatok spev. Vyhovuje?" Radostne som prikývla hlavou. ,,Výborne." Zohol sa a otvoril šuplík. Podal mi papiere. ,,Nech sa páči, tu sú prihlášky, všetko platí škola. Ešte si vyber predmety a je to." Usmial sa. Vyplnila som ostatné papiere, vybrala som si predmety a bolo to. Myslela som si že to pôjde pomalšie.

Vyšla som z riaditeľne. Na stoličke pred riaditeľňou čakal akýsi chalan. Čierna mikina, biele tričko, čierne jeansy a čierne krátke vlasy. Napodobnil ma a tiež si ma prezrel od hlavy po päty a uškrnul sa. ,,Nová?" Opýtal sa pohŕdavo ,,Čo ťa do toho?" Odvrkla som a pobrala som sa ďalej. ,,Kurva." Odfrkol si. Na päte som sa otočila. ,,Čo si to povedal?!"
 ,,Do toho ťa nič."
Napodobnil ma. Otočila som sa a odišla som do svojej triedy. Vošla som dnu a všetky oči boli na mne. Samozrejme, už bola hodina. ,,Dobré ráno. Ospravedlňujem sa, ale bola som.."
 ,,Áno, viem. Pán riaditeľ mi hovoril. Posaď sa... tu." Učiteľka ukázala na prázdnu lavicu. Stála som tabuli chrbtom a napravo, predposledná lavica bola moja. Sadla som si do nej. ,,Dobre takže dnes budeme preberať nové učivo, Amie? Kde ste skončili vy?" ,,Ehm..my sme mali iné učivo a tak.." ,,Aha, samozrejme, zatiaľ si zapisuj naše poznámky a po hodine mi ukážeš čo ste preberali vo vašej škole." Usmiala sa učiteľka a ja som len prikývla.

Ozvalo sa zaklopanie na dvere. Do triedy vstúpil.. ,,Ah, Adrian Berck." Všetky dievčatá sa vzpriamili, upravili si vlasy a skontrolovali sa v zrkadielkach. Prevrátila som očami a zapísala som si do zošita nový nadpis ,,Ospravedlňujem sa za meškanie.." Ozval sa, ale učiteľka odpoveď vedela. ,,Viem, zase si bol v riaditeľni, posaď sa." Adrian sa pozrel mojím smerom. ,,Veď tam už sedí tá.." ,,Tak si sadni k nej. Myslím že nehryzie. Však Amie?" Pohľady padli na mňa. Nie.. pomyslela som si, ale nevyslovila som to, to by povedala stará Amie. Teraz som tu ja. ,,Hm, iba ak by chcel.." Uškrnula som sa. Prvých pár sekúnd tu bolo ticho, no na to sa všetci rozosmiali. Učiteľka len pokrútila hlavou a postavila sa k tabuli. Adrian najprv nevedel ako reagovať, ale nedal to a sebe dlho znať. Uškrnul sa a pobral sa ku mne.

Posunula som svoje veci na moju polovicu lavice a on si sadol. ,,Takže ak by som chcel hej... A čo ak chcem?" Pozrela som sa mu do očí. ,,Tak to urobím..." Pošepla som. ,,Tak ja to teda chcem." Vyzval ma. Myslel si, že to neurobím, ale opak bol pravdou.. Vzala som mu ruku a jemne som sa zahryzla do jeho prstu. Nečakal to a ruku otiahol. ,,Varovala som ťa." Otočila som sa od neho a písala som si poznámky z tabule." Periférne som videla ako Adrian pokrútil hlavou, ale na perách sa mu pohrával úsmev. Nedalo mi a aj ja som sa usmiala.

Po hodine všetci začali odchádzať, ale ja som zostala a šla som za učiteľkou. Ukázala som jej čo sme preberali my a ona mi zas dala ich učivo. ,,Ďakujem. Dovidenia." ,,Dovi." Usmiala sa učiteľka a ja som vyšla von. Na rohu si ma hneď odchytili tri baby z triedy. ,,Hej, nová!" Ozvala sa jedna z nich. Blondína, štíhla vysoká, v ružových mini šatách. ,,Amie." Predstavila som sa. ,,Som Grace. Toto Kim a toto Tina. Len ti chceme povedať pár pravidiel tejto školy." ,,Netreba, u riaditeľa som si ich čítala." Povedala som sladko. ,,Myslím naše pravidlá." ,,Hmm ale tie ma nezaujímajú." Pokrčila som plecami. ,,No smola. Prvé pravidlo, musíš sa zaradiť do skupinky. Máš tu viac možností. Naša skupina, čiže populárne decká, túto skupinu by som ti odporučila, lebo s ňou prichádzajú rôzne výhody. Ďalšia, šprti. Potom emáci, a nakoniec divný, odvrhnutý samotári. Snažila som sa ich zapojiť do skupín, ale odmietli ma, tým si vytvorili vlastnú skupinu. Pravidlo druhé Adriana necháš na pokoji. " Zdvihla som obočie. ,,Máš nejaký list vlastníctva ?" Grace nadvihla obočie. ,,Ja..Nemám! To je choré!" Pritiahla si tak pozornosť ostatných. ,,No neviem kto je tu chorý, keď si privlastňuješ ľudí, ktorý to predpokladám ani nevedia...Mala by si sa dať liečiť, vieš... môže to mať zlé následky. Hej a nechaj si ho, nemám záujem. A to ani o to tvoje skupinkovanie." Pošepla som je ešte do ucha. Usmiala som sa, otočila a odkráčala som k svojej skrinke. ,,Ani ja ho nechcem." Skríkla ešte na mňa a dupla si. Len som sa zasmiala.

Deň skončil a ja som na parkovisku čakala na mamu. Predo mnou zastavilo mne už zníme auto. ,,Nasadaj!" Pokynul mi Jack a ja som neváhala. ,,Nemal si brať Riley?" Zavrela som dvere, pripútala som sa a auto sa pohlo. ,,Nie, domov ide s mamou, len ráno jej mama nemohla a mal som plné auto, bral som pár vecí do zberu vieš." ,,Hej, chápem." ,,Aký bolo prvý deň v škole?" Pozrel na mňa tým svojím krásnym úsmevom. ,,Hm.. fajn. Zoznámila som sa s Grace." ,,Hah, nechcel by som." ,,Nie, v poho. Pokecali sme si." Jack sa na mňa prekvapene zahľadel. ,,No, povedala mi svoje pravidlá, teda...stihla len dve. Ja som jej odporučila psychiatra a tak... Ináč celkom fajn baba." Jack sa zasmial. ,,Niee, to si nepovedala." Smial sa na plné hrdlo a mňa to rozosmialo tiež." ,,Fakt! Potom som jej povedala, že si Adriana môže kľudne nechať a odišla som." Smiala som sa, ale Jackov smiech utíchol. ,,Takže si už videla aj našu hviezdu Adriana ." Povedal nie moc nadšene." ,,Hej, namyslený pako." Akoby sa mu uľavilo. ,,Takže... nie si z neho paf?" ,,Nie, bože. Je pekný to hej, ale nič extra." ,,Tak to som rád..."