Sťahovanie nebol zlý nápad

Časť 22._Spoločný večer_

Otvorili sa dvere presne oproti nám a von vyšiel nejaký chlap. Utrela som si oči a skontrolovala tak, či sa mi nerozmazala riasenka. Ešteže som si dala vode odolnú... ,,Jacob? Všetko v poriadku?" Jack sa odtiahol, ale ruku mal stále na mojom páse. ,,Áno, všetko v poriadku. Otec, toto je Amie, moja priateľka." ,,Teší ma." Vystrela som k nemu ruku a on ju prijal. ,,Som Cadov otec a som tvoj nový šéf." Zasmial sa a my s ním. ,,No poďte dnu, nech si dohodneme potrebné veci." Usmial sa a vošiel späť do miestnosti z ktorej vyšiel. ,,Mimochodom, vyzeráš super." Pošepol mi Jack, keď sme vchádzali dnu. Vyčarilo mi to úsmev na tvári. ,,Sadnite si." Cadov otec ukázal na stoličky pred jeho stolom. Sadli sme si teda  a on spustil.

,,Dobre takže, ty Amie budeš pracovať od pondelka do piatku, od 16:00 do 21:00. Vyhovuje?" ,,Fuh.. Fajn.  A voľno?" ,,To sa ty neboj, voľno poriešíme potom. Čas vyhovuje?" Zamyslela som sa. ,,Počkajte, len nakuknem do mobilu." Vytiahla som mobil a pozrela som si čo, v aké dni mám,

Pondelok: voľný

Utorok: 15:00- 16:00 - doučovanie

Streda: 14:10-15:10- tréning- roztieskávanie

Štvrtok: 15:00- 16:00- doučovanie

Piatok: 14:10- 15:10- Spev

,,Vyhovuje, len tie utorky a štvrtky by som potrebovala posunúť. Dalo by sa začať o 16:30? Alebo tak nejak?" ,,Šéf,, sa pozrel do nejakých papierov a potom niečo prepísal. ,,Ehm, dobre, ostatné vyhovuje?" Prikývla som. ,,Super, teraz ty." Pozrel na Jacoba a zobral si iné papiere. ,,Ty budeš začínať rovnako, len štvrtky máš posunuté, kvôli tréningom." ,,Hej." Prikývol Jack. ,,Dobre, takže pracovnú dobu by sme mali. Teraz vám poviem čo tu vlastne budete robiť. Najprv som váš chcel strčiť do kuchyne umývať riad, ale tejto peknej tváričky by bolo pri riadoch škoda." Cadov otec sa zasmial a pokračoval vo svojom monológu. ,,Takže budete čašníci. Budete roznášať jedlo, pitie, stravné lístky, prijímať objednávky a nosiť ich do kuchyne. Chápete?" Obaja sme prikývli. ,,Skvelé, teraz stručne zhrniem pravidlá. Nefajčiť v areáli reštaurácie, ak budeš meškať viac ako pätnásť minút a neohlásiš to, budeš zapísaný. Si zapísaný päť krát? Máš padáka. Ďalej, voľno si môžete vybrať pätnásť krát do mesiaca. Ale to len vy lebo ste študenti jasné?" Opäť sme len prikývli. ,,Dobre, potom sú už len také bežne, nejesť jedlo určené pre hostí, nekradnúť príbor, poháre atď. Bežné veci. Ou a nemám rád nedochviľnosť. Keď  meškáš z nejakého dôvodu, nahlás sa. Vtedy to tolerujem a chápem, aj ja niekedy meškám, ale neznášam keď niekto mešká tridsať minút a ani o sebe nedá vedieť. Rozumené?" ,,Áno," Prikývol Jacob a jeho otec sa postavil. ,,Tak to by bolo všetko, ešte podpísať pár papierov a je to."

17:13

,,Podaj mi pukance." Pošepla som Jackovi. Natiahol sa pre nich a podal mi ich. Ležali sme na mojej posteli a sledovali sme horor. Po tom ako sme podpísali papiere, chcela som aby prišiel ku mne. Prezliekla som sa do teplákov a voľného trička a jemu som dala tepláky, ktoré mi boli veľké, lebo boli po otcovi. Tričko som preňho nemala a v košeli byť nechcel, takže som teraz ležala na jeho nahej, pevnej hrudi. Jack si dal ruku okolo mňa a spolu sme pozerali. ,,Čo tam písalo? Nestihol som prečítať." ,,Že chce dušu." Pošepla som a pritisla som sa viac k nemu. Vedela som, že bude nasledovať strašidelná scénka. A stalo sa. ,,Jezus." Zľakol sa Jack. ,,Ha tento krát si sa zľakol ty." Zasmiala som sa. ,,Som unavená." Vzdychla som a zavrela som oči. ,,Mám ísť domov?" ,,Niee, si skvelý vankúš." Zasmiali sme sa a Jack ma pohladil po chrbte. Jeho dotyky boli príjemné, tak nežné a láskavé...

19:08

Zobudila som sa na kraji postele v Jacobovom objatí. Bola som chrbtom k nemu a on ma zozadu objímal. Otočila som hlavu a pozrela som sa naňho. Bol tak rozkošný keď spal, viečka sa mu jemne chceli a spokojne vydychoval. Jeho pery vyzerali tak mäkko a chutne...Bože, radšej som si späť ľahla. Nechcela som prerušiť tento moment. Ležala som v Jackovom objatí, ktoré ma príjemne hrialo a bolo to skvelé. Pomaly som sa otočila tvárou k nemu a pritúlila som sa bližšie. On sa trochu pomrvil a ľahol si na chrbát. Ja som sa schúlila do jeho objatia a spokojne som ležala. Držal ma oboma rukami, hlavu mal na tej mojej a ja som cítila ako dýcha, ako mu bije srdce a aký je spokojný...

Po cca dvadsiatich minútach sa prebral. Stále sme ležali v tej istej polohe. Keď som počula, že sa zobudil, zdvihla som svoj pohľad k nemu. ,,Dobré ránko princezná." ,,Dobré ránko? Nie je náhodou pol ôsmej?" Zasmiala som sa a sadla som si. Ponaťahovala som sa a zívla som si. ,,Vyspala si sa dobre?" Pozrela som naňho. Mal na tvári krásny úsmev a nechýbali aj tie jeho rozkošné jamky v lícach. ,,Výborne, si naozaj dobrý vankúš." Zasmial sa a prehrabol si jeho strapaté, svetlo hnedé vlasy. ,,No vidíš, niekto je dobrý basketbalista a niekto vankúš. Rozosmiala som sa a on so mnou. Vstala som z postele a vzala som notebook na stôl. ,,A ty? Ako si spal?" Sadol si a natiahol sa. ,,Aahh, skvelo. Dá sa inak, keď si bola v mojom objatí?" Usmial sa a mne to vyčarilo radostnú tvár. 

Jack sa natiahol za mobilom a pozrel asi na čas. ,,Ah, už budem musieť ísť." ,,Jack? Nemohol by si tu ostať?" Spýtala som sa váhavo. No on v tom mal jasno a na rozdiel odo mňa bez váhania prikývol. ,,Veľmi rád. Len si skočím pre pár vecí a prídem." Žmurkol na mňa a už ho nebolo. Zbehla som dole ku mame, aby som jej to oznámila. ,,Mamí?" ,,Áno srdiečko?" Sedela na gauči pred telkou a sledovala svoju obľúbenú reality show. ,,Dnes tu Jacob bude spať. A nie, neboj sa, nebudem s ním spať, sme len kamaráti." Mama sa usmiala a prikývla, dobre srdiečko, čo vám urobím na večeru?" ,,Nič, ďakujem. Objednáme si pizzu." ,,Dobre, zober mi tiež jednu asi pozvem Davida na noc, keď už tu máš frajera ty, tak aj ja." ,,Mami trochu ti ušli tie oslovenia. David je tvoj manžel a Jacob je môj kamarát." ,,S Davidom máš pravdu a Jacob o chvíľu frajer bude." ,,To určite, idem prichystať veci, keď príde len ho pošli hore." Mama len prikývla a znovu sa zapozerala do telky. 

Vybehla som do izby a začala som chystať posteľ. Priniesla som mu druhý vankúš aj perinu, aj keď si myslím, že budeme spať pod jedným. Na internete som našla otázky na hru Nikdy som a kto by skôr. Nech len nepozeráme filmy. Priniesla som fľašu vína kvôli nikdy som a taniere na pizzu. Svetielka ktoré mi viseli nad posteľou som zapla. Zapla som aj nočnú lampičku a ostatné malé svietiace somarinky.